Bratislava privíta od 21. januára do 28. januára štvrtý raz krasokorčuliarsky výkvet, tretí raz európsky, v roku 1973 sa uskutočnili v hlavnom meste Slovenska majstrovstvá sveta. Zimný štadión Ondreja Nepelu, dejisko šampionátu, je už pomaly historickou budovou, organizátorom úpravy „ľadového starčeka“ robili najväčšie starosti.
Z deduška dočasný mládenec
Aby všetko dokonale zostalo v rovine skromnosti, aj vplyvní v rozkošatenej štruktúre nášho športu vyčlenili organizačnému výboru kontinentálneho šampionátu dve menšie miestnosti v prikrčenej unimobunke vedľa Domu športu. Kým šéfka centra príprav ME Felecitas Babušíková vybavovala cez mobil telefonát za telefonátom s celým svetom medzi stolom, počítačom, dvoma stoličkami a množstvom krabíc, striedajúc angličtinu, nemčinu, ruštinu i maďarčinu, jej zástupca Igor Prokop nám vysvetľoval „ako treba robiť zázraky“. Z bratislavského štadióna, prevažne hokejového stánku, urobiť krasokorčuliarske divadlo. „Znovu cítime ako Slovensku veľmi chýba veľká, viacúčelová hala s dostatkom kancelárií, šatní, stravovacích zariadení, miestností pre televízne spoločnosti. Štadión Ondreja Nepelu doslova praská vo švíkoch priamo na ulici medzi inými budovami. Najväčšie starosti nám robilo, ako ho vykúriť. Podarilo sa, v hľadisku bude 18 stupňov, v podstate celý sa zmení na nepoznanie, hoci zápasíme s veľkým nedostatkom priestoru,“ hovoril známy rozhodca I. Prokop.
Felecitas Babušíková je zrejme našou najuznávanejšou krasokorčuliarskou rozhodkyňou. O tejto činnosti hovorí bratislavská rodáčka najradšej, hoci momentálne má iné starosti. Na jednej strane sa šťastne usmievala, ako pokračujú práce na inovácii štadióna pomenovanom po najlepšom slovenskom športovcovi storočia, na druhej strane hovorila o neúcte k objektu, ktorý je slovenským pojmom. Vyrástli na ňom traja krasokorčuliarski majstri Európy, olympijskí medailisti – Karol Divín, strieborný zo Zimných olympijských hier v Sarajeve, kontinentálny šampión práve z Bratislavy 1958, keď štadión zastrešili a o rok neskôr z Davosu. Ondrej Nepela zvíťazil na ME päťkrát, tri razy na MS, naposledy práve v Bratislave v roku 1973. Triumfoval na ZOH 1972 v Sappore, doteraz ako jediný slovenský športovec. Jozef Sabovčík má zase zlato z ME 1985 a 1986, bronz zo ZOH 1984 v Sarajeve. Na „starom zimáku“ vyrástli aj desiatky československých a slovenských hokejových reprezentantov.
„A tento štadión chátra. Keby ste videli koľko špiny, hrdze, dolámaného nábytku sme museli odstrániť, žasli by ste. Z malých nedbalostí potom vznikajú veľké škody. Urobili sme viacero imrovizovaných úprav. Štadión bude počas šampionátu do istej miery potemkinovskou dedinou. To, čo nainštalujeme za nemalý peniaz, budeme musieť odmontovať. Na majstrovstvách Európy sa zbytočne šetrilo z hľadiska perspektívy korčuliarskych športov,“ kriticky argumentovala F. Babušíková.
Rozhodkyňa Felicitas
Známu rozhodkyňu priviedla k športu mama. „Bola som dievčatkom, ktoré nechcelo jesť. Takže šport ako liek. Túžila som sa stať gymnastkou, ale mamička povedala, že krasokorčuľovanie je na vzduchu,“ hovorí civilným zamestnaním biochemička, absolventka prírodných vied. „Chvíľu som pôsobila v Bratislavskej revue, ale túžila som mať solídne civilné zamestnanie. Opustiť krasokorčuľovanie som nedokázala. Trénerstvo je náročné na čas, to by som popri zamestnaní nezvládla, tak som sa stala rozhodkyňou i funkcionárkou,“ vysvetľuje rozhľadená žena hovoriaca piatimi jazykmi. Výnimočné krstné meno tiež vymyslela mamička. Mala kamarátku, ktorej sa narodilo prekrásne dievčatko. Zaprisahala sa, že ak bude mať aj ona dcérku, dostane meno po nej. Volala sa Felecitas, po latinsky šťastná. Pani Babušíková tak aj pôsobí.
Ďalšiou jasnou črtou je pokoj. „Na šampionáte štyroch kontinentov v Ósake poprosili rozhodcov, či by neboli ochotní nechať si počas pretekov urobiť EKG, merať tep, tlak. U mňa nezistili žiadne zmeny. Priznávam sa však, že keď si sadám na rozhodcovskú stoličku, zmocňuje sa ma tréma. O arbitroch sa hovorí, že podliehajú subjektivizmu. Nie je to pravda, snažíme sa byť maximálne objektívni, hoci je to relatívny pojem. Osobne ma vie rozladiť, ak sa moje poradie nezhoduje s tým konečným. Znamená to viac než pravdepodobne, že som niekde urobila chybu, niečo som prehliadla,“ hovorila Felicitas Babušíková na obľúbenú nôtu. „Rozhodovanie je pre mňa do istej miery drogou,“ potvrdila šéfka organizačného výboru, ktorá si v žiadnom prípade nepripustí myšlienku, že by sa šampionát nevydaril. „Predchádzajúce tri hodnotil každý ako výborný. Som presvedčená, že bude tak aj teraz. Predovšetkým si však želám, aby šampionát oživil záujem o náš šport, aby som sa dožila chvíle, že na Slovensku vyrastá ďalší krasokorčuliarsky majster,“ usmievala sa dáma, ktorá má v krstnom mene výraz – šťastná.
PETER FUKATSCH
