Ondrej Nepela (narodený 22. januára 1951 v Bratislave) nepatril k tým športovcom, ktorí dostali do vienka nesmierny talent. Avšak nadanie, ktoré mu osud vložil do rúk, pretavil pracoviťosťou vo svetové umenie. S trénerkou Hildou Múdrou vytvorili tandem, ktorý neuhol pred žiadnou prekážkou.
Prvé dotyky s veľkou súťažou zažil Ondrej Nepela na olympiáde v Innsbrucku. Mal len niečo po trinástich narodeninách, keď „ochutnal“ veľké krasokorčuľovanie. Za ruku, ale v pevnom zovretí ho trénerka a dobrá teta v jednej osobe, oboznamovala so všetkými, ktorí v tom čase tvorili svetové krasokorčuľovanie. Ambície ešte neboli medailové. Na scéne bol jeho vzor Karol Divín, ktorý bojoval o medailové pocty (skončil na 4. mieste). Ondrej obsadil 22. miesto.
O štyri roky neskôr v Grenobli mu už patrilo miesto tesne pri stupňoch víťazov. Za ďalšie štyri roky v Sappore mu na hruď dávali zlatú medailu určenú olympijskemu víťazovi. Medzitým však dobyl kráľovský trón starého kontinentu. A ten si od roku 1969 nepretržite udržal päť rokov. Svetovým kráľom sa stal po prvý raz v roku 1971 a primát obhájil i nasledujúce dva roky.
Naposledy ho korunovali za najlepšieho krasokorčuliara vo svete v jeho rodnej Bratislave. Hoci po Sappore uvažoval skončiť celoživotnú drinu, jeho teta Hilda ho uhovorila, aby pretekárske korčule nenechal ľadom. Jeho veľká rozlúčka s amatérskym súťažným krasokorčuľovaním sa tak udiala v roku 1973, keď sa v Bratislave zišiel výkvet sveta, aby bojoval o najvyššie pocty. Ondrej znova nesklamal. I keď sa zmenili pravidlá, pribudol krátky program, Nepela znova a zaslúžene exceloval.
Ešte v tom istom roku sa rozhodol skúsiť šťastie v profesionálenej revue Holiday on Ice. Potom sa rozhodol usadiť v Nemecku, aby dokázal svetu, že vie aj trénovať. Prvý veľký trénerský úspech slávil s Claudiou Leistnerovu. V roku 1988 sa stala majsterkou Európy a Ondrej sa tešil, že takýchto radostí sebe i ostatným pripraví ešte niekoľko. No jeho radosť už zakaľovala krutá pravda. Boj s nevyliečiteľnou chorobou ho začal zmárať čoraz častejšie až nakoniec, tesne po dovŕšení 38. rokov, skonal. Celý svoj život žil skromne a poctivo, bez okázalosti. Zanechal po sebe kus krásnej a bohatej športovej histórie, ktorá v spomienkach vyvoláva pocit tepla, blaženosti a hrejivosti. Bol to človek s veľkým srdcom a dušou.
STELA GEREGAYOVÁ
