Kniha prináša výber toho lepšieho a najlepšieho, čo Stefan Zweig vytvoril v žánre novely, v ktorej bol nesporne majstrom. Áno, majstrom, ale nie novátorom alebo umelým experimentátorom. Vycibrenosť nemá ďaleko od staromilstva, ale to nebol iste hlavný dôvod, prečo nemali Zweiga radi jeho krajania a kolegovia, napríklad Robert Musil. Spisovateľa si obľúbil Sigmund Freud a Zweig sa naopak stal presvedčeným literárnym freudistom, také mezaliačné prepojenia sa nerady vídajú.

Myšlienkovo sa Zweigova osobnosť akoby skladala z troch rovnocenných súčastí: freudovca, pacifistu a liberála. Sú to nesúrodé pojmy, ale pre spisovateľa znamenali to, čo vyznanie, a nepochybne aj limity diela.

Nedôveru mohol Zweig vzbudiť už v roku 1914, keď publikoval v tlači svoj otvorený list Priateľom v cudzine, čo bol sľub vernosti kamarátom, ktorí sa v čase vojny ocitli na druhej strane zákopov. Gesto zaváňalo vlastizradou, najmenší dôsledok bol ten, že Zweiga strčili do vojenského archívu, kde bezpečne prečkal hrôzy vojny. Po jej skončení sa preslávil svojimi románovými biografiami (Erasmus Rotterdamský, Castelliov zápas s Kalvínom a ďalšie), vyznaniami liberalizmu a znášanlivosti.

Podobnú ideovú konštrukciu je možné nájsť i v novelách obsiahnutých vo zväzku Šachová novela. Takmer v každej je hlavným hrdinom nejaký stroskotanec života. V titulnej novele je ním záhadná postava správcu cirkevného majetku v Rakúsku, ktorého po anšluse gestapo zatkne, mučí a napokon väzní v koncentračnom tábore. Zachráni ho takmer zázračná pamäť a osvojenie si šachovej hry, v partiách sa sám sebe stane neviditeľným protivníkom. To, čo pomôže v extrémnych podmienkach, sa neskoršie na slobode premení na ťažkú duševnú poruchu.

V novele List neznámej je to príbeh mladej a chudobnej dievčiny, ktorá sa vášnivo zamiluje do slávneho spisovateľa. Žijú dlho v spoločnom dome, ale spisovateľ dievča nepoznáva, ani po tom, čo sa odsťahuje a stáva sa milenkou a matkou jeho dieťaťa. Dieťa však zomrie a matka, tesne pred samovraždou, píše vyznanie. Ale i po tomto otrasnom zážitku literát zostáva literátom, osudová milenka mu splýva s inými milenkami a on cíti skôr len zmätok. Zdá sa mu, že je len postavou z diela a teda len zdaním a fikciou. „Zacítil smrť a zacítil nesmrteľnú lásku: vo vnútri sa mu v duši čosi roztvorilo a myslel na neviditeľnú netelesne a náruživo ako na vzdialenú hudbu.“

V novele Neviditeľná zbierka je takouto tragickou postavou starec, ktorý celý život odoberal vzácnu grafiku, ale oslepol a v časoch vojnovej biedy jeho najbližší zbierku tajne rozpredali a nechali ho dožívať v presvedčení, že vlastní niečo, čo nemajú ani najslávnejšie galérie sveta.

Nemenej tragickou postavou je Jakub Mendel. Tiež ho zničí vojna, listy, ktoré posiela kolegom do Anglicka, sú cenzúrou zachytené a on je internovaný ako špión. Tiež tu je ľudská vášeň klasifikovaná ako sebazáhubná, ako niečo nepatričné, osobitne vo svete, v ktorom vládne zlo.

Pripomeňme si na záver, že autor týchto noviel zomrel vlastnou rukou, 23. februára 1942 v brazílskom exile. Píše sa, že sklamaním, keď poznal, že hodnoty tolerancie, liberalizmu a pacifizmu, ktoré tak vášnivo vyznával, sú bezcenné voči naozajstnému zlu fašizmu, pred ktorým do exilu utiekol. Iní však uvádzajú, že pravým dôvodom boli dve nešťastné manželstvá. Tak či onak, jeho novely sa stále dajú čítať a sú polemicky podnetné. A dvojjazyčné vydanie, ktoré má slovenský čitateľ k dispozícii, výborne poslúži potrebám dneška.

JIŘÍ OLIČ

(Autor je spisovateľ, výtvarný a literárny kritik)