Na procese s katom slovenského podsvetia Čističom vypovedala aj Holáňova matka. Tak vysvitlo, že jej syn Milan pred smrťou stihol povedať, že sa o jeho život usiluje Čističov komplic Ján Siber.
Na výzvu obhajoby, aby povedala, kto všetko sa usiloval o synov život, najprv povedala „bojím sa" a vzápätí dodala, že ďalšou osobou bol Mikuláš Černák a že jej to povedal sám syn Milan. Asi týždeň pred jeho smrťou prišli za ním jej neznámi muži a varovali ho pred tým, aby išiel k Černákovi po tigra, o ktorého sa podľa dohody mal starať.
On už na záhrade v ten deň vyťal dva stromy a chcel postaviť pre zviera klietku. Cez pootvorené dvere počula, ako synovi vraveli: „Milan, ty veríš Mikimu? Veď on je ako likvidátor, Milan, nedaj sa nachytať." Nakoniec po tigra nešiel a odmietol tak urobiť aj jeho brat, preto tigra nepriviezli.
Keď sa jej druhý syn, ktorý pred súdom tiež vypovedal, začal zo strachu o život skrývať, tak za ňou prišli na pole dvaja muži a jeden z nich jej povedal, aby sa syn nebál, aby sa neskrýval, že idú „dať dolu" Jána Siberu a že sú od Černáka.
Informovala o tom syna, ktorý sa ešte v decembri 1997 zdržiaval na Slovensku, ale ten reagoval slovami „to je zle, to je, mama, ináč" a ušiel za hranice na niekoľko mesiacov. Jeho brat, Milan Holáň, neušiel, počkal si na smrť za kaviarenským stolíkom.
Záverečné dejstvo
Dňa 25.11. 1997 si pre Gorilu prišla zubatá naisto. Čakal na ňu, spolu so svojím ochrankárom Stanislavom Vnukom, pri kávičke v povestnom hoteli Astória kam chodil častejšie.
Ani tentoraz to nebola náhoda, niekto známy a dôveryhodný (tí privolávajú k mafiánskym šéfom popravčiu čatu najčastejšie) ho tam musel pozvať. Poznal aj svojich vrahov. Tí vstúpili takmer ako v kovbojke „na pravé poludnie", aby začali okamžite paľbu.
Napadnutí sa zrútili pod spŕškou striel. V Gorilovom tele ich narátali desať a hneď prvá do hlavy bola smrteľná. Osem rán mu prevŕtalo telo, po dvoch zástreloch zostali projektily v rane. Ochrankár dokonal pri jeho nohách. Ešte pár týždňov predtým slúžil ako vojak z povolania u žilinských výsadkárov. Ani špeciálny výcvik mu však proti náhlemu prepadu nepomohol.
Po streľbe prešli obaja strelci chladnokrvne celou kaviarňou, kde sa na zemi krčilo deväť hostí a obsluha, aby vybehli zadným, služobným vchodom takmer do náruče hliadky mestskej polície. Tých zalarmovalo päť guliek, ktoré vyleteli oknom kaviarne až na ulicu.
Ale ich chabý pokus o zásah odstrašili pištoľníci ďalšou streľbou zo samopalu Tokarev do vzduchu. Rýchlo prebehli blízkym parkom k hotelu Slovan, kde naskočili do Volkswagenu Golf zelenej metalízy nemeckej ŠPZ HTV 221. Po niekoľkých uliciach prestúpili do bordovočervenej dodávky so značkou TVT 91-92 a zmizli...
Viac ako dva a pol roka trvalo vyšetrovateľom, kým identifikovali prvého strelca. Nebol ním nikto iný ako Lojzo alias Čistič. A ten podľa všetkých zverejnených indícií počúval príkazy najmä a predovšetkým bossa všetkých bossov - Mikuláša Černáka.
Ako to bolo
Gorilu, ktorý mal ovládať územie Kysúc a Čadce, zavraždili preto, lebo neustúpil mocnejším.
„Na Milana Holáňa sa strieľalo šesťkrát. Poviem na rovinu, nikto s ním rád nesedel. Každý mal strach o svoj život. A zvlášť za tých pomerov, aké vtedy vládli na Slovensku," povedal na hlavnom pojednávaní v procese s nájomným vrahom Alojzom Kromkom (teda Čističom) svedok Jozef B., ktorý v tom čase bol konateľom firmy Holáňovho brata Petra nazvanej Gorila Security. Tento vyučený strojník vrtných súprav mal na starosti administratívnu časť vedenia firmy.
Svedok vypovedal v súvislosti s obžalobou voči Jánovi Siberovi, ktorý mal nebohého Gorilu dvakrát vylákať na stretnutie, kde sa po ňom strieľalo. Vo svojej výpovedi svedok uviedol, že po pohrebe Milana Holáňa zvolal Ján Siber ľudí okolo firiem oboch bratov do baru, kde im navrhol spoluprácu.
„Chválil sa, že dal dole Milana Holáňa a jeho ochrankára Stanislava Vnuka. Vyhrážal sa nám, že pokiaľ nevydáme Petra Holáňa, pôjdeme všetci dole," uviedol svedok. Ako upresnil, tieto slová pochopil tak, že mali byť zabití. Potvrdil tiež svoj výrok z prípravného konania, kde sa v tejto súvislosti o Jánovi Siberovi vyjadril: „Päsťou sa búchal do hrude a bol na to hrdý. Bolo to také mocenské gesto z jeho strany."
Svedok hovoril aj o bombe pod jeho autom na jar roku 1997 a nástražnom systéme, ktorý mal dať do činnosti jeho priateľ a zniesť tak zo sveta Petra Holáňa. Napriek nátlaku to neurobil...
Dňa 30.9.2003 vyhlásil predseda senátu Krajského súdu v Prešove Viliam Dohňanský rozsudky. Alojz Kromka známy ako Čistič bol odsúdený na doživotie. Spoluobžalovaný Ján Siber bol odsúdený na 24 rokov, po odvolaní dostal právoplatne 20 rokov.
Boss je mŕtvy, nech žije nový!
To, že Gorila bol viac strašiakom, ktorý precenil svoju pozíciu i silu ju udržať, než hlavou veľkých mafiánskych obchodov, svedčí to, že po jeho smrti sa Žiline ani veľmi neuľavilo.
V „Slotove", či „Pobreží slotoviny" (tak mesto nazývali za podivného primátorovania známeho opileckého zurvalca Jána Slotu) za tri roky došlo k takmer dvadsiatke bombových útokov s rukopisom podsvetia. Preto tiež dostalo ďalšiu prezývku - Danubitové mesto.
Gorilovou smrťou skončilo len prvotné „rukolapné" obdobie organizovaného zločinu v Žiline a okolí. Tí, čo prišli po ňom sa už tak okázalo nevytŕčajú. Sú tým pádom tiež ťažšími terčmi pre svojich konkurentov i políciu. Zločin zvliekol boxerské rukavice bitkára Gorilu a navliekol si biele rukavičky...
(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")
Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte
