V piatok 4. mája hľadal mladý tulák v podkroví opusteného domu v Sládkovičove železo. Našiel obesené telo. Viselo tam už najmenej týždeň. Záver zo súdnej pitvy hovorí, že smrť nastala bez cudzieho zavinenia. Vo vrecku nohavíc našiel patológ vodičský preukaz na meno Vojtech Agócs, ročník 1962, s bydliskom v Trsticiach. List na rozlúčku pri sebe nemal. Zakrátko identifikovala telo aj manželka. Učiteľ po sebe zanechal päť detí.

Hrdina dvojjazyčných vysvedčení

O Vojtechovi Agócsovi vyšlo v slovenských novinách za posledné štyri roky takmer sto článkov. Prvý mal titulok: Učiteľ ZŠ v Trsticiach odmietol podpísať vysvedčenie v slovenčine. Agócs sa tak stal symbolom boja proti uplatňovaniu Mečiarovho jazykového zákona, ktorý zrušil vyše 70-ročnú tradíciu dvojjazyčných vysvedčení.

Polročné vysvedčenia III. A v školskom roku 1996/1997 vystavil v oboch jazykoch. Odvolával sa pritom na ústavu. Riaditeľka školy s vyučovacím jazykom maďarským ich na základe prípisu z ministerstva školstva odmietla.

Kolegovia ho nepodržali

Najskôr mu za toto rebelovania vzali osobný príplatok. Keď šiel do Bratislavy protestovať a držal hladovku, vyhodili ho z práce za opätovné a hrubé porušenie pracovnej disciplíny. V médiách bol považovaný za obeť boja proti našim Maďarom. Ale v škole ho už nechceli, 28 z 32 zamestnancov sa podpísalo pod vyhlásenie proti jeho zotrvaniu v škole. Učiteľské miesto v susednej dedine neprijal. Bol nezamestnaný, až koncom marca sa stal štatutárom súkromnej firmy.

Všetky žaloby stiahol

Po voľbách však Agócs rozohral nové boje. Jeden priamo v dedine proti starostovi Františkovi Juhosovi, druhý namierený proti politikom maďarskej koalície a Okresnému úradu v Galante. „Po komunálnych voľbách v roku 1998, kde sme sa stretli ako protikandidáti, na mňa podal šesť trestných oznámení, respektíve podaní na súd. Ani jeden spor som neprehral,“ povedal pre SME starosta Juhos. Ešte pred dvoma rokmi tvrdil, že mu Agócs dennodenne ničí nervy, ale teraz o ňom rozprával pokojne. Tesne pred samovraždou Agócs všetky žaloby stiahol.

Proti komu bojoval?

Ťažko povedať, že aj po voľbách bojoval Agócs za práva našich Maďarov. Trstice sú totiž typickou národnostnou obcou s dvojjazyčnými tabuľami, s naozaj slabou slovenčinou mnohých starších občanov aj s turulom pred kostolom. Žije tam 95 percent Maďarov. Keď dali Agócsovi vo voľbách starostu len 130 hlasov a protikandidátovi 1780, ťažko povedať, že by za ním obec v sporoch stála.

Rodine pomôže nadácia

Donedávna žil bývalý učiteľ so svojou ženou vo dvoch spojených učiteľských bytoch vedľa trstickej školy. Na tapacírovaných dverách nad menovkou PaedDr. Agócs Béla je priezor zalepený ružičkou z ružovej pásky. Zvonček nezvoní, na búchanie sa nik neozýva a ticho bytovky pretína neustále zvonenie telefónu, ktorý nikto nezdvíha. Deti do školy ani do škôlky nechodia. Smútiacej rodine finančne pomôže Nadácia SOS Pedagóg z Dunajskej Stredy.

V zajatí sekty

Vyše 30 kilometrov vzdialené Sládkovičovo naozaj zasiahlo do života rodiny. Učiteľ tam chodil do spoločenstva veriacich, ktoré domáci nazývajú i sektou. Aj keď odchádzal z domu posledný raz, povedal manželke, že tam meria cestu kvôli nemu.

Zaujímavé boli aj jeho niektoré listy, v ktorých sa odvolával nielen na Boha, ale aj mimozemšťanov. Menej zarážajúce je to v súvislosti so starostovým tvrdením, že Agócs chodil pravidelne na psychiatriu. Po rozpade prvého manželstva sa tam liečil. Pre noviny pred časom naznačil, že už vtedy pomýšľal na samovraždu.

JURAJ GERBERY