Nebojte sa prasačiniek. Nič vám nehrozí, podľa profesora Pavla Žiga z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV tým iba na seba prezrádzate, že málo čítate.

Chrípka sa síce už pred niekoľkými dňami premenovala na A-H1N1, problém so zvieracími adjektívami sa však nestratil. Odpor voči spisovnej slovenčine viedol viacerých blogerov aj diskutérov na SME.sk k záverom typu „nudiaci sa jazykovedci si vymýšľajú nové slová, ktoré nikto nikdy nepočul."

Napríklad Ján Babarík sa durdí : „Súdruhovia, prečo? Taký pekný jazyk to je a vy nám ho tak zbytočne prasacíte!" Pod súdruhmi má na mysli odborníkov z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV. Podobne píše aj Gustáv Murín. Dramaticky sa hneď v úvode článku pýta: „Tiež neveríte vlastným ušiam? Áno, hrozí nám jedna chrípka skomplikovaná zástupom slovenských jazykovedcov na absurdný jazykolam." Dodáva, že jazyk najviac ohrozuje karierizmus niektorých jazykovedcov.

Rozčúlil sa aj Viliam Náčiniak. Vinník je jasný: „Hneď... mi bolo jasné, že za touto činnosťou stojí slávny Jazykovedný ústav..." Doplnil, že je to „známy objaviteľ novotvarov ako lezúň, vôdzka, podplamenník a ďalšie."

Samotný ústav pritom toto tvrdenie priamo na svojich stránkach vyvracia. Doslova tam na otázku „To vy ste vymysleli slová ako hovník, lezúň alebo podstrešnica?" odpovedá: „Nie, jazykovedci naozaj nevymýšľajú takéto slová. To bola a je práca humoristov."

Ani tento úplne jasný postoj však mnohých kritikov nepresvedčí. Legendy tohto typu, hocako nepravdivé, prežívajú celé generácie.

Podobne to bude aj so slovami prasací a prasačí. Vzduchom lietajú nadávky o hlúpych výmysloch jazykovedcov, pritom mäkčeň pribudol až vyše 100 rokov po Bernolákovi, ktorý ho vôbec nepoužíval. A odborníci sa vôbec nebránia tomu, aby sa používal aj dnes.

Prasací aj prasačí? Áno!

Jazykovedci mali v pondelok pravidelné zasadnutie kodifikačnej komisie a v reakcii na „veľký prasací problém" umiestnili medzi aktuality na svojej stránke tento oznam: „Historicky pôvodná a v slovníkoch od začiatku 19. storočia doložená je v slovenčine podoba prasací. Pod vplyvom kontaktov s inými jazykmi a iných faktorov funguje aj novšia analogická podoba prasačí."

Jazykovedci totiž nič neprikazujú ani nezakazujú. Na otázku SME.sk, ako máme daný oznam chápať a či sa použitím slova prasačí dostávame za hranicu spisovnosti, prišla odpoveď, že nie, hoci posledný vydaný slovník uvádza len slovo prasací.

JÚĽŠ dnes jednoducho pripúšťa používanie oboch tvarov. „Rada použiť slovo prasací má odporúčací charakter," nič menej, nič viac. A toto odporúčanie má svoje súvislosti.

Jazykovedci nevymysleli slovo prasací teraz, mal ho už Bernolák

„Podoba prasačí by nemala byť neprípustná," vraví profesor Pavol Žigo, zástupca riaditeľa JÚĽŠ SAV. „No netreba si myslieť, že jazykovedci teraz vymysleli nové slovo prasací. Tvar prasačí je totiž novší. V slovenčine je to tak, že prípona -ací sa odjakživa používa v slovách, kde sa nestriedajú spoluhlásky."

Hovoríme o zvieracích podstatných menách typu prasa, ktoré nemajú „k" ani „c", podobne ako slová zviera, jahňa, teľa, ale aj hus, myš a pod. Tam, kde pozorujeme „č", ide o striedanie kmeňovej spoluhlásky c/k: zajaC - zajaČí, vtáK - vtáČí a pod.

Podoba prasací je zaznamenaná od Bernoláka vo všetkých kodifikačných príručkách a je autochtónna, t. j. u nás pôvodná, domorodá.

Vedúci oddelenia jazykovej kultúry a odbornej terminológie JÚĽŠ SAV Matej Považaj pre SME.sk uviedol: „Toto prídavné meno je v slovnej zásobe slovenčiny už niekoľko storočí. Zachytávajú ho nielen súčasné Pravidlá slovenského pravopisu z r. 1991 (3. vyd. z r. 2000) či Krátky slovník slovenského jazyka z r. 1987 (4. vyd. z r. 2003), ale už A. Bernolák v šesťzväzkovom diele Slowár Slowenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí z r. 1825 (vydané až po Bernolákovej smrti, pozn. autora), Š. Jančovič v Novom maďarsko-slovenskom a slovensko-maďarskom slovníku z r. 1848, J. Loos v Slovníku slovenskej, maďarskej a nemeckej reči z r. 1871, neskoršie P. Tvrdý v Slovenskom frazeologickom slovníku z r. 1933, A. Zauner v Praktickej príručke slovenského pravopisu z r. 1966, J. Oravec a V. Laca v Príručke slovenského pravopisu pre školy z r. 1973 a ďalší (v citovaných príručkách sa podoba prasačí neuvádza)."

Slovo prasačí sa používa až od konca 30. rokov

Zároveň je zdokumentované, že podoba prídavného mena prasačí sa v slovenských textoch začala vyskytovať až od konca tridsiatych rokov a vo väčšej miere sa začala používať v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Do jazykových prejavov niektorých používateľov slovenčiny sa pritom mohla dostať pod vplyvom češtiny, českého prídavného mena prasečí, respektíve nevhodnou analógiou s prídavnými menami typu zajačí. Znamená to, že používateľ pod vplyvom slova zajačí vytvorí slovo prasačí. „Analogické tvary v jazyku sa šíria ako chrípka," povedal profesor Žigo.

V Peciarovom slovníku z rokov 1959 - 1968 sú však obidve podoby. Prečo? „Je to vplyv politiky," vraví profesor Žigo. „Dvojtvary nesú takúto stopu a Peciarov slovník vznikol v časoch, keď nebolo politicky vhodné označovať slová ako bohemizmy. Podobné to bolo v medzivojnovom období, keď sa v slovníkoch nachádzala pekárňa, horárňa a pod." Zaujímavé pritom je, že pri excerpovaní spisovateľov do 60. - 70. rokov sa slovo prasačí nenašlo.

Stanovisko Jazykovedného ústavu je teda jasné, hoci pochybovačov asi opäť nepresvedčí. „Kodifikovaná podoba nie je zabetónovaná," tvrdí JÚĽŠ.Mení sa a zachytáva nový stav jazyka.Keďže nové pravidlá slovenského pravopisu sa momentálne nepripravujú,dnes nám musí stačiť, že prípustné sú oba tvary a vzhľadom na uvedené historické súvislosti sa odporúča tvar prasací.

Autori tohto textu premýšľali, aké nevhodné ovzdušie sa vlastne vznáša nad používateľmi slovenčiny, čoho príkladom sú aj hore citovaní blogeri či desiatky kritických diskutérov. Možno ide aj o dôsledok hrozenia pokutami. Totiž nie kodifikačné príručky, ale práve hrozba represie je to, čo vzbudzuje dojem zakázaného. Nebojte sa teda prasačiniek! Nič vám nehrozí, podľa profesora Žiga iba na seba prezrádzate, že málo čítate.