„Nikoho v zápase s Čechmi som nešetril. Keby bol v rohu môj bratranec Jaroslav, tiež ho trafím ako každého iného. Po zápase som mu však športovo pogratuloval, že keď už nás urobili, tak som mu zaželal, nech idú čo najďalej. Aj keď som deň pred zápasom sľúbil, že mu prídem zaželať šťastnú cestu domov.
Výsledok nás všetkých mrzí, ale mužstvo odovzdalo, čo v nás bolo. Nemali sme šťastíčko, nepadlo nám do českej siete nič, aj keď sme sa snažili. Nemyslím si, že sme hrali zle alebo sme niečo podcenili. Nie je zvykom u mňa ani u ostatných spoluhráčov či trénerov hodnotiť výkon rozhodcu, ale to, čo predviedol ten pán z Fínska, to by sa vo štvrťfinále MS stať nemalo. Obral nás o množstvo síl, keď sme museli často hrať iba štyria. Pred mojím prvým vylúčením som v našom oslabení musel Ručinského seknúť, lebo mal pred sebou prázdnu bránku a my sme dlho nedokázali vyhodiť puk. Pri druhom som sa rozčuľoval, lebo ho dobre poznám z čias, keď som hrával vo fínskej lige v drese Jokeritu. Nemohol som predsa vydláždiť cestu Reichelovi až do prázdnej bránky. Trocha som ho posunul, no na vylúčenie to rozhodne nebolo. Mňa zasa v druhej tretine jasne stiahol súper zozadu, rozhodca stál dva metre od toho a nič. Pri jeho citlivom metri mal vylúčiť Čecha.
Česi boli lepší, lebo vyhrali, ale nemyslím si, že by nás jasne výkonnostne prevýšili. Tak ako sme vlani v Petrohrade mali dosť šťastia na to, aby sme vyhrávali zápasy o gól-dva, tak nám to v Nemecku chýbalo. Tak to chodí v dnešnom vyrovnanom svetovom hokeji, rozhodujú maličkosti.
Vlani sme z Petrohradu leteli špeciálom, doma nás čakala veľká sláva, teraz cestujeme normálnou linkou skôr, než sme si želali. Taký je život, raz si hore, raz dolu. Vlani som bol dvakrát vo finále - najprv s Jokeritom vo fínskej lige a potom na MS, teraz v Karlových Varoch baráž o záchranu v českej lige a teraz na MS nič moc. Kde budem hrať v budúcej sezóne, neviem, som voľný hráč, nemám zatiaľ žiadny kontrakt, i keď nejaké ponuky sú.“
(ju)
