Bývalý reprezentant Československa, Kanady i Slovenska Peter Šťastný (44), člen hokejovej Siene slávy NHL v Toronte, sa k ročnej miliónovej zmluve prepracoval až na sklonku svojej kariéry, keď mal za sebou štrnásť úspešných sezón v najprestížnejšej a najbohatšej hokejovej súťaži na svete – NHL. Jeho slávny predchodca Stan Mikita, ktorý je dosiaľ jediným rodákom zo Slovenska, zarobil v šesťdesiatych rokoch za sezónu najviac desaťtisíc dolárov. Pred tromi rokmi podpísal vtedy iba devätnásťročný Marián Hossa profesionálnu trojročnú zmluvu s Ottawou na 2,5 milióna dolárov. Prvá hviezda Los Angeles Kings Žigmund Pálffy je s ročným príjmom vyše päť miliónov dolárov najlepšie zarábajúcim športovcom v histórii Slovenska. Na otázky odpovedá PETER ŠŤASTNÝ.
Čím to je, že v profesionálnom hokeji tak rastú príjmy?
„Zvyšovaním životnej úrovne. Ekonomika prináša čoraz viac nadbytku, ktorý sa presúva do služieb. Keď do toho vstúpi marketing, public relations, reklamy, vytvára sa silný finančný potenciál. Absolútne najvýznamnejšia je pri tom úloha médií, predovšetkým televízie. V Amerike osvedčene funguje zákon ‘King is the contence‘ – Kráľom je obsah. Teda základom je ponuka. A profesionálny šport je úžasne atraktívny. Podobne ako dobrý film s hviezdnym hereckým obsadením. Šport patrí medzi fenomény, ktorých popularita neustále rastie. Popularita priťahuje masy a masy zasa bohatých sponzorov.“
Prečo sú ľudia ochotní obetovať čas a najmä peniaze na relatívne drahé vstupenky?
„Profesionálny šport uspokojuje prirodzené túžby, sny a pudy ľudí, ktorí sa radi projektujú do vedomia hviezd. Kedysi plnili túto úlohu gladiátori a rôzne hry. Profesionálni športovci sú vlastne moderní gladiátori. Ľudia vyhľadávajú maximálne výkony, preto stúpa sledovanosť vrcholných podujatí, ako sú olympijské hry. Hokej ponúka veľa aspektov špičkového športu. Rýchlosť, obratnosť, kolektívne myslenie, dramatické zvraty. V krátkom čase poskytuje množstvo emocionálnych zážitkov.“
Na druhej strane je profihokej nesmierne drahý. Hokejisti majú na striedačke dvadsať dobre platených profíkov, na ktorých miesta čakajú ďalší vo farmárskych kluboch, kde sa tiež nehrá zadarmo.
„Nevýhodou hokeja je, že pre masové rozšírenie je príliš nákladný. Preto je vo svete najpopulárnejší futbal. Trenírky má snáď každý a dá sa hrať aj bosý. Dobre si pamätám knihy z detstva, kde som čítal, ako brazílske futbalové hviezdy začínali s loptou pozväzovanou z handier. Aj my sme ako deti v Jame na Kvetnej ulici v Bratislave naháňali kýpťami hokejky staré ošúchané tenisové loptičky. Keď neboli, tak aj kus kameňa. Naozaj. Dlho som hrával s hokejkou – špáratkom, ktorému trčala dvojcentimetrová čepeľ. Keď bola trojcentimetrová, cítil som sa ako kráľ. Jednoducho som na novú hokejku nemal, rodičia si to nemohli dovoliť.“
Obaja vaši synovia Janko aj Paľko hrajú dnes hokej v USA – koľko vás to stojí?
„Najprv sa musím hrdo podeliť o čerstvý radostný telefonát z domu zo Saint Louis. Starší syn, osemnásťročný Janko, sa stal vo svojej juniorskej kategórii majstrom USA. Jeho tím Omaha Lancers z Nebrasky, čo je asi 420 míľ od Saint Louis, prehrával 9 minút pred koncom 1:3, potom vyrovnal a Janko dal v predĺžení víťazný gól. Taká radosť sa nedá kúpiť za žiadne peniaze. Hokej je drahý aj pre amerických rodičov, ktorí tiež platia deťom všetko. Okrem výstroja to vyjde ročne dobrých dvetisíc dolárov na ľad. K tomu extra náklady pri cestách na rôzne turnaje, kde treba platiť cestovné, hotely, v lete zvláštne tréningové kempy a podobne. Súhrnne to vydá aj desaťtisíc dolárov za rok na hlavu. Niektorí mladí hokejisti to v juniorskom veku riešia tak, že zháňajú do klubovej brožúry rôzne reklamy a vlastnou aktivitou si tak znižujú priame náklady. Existujú aj ekonomické programy v kluboch, ktoré podporujú mládežnícky hokej.“
Nie je riskantné, keď najväčší velikáni svetového hokeja Wayne Gretzky a Mario Lemieux vstúpili vo Phoenixe, resp. v Pittsburghu, do vlastníckeho vzťahu v kluboch NHL?
„Hodnota klubov je rôzna a tiež sa mení. Teda isté objektívne obchodné riziko tam je. Vo všeobecnosti majú vyššiu hodnotu televízne najsledovanejšie kluby, lebo tam sa najlepšie predáva reklama. V prípade Wayna však nejde priamo o jeho peniaze, za ním stojí isté finančné zoskupenie. Gretzky investoval iba svoje meno, kredit, dlhoročne vydobytý imidž. A to nie je málo. Mario zasa nemal na výber. Pittsburgh mu z vyše sedemmiliónovej ročnej gáže vládal vyplatiť necelé dva milióny. Keď sa Penguins ocitli v bankrote, dlhovali mu okolo tridsať miliónov dolárov, čím sa stal ich veriteľom. V súčasnosti je väčšinovým vlastníkom a zdá sa, že jeho klub je z najhoršieho vonku.“
