Ak sa vám vidí, že moderný svet je skazený, mravy upadajú a Boh zrejme nie je, mýlite sa. Žijú medzi nami svätí muži a ženy a je ich asi omnoho viac než kedykoľvek predtým. Za dvadsaťtri rokov svojho pontifikátu blahorečil pápež Ján Pavol II. 1272 osôb. Do análov katolíckej cirkvi nechal tiež pripísať 452 nových svätcov a svätíc. Ide o rekord, aký história nepamätá.V minulosti si museli kandidáti na titul svätca počkať na posmrtnú večnú slávu aj celé storočia. Panna orleánska, ktorá žila v 15. storočí, bola blahoslavená až v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Jan Hus, bojovník proti korupcii v katolíckej cirkvi, bol upálený už po koncile v Kostnici v roku 1414, ale Vatikán ho dodnes neuznal za mučeníka viery.

V posledných desaťročiach si však cirkev uvedomila, že sa musí prispôsobiť modernej dobe. Svet sa zmenšuje, zrýchľuje. A ľudia pritom stále túžia po idoloch a zázrakoch.

Ján Pavol II. je pápež – cestovateľ. Sám je nositeľom osobného kultu, ktorým propaguje cirkev. Okrem toho sa usiluje nechať v každej krajine cirkevných vyslancov v podobe blahoslavených. Niektorí z nich sa dočkajú kanonizácie a stanú sa súčasťou svetového kultu. Význam miestnych svätých je pre cirkev pritom aspoň taký dôležitý ako „globálnych“ svätcov. Pracujú pre Vatikán priamo v teréne a otvárajú cirkvi srdcia svojich rodákov. Sú síce dávno po smrti, ale poslanie plnia možno o to lepšie.

Ako sa stať svätým

Prvými svätými boli Kristovi žiaci, šíritelia viery odhodlaní položiť za ňu život. Boli to ľudia, ktorí sa vo svojich časoch preslávili ako morálne vzory. Ich autoritu a svätosť uznávala verejnosť spontánne, bez oficiálneho požehnania. Neskôr sa veci chytili cirkevní hodnostári. Miestni kňazi, v ktorých pôsobisku sa vyskytol mučeník pre vieru, spísali jeho skutky, okolnosti smrti a listy potom rozoslali do susedstva.

Časy spontánneho uctievania sa skončili, keď Svätá stolica stanovila pravidlá. Nejaký čas určoval univerzálnych svätcov rímsky biskup, došlo však k sporným prípadom, podozreniam z nedbalosti či dokonca korupcie. Nastali teda kolektívne posudzovania v rámci cirkevných koncilov. Svätci sa postupne stali predmetom politiky.

O kandidátoch na titul „svätý“ či „blahoslavený“ dnes rozhoduje vatikánska kongregácia pre svätorečenia, ktorú založil v roku 1588 pápež Sixtus V. Má na starosti skúmanie životov a písomného odkazu týchto „synov Božích“, ako sú oficiálne titulovaní, a zodpovedá aj za overovanie pravosti svätých relikvií a zázrakov. Blahoslavení (beatifikovaní) by mali urobiť aspoň jeden zázrak, alebo preukázať „cnosti v hrdinskom stupni“. Kanonizácia (svätorečenie) vyžaduje zázraky dva. Vyvážiť ich môže mučenícka smrť, ktorá sa tiež overuje ľahšie než zázrak.

Úspešní kandidáti na kanonizáciu sa zapíšu do celosvetového cirkevného kalendára a v deň ich sviatku sa im prejavuje liturgická úcta. Ich blahoslavení kolegovia majú od Vatikánu povolené uctievanie na miestnej úrovni. Predchádza mu proces na miestnej úrovni. Domáce diecézy samy zhromažďujú dôkazy o cnostiach dotyčného. Výsledky predložia Vatikánu. Ten ich definitívne potvrdí v procese podobnom fiktívnemu súdu – v konfrontácii postulátora, obhajcu (obvykle predstaviteľa miestnej diecézy) a promotora fidei, akéhosi žalobcu. Posledné slovo má pápež. Blahoslavený sa potom stane náboženskou autoritou v konkrétnej krajine – budú sa mu zasväcovať kostoly, veriaci ho môžu prosiť o príhovor u Boha.

Podobný proces predchádza i kanonizáciu.

Existujú aj iné postupy – pápež napríklad sám vymenuje význačného jednotlivca za „rovnocenného“ svätým. Týmto spôsobom sa stali svätými uhorský kráľ Štefan či český kráľ Václav.

V minulosti boli podmienkou telesné pozostatky svätca, posvätná relikvia, ktorej by sa veriaci mohli klaňať. Dnes to nie je potrebné. Vatikán dáva svoj súhlas aj tomu, koho kosti sa nezachovali. Tak to bolo napríklad v prípade Anežky Českej, ktorá sa dočkala kanonizácie po siedmich storočiach.

Podmienkou bolo tiež, aby bol kandidát aspoň päť rokov po smrti. Aj tu sú však výnimky. Blahorečenie Matky Terezy, zakladateľky Rádu milosrdenstva, sa začalo už dva roky po jej smrti – v roku 1997.

Dnes už možno verejne hovoriť aj o tom, čo takýto proces stojí. Podľa americkej internetovej Katolíckej encyklopédie vyjde blahoslavenie približne na 20-tisíc dolárov. Táto suma zahŕňa náklady na rôzne doklady, slávnostný obrad vo vatikánskej bazilike sv. Petra, maľované portréty kandidáta, ktoré dostane pápež, kardináli a rôzni úradníci. Platí to postulátor, teda obhajca „syna Božieho“.

Požehnané 20. storočie

Mnoho nových nositeľov posvätných cností sa za Jána Pavla II. objavilo v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a vo východnej Európe. Dôležití sú najmä tam, kde pôsobia misie, kde sú katolíci v menšine a kde cirkev potrebuje obnoviť alebo upevniť svoj vplyv. Konajú sa tam hromadné blahoslavenia desiatok až stoviek ľudí.

Pri svojej návšteve Ukrajiny pápež blahoslavil naraz dvadsaťosem miestnych grékokatolíkov, takmer všetko obete politického a náboženského útlaku v bývalom ZSSR. Podobne blahoslavil vyše 200 kňazov a mníšok – obetí občianskej vojny v Španielsku – a stovku poľských mučeníkov druhej svetovej vojny.

Pri takej aktivite sa dnes Vatikán nevyhne kontroverziám. Diskusie vyvolalo blahoslavenie mníšky Edity Steinovej, ktorá zahynula v nacistickom koncentračnom tábore. Steinová bola pôvodom Židovka a podľa niektorých ju práve to, a nie katolícka viera, stálo život.

V roku 2000 pápež pobúril židovskú obec v Taliansku, keď blahoslavil konzervatívneho pápeža Pia IX., odporcu náboženskej tolerancie, ktorý sa o Židoch vyjadroval ako o „psoch“.

Po kontroverzné kauzy netreba chodiť ďaleko. Pápež blahoslavil aj biskupa Alojzia Stjepinaca, ktorého si Chorváti cenia ako národného hrdinu a Srbi označujú za kolaboranta s fašistami.

S podobnou kauzou sa vyrovnáva Slovensko. Biskup spišskej diecézy Ján Vojtaššák sedel v komunistickom väzení a krátko po prepustení ako 88-ročný zomrel. Preto ho slovenská katolícka cirkev považuje za mučeníka. Na Slovensku je proces jeho blahoslavenia uzavretý a čaká sa na verdikt Vatikánu.

V dobovej korešpondencii medzi Vatikánom a jeho vtedajším chargé d‘affaires v Bratislave Giuseppem Burziom sa však píše o pasívnom postoji Vojtaššáka k transportom Židov za vojnového slovenského štátu a o jeho súkromných vyjadreniach o Židoch ako najhorších nepriateľoch Slovenska. Časť verejnosti, a najmä židovská obec, s Vojtaššákovým blahoslavením preto nesúhlasí.

Pápež pri návšteve Slovenska ešte v roku 1995 vyzdvihol práve Vojtaššáka a s ním gréckokatolíckeho biskupa Pavla Gojdiča ako tých, ktorí si blahoslavenie zasluhujú, „pretože vydali svedectvo o vernej službe cirkvi na Slovensku“. Vlani v novembri však blahoslavil popri Gojdičovi iného kňaza – Metodeja Trčku. Gojdič pôsobil v Prešove, misionár Metodej Dominik Trčka v kláštore v Michalovciach (pre zaujímavosť – Gojdič bol Rusín a Trčka pochádzal z Moravy). Obaja zomreli na následky väznenia v 50. rokoch v leopoldovskej väznici. Gojdičovo telo je dokonca relikviou. Jeho sklenú rakvu možno vidieť v kaplnke katedrály sv. Jána Krstiteľa v Prešove.

Naši svätci boli kozmopoliti

S územím Slovenska, krajiny patrónky Panny Márie Sedembolestnej, sa spája niekoľko svätcov a blahoslavených. Ich pestrý pôvod je v dnešných časoch celkom inšpirujúci.

Prvými v rade sú vierozvestci z Východu Cyril a Metod, ktorých na naše územie pozval knieža Rastislav. Svätý Gorazd, žiak Cyrila a Metoda, sa údajne narodil u nás, neskôr však odišiel, pravdepodobne do Poľska.

Rastislava, pozývateľa a hostiteľa Cyrila a Metoda, kanonizovala len pravoslávna cirkev. Vatikánske zdroje ho uvádzajú ako významnú osobnosť, ale pápež sa o ňom pri svojej návšteve Košíc v roku 1995 nezmienil. Spomenul však biskupa Bystríka, zakladateľa nitrianskeho biskupstva, a pustovníkov Andreja a Benedikta. Tí pochádzali z Poľska, ale usadili sa v Skalke pri Trenčíne a ich pozostatky sú v Nitre.

Pápež napokon v Košiciach vysvätil troch mučeníkov z čias Rákocziho povstania. Kňazi Štefan Pongrác, Melicher Grodiecký a Marek Križan (inak Maďar, Poliak a Chorvát) zomreli pre svoju vieru, keď povstalci „čistili“ mesto od katolíkov. Pápež pripomenul práve ich rozdielny pôvod a vyslovil nádej, že to bude slúžiť za vzor pre spolunažívanie Slovákov s maďarskou menšinou.

Pátranie po vhodných slovenských kandidátoch pokračuje. Adeptkou je mníška Zdenka Schelingová, ktorá v roku 1955 zomrela na následky mučenia vo väzení, pretože pomohla ujsť pacientovi z väzenskej nemocnice. Materiály k jej blahoslaveniu sa už údajne pripravujú, podobne ako v prípade biskupa Michala Buzalku, ďalšieho z kňazov odsúdených v 50. rokoch za vlastizradu.

Zbierajú sa aj podklady na blahoslavenie Žofie Bosniakovej, 350 rokov mŕtvej šľachtičnej, ktorej múmiu možno vidieť v kaplnke v Tepličke nad Váhom. Každý ju pozná, i keď možno skôr vďaka jej záhadne zachovanej telesnej schránke. Pramene hovoria, že nezištne pomáhala chudobným. V kostole v Šuranoch je vyobrazená medzi svätcami. Tvrdí sa dokonca, že z jej rakvy vyžaruje zvláštne fluidum s liečivými účinkami.

Zvrhla komunistov svätá Anežka?

Niektorí moderní katolícki teológovia v súvislosti s novodobými svätými netaja svoj skeptický názor na zázraky. Podľa Vatikánu sa však zázraky diali aj v 20. storočí. Pred dvoma rokmi pápež Ján Pavol II. odhalil posledné z tzv. proroctiev z Fatimy z roku 1917. Panna Mária sa vtedy zjavila trom deťom a oznámila im tri správy. Prvé dve Vatikán interpretoval ako správu o konci prvej svetovej vojny a správu o páde komunizmu. Tretia vraj predpovedala atentát na pápeža, ktorý Ján Pavol II. skutočne prežil. Panna Mária z Fatimy mu údajne zachránila život.

Z tohto pohľadu možno považovať svätú Anežku Českú vlastne za prvého posla novej éry u nás. Za svätú ju totiž vyhlásili 12. novembra 1989. O týždeň na to vypukla nežná revolúcia. Bol to v každom prípade zázrak.