Desať rokov potom, čo naposledy Slovensko slávilo svetový úspech na európskom šampionáte v krasokorčuľovaní vďaka Nepelovi, na medzinárodnom ľade úspechy začal dobýjať ďalší Slovák. Bratislavčan Jozef Sabovčík (narodený 4. decembra 1963 v Bratislave) po prvý raz v kariére v roku 1983 získal prvú medailu – striebornú. O rok neskôr na OH v Sarajeve si vyjazdil bronz a čakali sa ďalšie veľké úspechy, lebo každý tvrdil, že jeho talent je oveľa väčší než mal Ondrej Nepela.
„Jozef bol o čosi talentovanejší, ale mal aj inú povahu ako Ondrej. Kým v čase, keď korčuľoval Nepela, dôraz sa kládol na povinné cviky, za Jozefovej éry sa začali presadzovať voľné jazdy. To si žiadalo aj iné typy pretekárov. Jozef s výbušnejšou povahou sa oveľa lepšie prejavoval vo voľných zostávach, respektíve v krátkom programe. No obaja boli rovnako poctiví v príprave,“ tvrdí bývalá trénerka Jozefa Sabovčíka, Agnes Búřilová. Jej zverenec zaujal odborný i laický svet nielen mierou talentu, ale aj povahou. „Bol pretekárom, ktorý vždy dokázal niečím prekvapiť. Avšak najväčšiu slávu v amatérskom krasokorčuľovaní prežíval v puberte. Potreboval dospieť. Podarilo sa mu to, a dnes v profesionálnom krasokorčuľovaní vidíme u neho ustálené výkony,“ vysvetľuje A. Búřilová.
Lenže vďaka Jozefovej výbušnej povahe svet videl v jeho podaní prvý štvoritý skok. Na ME v Kodani v roku 1986 v rámci voľnej zostavy skočil štvoritého odpichnutého ritbergera (tulup).
„Vtedajšie vedenie ISU mu toto prvenstvo nepriznalo, lebo podľa nich doskočil na obe nohy. Avšak videozáznamy jasne dokázali, že Jozefovi primát v tomto smere právom patrí, lebo pri skoku dopadol predpisovo na jednu nohu. Napriek nepripísaniu prvenstva v skočení štvoritého skoku, obhájil Sabovčík európske prvenstvo z roku 1985 z Göteborgu. Jozef sa v roku 1986 rozhodol ukončiť pretekársku kariéru. Mal veľké problémy s kolenom. Dva razy mu ho operovali, stále to bolo boľavé, a to ho odrádzalo. Oženil sa, odišiel trénovať deti najskôr do Nemecka a potom do Kanady. Až po dvojročnej pauze, kedy sa jeho koleno úplne vystrábilo, sa znova vrátil na ľad,“ pripomína A. Búřilová.
Dnes jej niekdajší zverenec žiari v profi krasokorčuliarskych súťažiach. Stále skáče štvoritého tulupa a ako darček pre seba i divákov skočí salto. I sám Jozef priznáva, že dnes sa na krasokorčuľovanie a život inak pozerá ako v časoch amatérskeho pretekania. „Zmenil ma môj syn,“ tvrdí J. Sabovčík.
STELA GEREGAYOVÁ
