BRATISLAVA – Zahraničná pomoc môže mať dva rozmery. Priamy prínos – napríklad mesto má novú čistiareň odpadových vôd, ministerstvo má modernejšiu počítačovú sieť, vláda má kvalitné analýzy, vďaka ktorým dokáže lepšie riešiť konkrétne problémy.

Nepriamym prínosom môže byť výrazná podpora miestneho podnikania. K tej dôjde len za predpokladu, že čistiareň postaví domáca firma, počítačové zostavy dodá slovenský obchodník, analýzu vypracujú slovenskí experti.

Peniaze, ktoré na Slovensko prúdia z fondu Phare, zvyčajne miestne podnikanie nepodporujú. Tovar a služby dodávajú totiž hlavne zahraničné firmy. Obrovské sumy stoja zahraniční experti.

Štyri miliardy za rady

Významná pomoc EÚ spočíva vo vysielaní odborníkov – poradcov, vo financovaní vzdelávania (školenia, tréningy, semináre) a twinningu. Našim úradníkom pomáhajú napríklad pri tvorbe legislatívy, ktorou sa máme priblížiť k európskemu právu.

Na odbornú pomoc, vzdelávanie a twinning v rokoch 1997 až 1999 poskytla EÚ cez program Phare Slovensku vyše 78 miliónov eur – približne tri miliardy korún, čo je takmer presne jedna tretina z 226 milónov eur, ktoré sme cez program Phare v tom období dostali.

Odhaduje sa, že 30 percent vyčlenených peňazí pôjde na tieto účely aj v období rokov 2000 až 2002. Pravidlá hry sú také, že Európska komisia projekty Phare iba spolufinancuje. Od roku 1998 minimálne štvrtina ide zo slovenských zdrojov. V rokoch 1998 až 1999 sme za rady k peniazom z EÚ priplatili takmer miliardu.

Neúmerné náklady?

Kontrola v roku 1995 priniesla nelichotivé hodnotenie zahraničných odborníkov. Urobili sa nejaké zmeny, no sekcia kontroly Úradu vlády musela po kontrole v roku 2000 konštatovať, že ani po štyroch rokoch „nie je preukázané, či boli odstránené najmä nedostatky ako neúmerná výška nákladov na pracovné cesty, školenia, tréningy, zahraničnú odbornú pomoc, semináre a nedostatočná odbornosť zahraničných expertov“.

Správa o realizácii programu Phare v roku 1999 konštatuje, že odborníkov stále nie je dosť, lebo „personálne obsadenie jednotlivých sektorov a implementačných jednotiek je vo veľkej väčšine prípadov nepostačujúce“. Toto konštatovanie sa tam, podľa sekcie kontroly ÚV, dostalo „bez akýchkoľvek argumentov“.

Domáci odborníci pracujú pre cudzích

Vo vyššie spomínaných 78 miliónoch eur je zahrnutá aj „domáca odborná pomoc“ vo výške viac ako 11 miliónov eur. Názov položky napovedá, že bolo nesprávne zahrnúť ju do peňazí, ktoré končia v peňaženkách občanov EÚ.

Vlaňajšia kontrola poukázala na to, že „v položke odborná pomoc domáca sú vlastne zahrnuté najmä náklady projektu spojené s činnosťou našich expertov pracujúcich v prospech zahraničných firiem“.

Profitujú západoeurópski výrobcovia

Vyčísliť, aká časť peňazí z pomoci ostáva na účtoch slovenských podnikateľov, nie je jednoduché. Väčšinu technického vybavenia, ktoré sa v rokoch 1997 až 1999 kúpilo v rámci programu Phare v hodnote 52 miliónov eur (vyše 2,1 miliardy korún plus asi 700 miliónov ako spoluúčasť Slovenska), pochádza z krajín EÚ a profitovali na ňom skoro výlučne výrobcovia a obchodníci z EÚ.

Istú orientáciu dáva číslo z roku 1997. V rámci finančných memoránd, čo sú akési dohody medzi Európskou komisiou a slovenskou vládou o vyčlenení peňazí na konkrétne účely, „bolo v roku 1997 slovenskými dodávateľmi nakontraktovaných iba 13 percent poskytnutých prostriedkov“.

V roku 1998 to bolo 63 percent. Toto zlepšenie však bolo do značnej miery iba virtuálne, lebo „ho ovplyvnila účasť nášho dodávateľa diaľnice (obchvatu Mierová – Senecká v Bratislave) a kontrahovanie filiálok zahraničných firiem pôsobiacich na našom území“.

Ani v ďalších rokoch v tomto zásadný posun nenastal.

Preklady do angličtiny sú nutné a drahé

Slovenská vláda pre zapojenie sa slovenských podnikateľov do miliardových obchodov urobila veľmi málo. Najjednoduchšou pomocou by boli preklady rôznych ponúk, ale hlavne postupov a procedúr z angličtiny. Znalosť hovorovej či dokonca obchodnej angličtiny totiž nestačí.

Predpisy, ktoré musia firmy dodržať, aby sa na obchodoch za peniaze z Phare mohli podieľať, sú písané v právnom jazyku, v ktorom aj bežné slová majú jednoznačný (a často ťažko preložiteľný) význam.

Preklady európskych noriem patria k zložitým, a teda aj veľmi drahým úkonom, ktoré si máloktorá slovenská firma môže dovoliť. Slovensko dokonca s Českou republikou podpísalo medzinárodnú dohodu o tom, že hotové preklady si budú vzájomne poskytovať.

Sme si rovní,zahraniční sú si rovnejší

Program Phare vyznáva pravidlo rovnosti šancí v zmysle „nemôžu byť zvýhodňovaní domáci“.

Ak chce firma získať kontrakt v projekte na odbornú pomoc či technickú asistenciu do výšky 300-tisíc eur (približne 14 miliónov korún), ktorý sa prideľuje priamym zadaním, musí byť v zozname rámcových kontraktorov, ktorých oficiálne schválila EK.

Vlani sekcia kontroly ÚV poukázala na to, že „ak sa chce náš dodávateľ presadiť v súťaži, musí byť vopred zaregistrovaný v centrálnom registri firiem v Bruseli, na čo sú pre našich dodávateľov postavené takmer neprekonateľné kritériá“. Zmysluplná pomoc slovenskej vlády pre domácich podnikateľov stále chýba.

PETER KUNDER

NIEKTORÍ ZAHRANIČNÍ EXPERTI ROBILI EÚ HANBU

Na odborníkov, školiteľov, poradcov a monitorovacie skupiny išlo z peňazí daňových poplatníkov EÚ veľa prostriedkov a priplatili si aj Slováci. Analýza fungovania Phare v roku 1995 označila ako problémy aj to, že:

* bola definovaná neúmerná štruktúra nákladov (veľký podiel pracovných ciest našich pracovníkov do zahraničia, veľmi vysoké náklady na zahraničných poradcov vyslaných na Slovensko),

* zahraniční poradcovia neakceptovali požiadavky užívateľov pri práci s projektmi, slovenská strana nemala možnosť ovplyvniť výsledok a v konečnom dôsledku projekty často nedosiahli očakávané výsledky,

* vyskytli sa projekty bez konkrétnych výstupov pre slovenskú stranu a súčasne dôvodné podozrenie využívania vytvorenej informačnej databázy pre zahraničné podnikateľské kruhy,

* užívatelia mali námietky proti skutočnej odbornosti niektorých expertov (bez prípravy, neinformovanosti, bez zadania úlohy, neznalosť právnych podmienok v SR…),

* pracovníci programových jednotiek upozornili na slabú spoluprácu s expertmi (ich malé vedomosti o miestnej legislatíve).

Sekcia kontroly Úradu vlády vlani skonštatovala, že odstránenie spomínaných nedostatkov „sa nedá preukázať“.