BRATISLAVA. Koľko študentov sa rozhodlo ísť na vysokú školu len preto, aby mali diplom, sa ťažko ukáže v nejakom prieskume. V prieskume sa neukáže ani to, či si školu mladí ľudia nevyberali podľa toho, čo im poradili rodičia.
Ústav prognóz a informácií školstva, ktorý funguje ako rozpočtová organizácia v pôsobnosti ministerstva školstva, už má jasnejšie aspoň v tom, koľko študentov chodí na verejnú vysokú školu, no vzdelanie z nej pri prvej práci nepotrebuje.
V priebehu minulého roka rozposlali z Ústavu prognóz bývalým študentom verejných vysokých škôl 15tisíc dotazníkov, aby zistili, ako sa darí absolventom po skončení škôl pri hľadaní si práce vďaka vzdelaniu, ktoré od štátu dostali.
Výsledky štúdie 88,8 percenta respondentov malo od skončenia štúdia v roku 2006 do roku 2008 za sebou pracovnú skúsenosť Absolventi, ktorí zostali po škole na Slovensku, pracovali o 4 mesiace dlhšie ako tí, ktorí sa rozhodli za prácou vycestovať do zahraničia, vyše štvrtina respondentov strávila určitý čas ako nezamestnaní, priemerná dĺžka bola 4,5 mesiaca, 72 percent absolventov magisterského štúdia pracuje na pozíciách, kde je potrebný vyštudovaný alebo príbuzný odbor. U absolventov bakalárskeho štúdia je to len 44 percent. Zdroj: UIPŠ
Vysoká škola pre titul a akýsi spoločenský status Do dotazníkov sa zapojilo bez stovky štyritisíc absolventov z takmer všetkých škôl v jednotlivých krajoch. Výsledok nie je dobrý ani prekvapujúci.
Tretina z oslovených vysokoškolákov hovorí, že by im v prvej práci, ktorú si našli po škole, stačilo aj stredoškolské vzdelanie.
„V skutočnosti je študentov, ktorí na uplatnenie na trhu práce reálne potrebujú stredoškolské vzdelanie, viac. Samotný údaj ma však neprekvapuje. Motiváciou pre štúdium na vysokej škole je v súčasnosti dosiahnutie určitého spoločenského statusu a uznania v podobe akademického titulu," myslí si analytik z analytického inštitútu EPPP (Európske partnerstvo pre verejné stratégie) Miroslav Řádek.
Ihneď po ukončení vysokej školy sa zamestnalo tridsať percent respondentov, ďalších tridsať percent absolventov si vlani našlo prácu do pol roka po skončení školy.
V priebehu prvého roka 40 percent absolventov svoju prácu zmenilo. Ako dôvod uviedli vlani absolventi najmä nedostatočné platy a práve to, že ich práca nezodpovedá ich vzdelaniu.
Študoval som pre seba, nie pre firmu Z mladých ľudí, ktorí povedali, že na prácu potrebujú vysokoškolské vzdelanie, polovica tvrdí, že to, ktoré vyštudovali na škole. Necelá pätina, že potrebujú vysokoškolské vzdelanie z príbuzného odboru, ako študovali na škole.
Ďalších osem percent hovorí, že vysokoškolské vzdelanie potrebujú, ale nie to, ktoré majú zo školy.
„Ani po roku praxe, pokiaľ ide o uplatnenie vo vyštudovanom odbore, nenastávajú zásadné zmeny," píše Marta Zvalová v časopise Ústavu informácií a prognóz školstva Academia na základe prieskumu.
„Osobne to, že sa absolventi uplatňujú v iných odboroch, ako vyštudovali, nevidím ako problém," povedala odborníčka na ľudské zdroje Sylvia Okyne z PricewaterhouseCoopers.
Okrem toho, že zmenu zamerania počas piatich rokov na škole považuje za prirodzenú, vidí uplatnenie sa v inom ako vyštudovanom odbore dokonca ako výhodu. Problém je podľa Okyne však v peniazoch.
„Uplatnenie sa v inom odbore môže byt výhodou, ak prinesie zamestnávateľovi iný štýl zmýšľania v porovnaní s ostatnými zamestnancami.
Nevýhodou to je vtedy, ak je zamestnávateľ nútený zamestnať človeka bez požadovanej odbornosti a potom investovať do školení, ktoré by nemusel robiť, ak by zamestnal človeka s požadovanou odbornosťou," hovorí Okyne.
Prečo za štátne? „Problém nie je zásadne v tom, že sa študent uplatní mimo odboru, ktorý vyštudoval, ale v tom, že na jeho štúdium na verejnoprávnej vysokej škole sa „poskladala" celá spoločnosť," povedal Řádek.
Hovorí, že v súčasnosti je na Slovensku 20 z 30 vysokých škôl verejnoprávnych, kde ľudia študujú v podstate zadarmo.
Spoplatnením vysokoškolského štúdia, tak aby sa na ňom podieľali samotní študenti a súkromné banky, odstránenie financovania verejnoprávnych škôl štátom by podľa Řádeka počet ľudí študujúcich „zbytočne" znížilo.
Poľnohospodársku školu netreba
Viac ako pozícia, ktorá žiada vysokoškoláka, mladých absolventov láka meno spoločnosti, do ktorej sa hlásia. Veria, že budú v rámci firmy postupovať.
BRATISLAVA. „Aj absolventi vysokých škôl sa sami často uchádzajú o pozície, ktoré si nevyžadujú vysokoškolské vzdelanie. Z krátkeho opisu pozície často nie je jasné, že ide o miesto, ktoré si vzdelanie nevyžaduje, no mnohí uchádzači po tom ani nepátrajú," povedala Sylvia Okyne z PricewaterhouseCoopers.
Motiváciou pri hľadaní práce je podľa Okyne zvyčajne meno spoločnosti a nádej, že budú postupovať v rámci spoločnosti. Ako ďalší dôvod vidí nedostatok pozícií vhodných pre zamerania absolventov.
Vzdelanie z vysokej školy v práci podľa prieskumu Ústavu a informácií školstva najmenej často využívajú ľudia z poľnohospodárskych odborov a veteriny. Oveľa lepšie vo využívaní vzdelania nie sú ani ľudia, ktorí chodili na vedy o kultúre a umení. Vysokú školu pri prvej práci nepotrebuje pätina absolventov spoločenských vied.
Väčšina absolventov na pozíciách, na ktoré stačí stredoškolské vzdelanie, sa podľa Okyne po pár rokoch snaží zmeniť zamestnanie. Nižšie pozície vnímajú ako prestupnú stanicu na získanie skúseností, otestovanie seba v praxi alebo na získanie referencie zamestnávateľa do životopisu.
„Hneď ako je to možné, snažia sa získať zamestnanie relevantnejšie ich vzdelaniu. V súčasnosti však ekonomická kríza pracovný trh značne zúžila a možnosti pre absolventov sú podstatne menšie ako pred rokom. Preto predpokladám, že trend obsadzovania stredoškolských pozícií vysokoškolákmi bude, žiaľ, skôr rastový ako klesavý," obáva sa.
Kto je to bakalár?
Autorka štúdie si myslí, že bakalári majú slabú šancu uplatniť sa na miestach vhodných pre ich vzdelanie aj preto, že málo firiem vidí bakalárov ako skončených vysokoškolákov.
BRATISLAVA. Výsledky prieskumu o uplatnení na trhu sú horšie, keď sa absolventi rozdelia na magistrov a inžinierov, a na bakalárov.
Bakalári sa podľa prieskumu uplatnia na mieste, kde vysokú školu vôbec nepotrebujú častejšie ako absolventi druhého stupňa vysokoškolského štúdia. Dve tretiny ľudí s titulom bakalár si nájdu prvú prácu na pozícii, kde im stačí stredoškolská kvalifikácia.
Takmer polovica bakalárov je na pozícii, kde stačí stredná škola ešte aj po roku od doštudovania.
„Príčinou tohto neutešeného stavu je zrejme stále neujasnené vnímanie bakalárskeho titulu ako ukončeného vysokoškolského vzdelania zo strany zamestnávateľov i spoločnosti ako takej, čo vedie často ku komplikáciám," píše Marta Zvalová v časopise Ústavu informácií a prognóz školstva Academia na základe prieskumu.
