Arabské štáty prijali ešte vo štvrtok dlho očakávaný dokument, ktorým za určitých podmienok ponúkajú Izraelu normalizáciu vzťahov. Atmosféra summitu v Bejrúte, situácia v Ramalláhu a „ukrčená“ západná diplomacia - to všetko vzbudzuje dojem, že tento dokument bude len kusom papiera, na ktorý sa skoro zabudne.

Zlým signálom bola už nejednotnosť arabských vodcov v Bejrúte. Arafatova neprítomnosť ich nezomkla k väčšej solidarite s Palestínčanmi, stal sa pravý opak. Nie Izrael, ale Sýria a jeho satelitný štát Libanon v skutočnosti odopreli Arafatovi účasť na summite. Neumožnili virtuálne spojenie Ramalláhu s Bejrútom. Účastníci si mohli vypočuť silné slová sýrskeho prezidenta Bášira Asada ako by mal arabský svet podporovať intifádu.

Arabom nie je celkom jasné, aké prostriedky sú povolené a aké už nie. Asad vyhlásil, že oprávneným terčom sú všetci Izraelčania. „Nejde o to, či ide o civilistu alebo vojaka. V Izraeli sú ozbrojení všetci,“ povedal.

Namiesto nádeje summit šíril neistotu a nejednotu a pozitívne gesto na normalizáciu vzťahov neuspelo. Palestínčania ho ocenili, no Izrael ho odmietol: vraj obsahuje podmienky, ktoré by znamenali zničenie židovského štátu.

Vo všetkých svetových médiách zábery o summite v Bejrúte vystriedal hotel v Netanji, kde zamestnanci umývali krvavú dlážku. Nasledovala ďalšia vlna samovražedných útokov, izraelskej odvety a ešte tesnejšia izraelská izolácia Arafata.

Americkí diplomati, ktorí sa snažili o prímerie, s hanbou odchádzajú. Každé nové kolo násilia je ešte brutálnejšie. Pod hrozbou tvrdej vojenskej odvety Arafat prijal bez podmienok návrh prímeria, za čo by v pondelok mohol odcestovať do Bejrútu. Skupina Hamas sa však atentátom v Netanji postarala o to, že by sa nemohol vrátiť späť. Oneskorené vyhlásenie prímeria uprostred násilia Izrael ignoroval a pomaly prechádza na ďalšiu úroveň odvety, pri ktorej môže byť Arafat vyhnaný z palestínskych území. USA tentoraz ani nenaliehali, aby boli zdržanliví.

Arabské štáty vyzvali Izrael, aby prijal ich návrh a izraelsko-arabský konflikt budú považovať za skončený. Pozitívny by bol aj izraelský podmienený súhlas, ktorý by mal svoje „ale“. Tá najťažšia práca by tak ostala na izraelských a palestínskych vyjednávačoch. Arabská rezolúcia mohla takéto vyjednávania odštartovať, výzva však neuspela. Iná by bola situácia, keby jej predchádzalo fungujúce izraelsko-palestínske prímerie. Americký vyslanec Zinni sa oň niekoľko dní pokúšal. Počas celej intifády nebola taká vhodná chvíľa zložiť zbrane - namiesto toho prišiel najtvrdší boj.