. Od štátu môžu dokonca žiadať peniaze na preškolenie a od svojich zamestnávateľov lepšie pracovné podmienky. Tak znie návrh nového vládneho zákona sociálnych demokratov (SPD) a Zelených, ktorý sa včera dostal do nemeckého parlamentu.

Pokus o legalizáciu prostitúcie rozdelil politické strany. Koalícia a časť opozičných poslancov zákonnú iniciatívu víta. Je neúnosné, aby prostitútky platili dane, ale nemohli mať sociálne poistenie, hovorí poslankyňa SPD Anni Brandtová-Elsweierová. „Dnes sa rozlúčime s dvojakou morálkou,“ dodáva, hovorkyňa Zelených v otázkach žien Irmingard Schweová-Gerigková. Zákon podporujú aj mnohé mimovládne organizácie a jednotliví predstavitelia cirkvi. Poradenská služba Hydra dokonca žiada, aby šiel zákon ďalej a uznal prostitúciu za normálne povolanie.

Väčšina opozície vedená kresťanskými demokratmi (CDU) je proti. „Odstránenie nemravnosti, teda legalizácia, nie je správna cesta,“ hovorí poslankyňa CDU Maria Eichhornová.

Podľa prieskumu verejnej mienky si dnes dve tretiny Nemcov myslia, že prostitúcia nie je nemravná.

SPD jednoznačne odmieta, že by nový zákon uznával prostitúciu ako zamestnanie. Snaží sa len zlepšiť súčasný neúnosný právny stav. Veď vytváranie lepších pracovných podmienok vo verejných domoch, dokonca používanie kondómov, je podľa súčasných zákonov chápané ako podpora prostitúcie a odsudzuje sa až na 3 roky odňatia slobody.

Podľa týždenníka Der Spiegel vykonáva v Nemecku prostitúciu asi 400-tisíc mužov a žien. Denne obslúžia viac ako milión zákazníkov, čo v markách predstavuje sumu viac ako 12 miliárd ročne.

Zákon, ktorý by mal v Nemecku vstúpiť do platnosti v januári 2002, už platí v Holandsku od minulého roka. Holandské úrady vďaka zákonu dostali prostitúciu pod kontrolu. O to prísnejšie stíhajú prípady sexuálneho zneužívani mladistvých, ilegálne prevádzkovanie prostitúcie a medzinárodný obchod so ženami. Podobne ako nemecká, ani holandská verzia zákona nie je nič platná prostitútkam, ktoré sú v krajine ilegálne.

MIRIAM ZSILLEOVÁ