
Ján Filc. ŠTARTFOTO – JÁN SÚKUP
Vlani striebro, teraz konečné siedme miesto. Ako to vnímate?
„Ako štvorku zo skúšky. Trojku by sme si zaslúžili za piate-šieste miesto. V základnej skupine turnaja sme situáciu zvládli. Nestratili sme žiadne body, ktoré by ohrozili náš postup medzi najlepšiu osmičku. Na záver norimberskej skupiny sme odohrali dve veľmi dobré tretiny s Fínmi. V Kolíne sme boli v dueli so Švédskom herne veľmi dobrí, žiaľ, výsledok nevyznel priaznivo. Podobne s Američanmi. Tu sa začala prejavovať vec, ktorá pre mňa ostala istým spôsobom záhadou. V čase, keď sme mali defenzívu pod kontrolou, nám prestala fungovať individuálna činnosť i súčinnosť dvojíc či trojíc v ofenzíve.“
V niektorých presilovkách sme sotva ohrozili súperovu bránku.
„Presilovky vôbec nerozhodli o našom konečnom umiestnení. V štatistickom hodnotení sme dosiahli štvrtú najvyššiu efektivitu. Horšie bolo, že sme často inkasovali v oslabení – deväťkrát. Prisudzujem to čiastočnej absencii osobnej obetavosti, podriadenia vlastného ja záujmu kolektívu. Niektoré výkony v priebehu turnaja na mňa pôsobili chladne. Prílišnou profesionalitou a malým zanietením. To nakoniec rozhodlo aj v zápase s Českom. Tu vidím najväčší rozdiel medzi tohtoročným a vlaňajším tímom na šampionáte.“
To, čo hráči zdôrazňovali ako kľúčové pred súbojom s Českom, na ľade vôbec nedodržiavali. Prečo?
„Po analýze českej hry sme skutočne mali celkom iný herný plán než to, čo sa udialo. Už na začiatku stretnutia sme sa dostávali zbytočne pod tlak, keď sme držali puk. Z toho vyplynulo vylúčenie a nezmyselný gól, ktorý asbolútne nemal padnúť. Tam bol začiatok konca nášho herného plánu. Pustiť sa so súčasným českým tímom do otvorenej hry prináša riziká, ktoré sme videli, keď sme to museli urobiť. Česi boli lepší, no my sme im k tomu dopomohli chybami a oneskorenými reakciami v obranných činnostiach, pomalým korčuľovaním, pomalším odovzdávaním puku. Navyše k tomu prispel aj veľmi divný výkon rozhodcu, ktorého výklad pravidiel som nepochopil. V závere zápasu nám dosť výrazne znemožnil pokus o zvrat. Do poslednej sekundy sme verili, že gól môžeme a vieme dať. Výsledok 2:0 pre Čechov vystihuje pomer síl na ľade. To, že sme nedali ani jediný gól, nie je dobré, rovnako ako to, že sme prakticky v celom stretnutí ťahali za kratší koniec.“
To, že sa Česi ľahko dostávali do brejkov, súviselo aj s rozohrávkou našich obrancov. Nemyslíte?
„Neglobalizoval by som to. Väčším problémom bol pre nás prechod zónou súpera v priestore jeho obrannej modrej čiary. Tam sme sa púšťali do individuálnych prienikov či do spolupráce, ktorej chýbala presnosť a rýchlosť. To bol podstatný dôvod, prečo sme vyspelých súperov na šampionáte tak ťažko prečíslovali. Naši obrancovia jednoznačne zaostávali v rýchlosti odovzdávania puku a nevytvárali útočníkom dostatočný priestor na prečíslenie prekvapujúcou a rýchlou prihrávkou, čo sme žiadali.“
Nezdal sa vám problematický post stredných útočníkov?
„Žiaľ, situácia sa vyvinula tak, že nemohol štartovať Handzuš ani Stümpel. Trochu sme počítali, že nám osud dožičí aj Šatana alebo Pálffyho.“
Zbytočné vylúčenia boli témou, ktorá sa opakovala v celom našom účinkovaní na MS. Napriek tomu, že hráči mali vždy pevné predsavzatia, že už ich nevyrobia. Neexistuje liek na túto recidívu?
„Súvisí to so schopnosťou sebaovládania jednotlivca. Tá tvorí základný predpoklad kvalitnej výbavy hokejistu.“
Viete, že sa nás český tím dosť obával?
„To je úplne normálne. My sme tiež dobrí, ale v zápase s nimi sme nedokázali využiť niektoré ich nedostatky. Asi práve pre to, že sa nás obávali, sa lepšie pripravili a využili viac našich nedostatkov.“
Naznačili ste, že nie všetci hráči vás uspokojili, mierili ste na tých starších?
„Aj tento šampionát potvrdil, že sa musíme viac orientovať na perspektívne typy, ktoré majú motiváciu sa prejaviť. Na druhej strane ani hráči s perspektívou nie vždy do bodky a v každej chvíli splnili očakávania.“
Nepríjemne vyznieva fakt, že v Nemecku sme s mužstvami svetovej špičky neuhrali ani bod.
„Toto musíme s časovým odstupom podrobne analyzovať, prečo sa to nepodarilo ani s viacerými hráčmi z NHL. Naše mužstvo síce dokázalo držať herne krok, ale niektorý duel sme jednoducho mali vyhrať. Súvisí to zrejme aj s ich vekovou skladbou, hokejovo ešte nie sú vyzretí. Chýbalo nám to, čo vlani plnil Šatan s Handzušom. V Nemecku prevzala vodcovskú úlohu trojica Országh – Pucher – Petrovický, ktorej ale postupne odišlo lídrovské postavenie.“
Nemrzia vás spätne niektoré kroky v nominácii?
„Som presvedčený, že v danom čase a priestore sme vybrali hráčov, ktorí mali najlepšie predpoklady urobiť dobrý výsledok. I keď si myslím, že očakávanie obhajoby striebra nebolo vôbec reálne. Všetci naši súperi sa zišli v silnejšom zložení ako pred rokom v Petrohrade.
VOJTECH JURKOVIČ