tou knihou myslela svoj román s názvom Dieťa zmierenia, ktorý témou interrupcie zdvihol v čase vydania v Amerike vlnu polemiky. Na Slovensku vychádza v čase, keď tento problém rezonuje aj v našej spoločnosti. Kniha ponúka sondu do duše dievčaťa s menom Dynah, ktoré sa musí vyrovnať nielen so znásilnením, ale následne aj s tehotenstvom. Napokon sa rozhodne dieťa nielen priviesť na svet, ale ani ho nedať na adopciu a sama ho vychovať. „Tá Dynah, to som ja. Rozdiel medzi mnou a ňou je v tom, že ja som si dieťa dala zobrať. Neviete si predstaviť, aké to boli muky. V nemocnici vám hovoria, že je to jednoduchá operácia, ale v skutočnosti je to oveľa zložitejšie, nehovoriac už o psychických mukách, ktoré prichádzajú po tom.“Realita je bizarnejšia ako fantázia

„V knihe som vychádzala z vlastnej skúsenosti, ktorá sa mi stala pred tridsiatimi rokmi. Teda v dobe, keď som ešte nebola vydatá,“ hovorí Riversová. Rozhodla sa pre interrupciu. „Nikto mi však dostatočne nepovedal, čo ma vlastne čaká. Nepovedia vám, že po operácii môžete mať potraty, že môže byť príčinou neplodnosti a citovej prázdnoty. Trvalo mi osem rokov, kým som sa z toho dostala. Mala som pocity hanby i viny. Našťastie, neplodnosť sa mi vyhla, ale jednoduché to nebolo. Raz prišiel môj syn zo školy a povedal mi, že ten, čo si dá zobrať dieťa, by mal byť odsúdený na smrť. Pochopila som, že prišla chvíľa, keď to musím povedať aj svojim deťom. Hovorila som im, čo som zažila po interrupcii. Bola som šťastná, že ma pochopili a odpustili.“

Dieťa zmierenia nie je len autobiografickou knihou. Riversová do nej zapája aj príbehy iných žien, čím román nadobúda viaceré uhly pohľadu. Nie je to neuveriteľný romantický príbeh, ale presvedčivo zobrazené osudy žien a rodín, ktoré prechádzajú vnútornou katarziou a s pomocou viery hľadajú a nachádzajú východiská z problémov. Dynah Caryová je zasnúbená s milujúcim mužom a v jej v živote prichádza k nepredstaviteľnej udalosti. Nechcené tehotenstvo ako dôsledok znásilnenia zmení jej život na tragédiu a doslova rozbije celú rodinu. Hlboko veriaca Dynah stojí pre dilemou: má prijať či ukončiť klíčiaci život nevinného dieťaťa?

Autorka sa netají tým, že svojou tvorbou chce pomôcť. Svoju poslednú knihu venuje „všetkým tým, ktoré sužujú muky spôsobené interrupciou, a ich rodinám, ktoré trpia potichu a v tajnosti.“

Riversová je presvedčená, že o týchto veciach treba hovoriť s plnou vážnosťou. Možno sa s ňou zhovárať aj na tému pomoci ženám v podobnej situácii, lebo informácie potrebné na napísanie knihy získavala aj od ľudí pôsobiacich v poradenských centrách pre ženy, ktoré sa ocitli v krízových situáciách, a pre mladé matky.

Nová cesta

Americká spisovateľka prišla na dvojdennú návštevu Bratislavy z Prahy, kam sa opäť vrátila včera, aby si pozrela knižný veľtrh Svět knihy. „Som tu prvý raz a trochu som nervózna,“ priznala sa 54-ročná Riversová pri pohľade na zástupy novinárov a následných žiadateľov o autogram. „Ešte, že tu mám Ricka,“ ukázala na svojho manžela, s ktorým sa stretla už v piatej triede na základnej škole a žijú spolu tridsaťjeden rokov v severnej Kalifornii. Majú tri deti a dve vnúčatá. Rick je podnikateľom – predáva súčiastky na vojenské lietadlá, ale to mu nebráni pri redigovaní kníh svojej manželky. „Veľmi dobre ovláda pravopis a pomáha mi pri čistení podstatných vecí od vaty. Obsah mi však nemení, ba ani charaktery hrdinov. Takže je to pre mňa výhodné. Ja mu zase poradím v jeho biznise. Samozrejme tak, aby mu to nepoškodilo.“

Francine Riversová vyštudovala angličtinu a žurnalistiku so zameraním na literatúru. S písaním začala ešte v čase, keď jej deti boli malé. Synovia Trevor a Travis a dcéra Shannon vyrastali za zvuku písacieho stroja a keď chcela písať ďalej, musela mať v šuplíkoch hračky, aby ich zabavila. Deti jej pre zmenu hovorili príbehy, ktoré často inšpiratívne využívala vo svojich knihách. Boli to knihy s romantickým nádychom, ale nie na zaradenie do červenej knižnice.

„Potom nastal blok a ja som nemohla dať na papier ani slovo. Pomohla mi až cesta k Biblii, ktorá mi dodala odvahu a vieru. Tá odmlka bola dlhá, ale ja som počas nej zistila, že Boh je stále pri nás, aj keď ideme vlastnou cestou. Kliatbu z minulosti som sňala, až keď som sa porozprávala s každým svojím dieťaťom. Predo mnou sa otvoril nový obzor. Chcela som všetkým ukázať, ako som sa zmenila.“

Možnosť voľby

Knihy Francine Riversovej nepatria k ľahkému, ani k lacnému čítaniu. Jej knihy z posledného obdobia sa zaoberajú tým, čím sama autorka v živote prechádzala, ale aj kontroverznými vecami rezonujúcimi v spoločnosti. Tak napríklad v Leotinej záhrade je na pozadí krásneho vzťahu vnučky a starej mamy zobrazený problém eutanázie, v knihe Ozvena v tme zase AIDS. Jej knihy vyvolali v Spojených štátoch veľký záujem, ktorý sa preniesol aj na Slovensko. Dieťa zmierenia je štvrtou, do slovenčiny preloženou knihou.

„Dostávam stovky a tisícky listov, ktoré mi neustále otvárajú oči. Dokonca mi píšu aj ľudia z väzníc, ktorých moje knihy oslovili. Vidím, že píšem o tom, čo ľudí trápi, s čím každodenne žijú, a to ma teší. Nie, v prípade románu Dieťa zmierenia neprotestovali ani feministické organizácie, hoci som to očakávala,“ reaguje na otázku Riversová. „Čo sa týka štatistík, nebrala by som ich celkom za dôveryhodný ukazovateľ. Ženy totiž často vypĺňajú dotazníky anonymne. Ak by som predsa len mala nejakú štatistiku uviesť, spomeniem, že jedna zo štyroch žien, ktoré majú za sebou interrupciou, je veriaca. Na druhej strane je dobré, že čoraz viac žien sa ozýva na verejnosti a hovoria, čo sa skrýva za umelým potratom.“

Spisovateľka nedávno dokončila sériu piatich kníh, ktoré patria do cyklu Genealógia vznešenosti. Zobrazujú ženy z Biblie, ktoré chcú svojimi príbehmi osloviť dnešný svet.

„Svoju cestu nechcem nikomu nasilu podsúvať. Mne však priniesla svetlo a zdá sa, že sa z neho odrazilo aj na ďalších ľudí. Tvrdím – stále je prítomná možnosť voľby. Zostáva na ľuďoch, pre čo sa rozhodnú.“

ĽUDO PETRÁNSKY
FOTO – PETER PROCHÁZKA