ala česť.
Szamaránsky alias Paprika (túto prezývku dostal, lebo bol takmer albín s červenou pokožkou) v Senci zadovážili VW Golf. Išiel na to, ako vo filme. Nasadil si čiernu parochňu, nalepil čierne fúzy a predstieral kupca auta na inzerát. Pri skúšobnej jazde prikázal pod hrozbou použitia zbrane majiteľovi vystúpiť a auto skryl. Použili ho pri vražde, ako dopravný prostriedok. Museli sa pohybovať nenápadne, lebo Pápay mal oči aj uši všade.
Zápasnícki utečenci dokázali vrátiť do hry Kišcineho. Tým, že kryl vraždu pokladníka Keca, bol permanentne na odstrel. Ale dali mu šancu. Prioritný terč bol Csémi, vrah Keca a zradca Šipoša. Kišcine teda na ich pokyn vylákal Csémiho a jeho švagra na diskotéku do maďarského Györu.
Keď sa odtiaľ Csémiho autom vrátili do Dunajskej Stredy, Kišcine ho požiadal, aby ho zaviezol pred dom, lebo si potrebuje zobrať vlastné auto. Tam vystúpil a šiel k svojmu autu. Vtedy vyskočili z bieleho Golfu strelci, spustili na Csémiho smrtonosnú paľbu zo samopalov a ušli. Zápasnícky boss bol pomstený.
Trvalo necelé dve hodiny, aby bol na mieste Černák so svojimi gorilami. Bez slova odstrčil šéfov Polície, ktorí boli na mieste vraždy, pretrhol policajnú pásku a išiel sa pozrieť na mŕtveho Csémiho. Bol jeho obľúbeným vojakom a jeho matka vraj dodnes dostáva od neznámej firmy penziu za syna.
Potom Černák bez slova odišiel. Objavil sa až na monitoroch kamery pred Okresným riaditeľstvom PZ SR v Dunajskej Strede, kde Kišcine čakal na výsluch. Do stretnutia s Mikim bol suverén, potom značne znervóznel. Posledné známky jeho života bol telefonát, že si pre neho prišli policajti z Trnavy.
Neboli to na jeho smolu skutoční policajti, ale komando istého Havašiho (mal prezývku Havel a skončil rozstrieľaný v roku 2005 na bratislavskom Prístavnom moste). Ich úlohou bola spektakulárna poprava zradcu, na ktorú nikto tak ľahko nezabudne. Na druhý deň sa tak našlo na nábreží v Devíne neznáme telo bez hlavy zabalené v koberci.
Chýbajúca hlava sa ocitla pekne učesaná a umytá v kvetináči pred obchodným centrom na pešej zóne v samom strede Dunajskej Stredy. Tak skončil muž, ktorý uviedol Pápaya do zápasníckej mafie a pomáhal mu až na vrchol moci. Na svoju smrť čakal sediac pripútaný na stoličke na dne vypusteného bazénu. Vrah k nemu pristúpil, bodol ho dýkou do srdca a potom mu odrezal hlavu.
Džíp to urovná
Poprava Kišcineho bola podľa všetkého Černákove dielo, ale jeho brat Zoltán Hodosi nemohol prehltnúť, že Pápay, ktorý im obom bol za toľké vďačný, nezasiahol. Vzájomnú hádku vyriešil Pápay veľmi jednoducho. Sadol do svojho džípu a Hodosiho jednoducho prešiel. A aby to mal isté, zopakoval to aj cúvaním. A to na hlavnej ulici mesta.
Hodosi bol však tvrdý chlapík, nie nadarmo sa predtým stal veteránskym majstrom sveta v zápasení voľným štýlom. V nemocnici sa rýchlo zotavil a rozhodol sa svedčiť proti Pápayovi. Veď jeho zranenia boli na žalobu dosť. Policajti ho strážili v jeho dome a Pápay sa musel dať na útek. Ale chcel sa vrátiť a tak ponúkol Hodosimu ako odškodné Mercedes, aj peniaze a ten svoju výpoveď stiahol. Vec bola urovnaná.
Pápay bol po návrate opäť pánom situácie. Jediné čoho sa obával boli sátorovci v Maďarsku. Podozrieval každého zo zrady, kruto trestal tých, o ktorých si myslel, že sú na strane utečených zápasníkov a pripravujú ich návrat. Jedného podozrivého pešiaka dokonca pri výsluchu zavesili na hák dole hlavou a začali mu od členkov sťahovať kožu z nôh. Keď sa ani tak nepriznal, uverili mu. Mal však už do konca života, čo ukazovať ostatným, ako názorné varovanie.
Na samom vrchole
Likvidáciou svojho predchodcu sa Papa Joe dostal do zdanlivo neotrasiteľnej pozície. Navyše mu nahrávali aj iné okolnosti. Predpokladá sa, že prevzal Sýkorove politické zákazky a pápayovci mali pomáhať aj pri bombových útokoch v Maďarsku obecne médiami pripisovaných „Mečiarovmu komandu". Veď Pápay sa opakovane hlásil k dobrým kontaktom so SIS. A navyše po likvidácii Sýkoru, Holuba a Diničovcov v Bratislave, Gorilu v Žiline, zatknutí Černáka v Banskej Bystrici a Kolárika s Boržom v Košiciach už nemal na dohľad žiadnu konkurenciu. A tak sa nenásytný Papa Joe vyhlásil v Bratislave za capa di tutti capi - bossa všetkých bossov. Veď mal po Sýkorovi dokonca jeho Hummer, ako odznak nástupníctva na tróne. Cítil sa istý. A mesiac potom prišla posledná večera v bare Fontána...
Fontána plná krvi
„Zomreli, zomriem...", to boli slová desiateho, ťažko zraneného člena gangu, ktorý vstúpil do histórie tým, že sa nechal aj s vodcom vystrieľať takmer celý naraz. Pápayovci totiž 25.3.1999 porušili všetky pravidlá ostražitosti. Nikdy predtým sa nezišli v bare Fontána viacerí ako štyria a na porušenie pravidla si vybrali aj nezvyklý deň, štvrtok, obvykle tu totiž ich šéf Papa Joe úradoval v stredu. Pri tom vždy asistovali dve gorily pri vchode, v osudný večer chýbali.
A čo je najzvláštnejšie, ani jeden z tvrdého jadra gangu nebol ozbrojený. To nemohla byť náhoda. Takto išli naozaj ako na popravu. A na tú ich nalákal niekto kvôli komu boli ochotní zahodiť všetky obranné opatrenia. Mala to byť výnimočná udalosť, veď na stoloch bolo prestreté pre veľkú hostinu. Nakoniec hodovala smrť.
Mesto si konečne, po rokoch teroru, vydýchlo. Môžeme sa čudovať, že ľudia spontánne oslavovali a krčmári nalievali zadarmo každému, kto bol ochotný oslavovať koniec temnej éry ich mesta?
Ráno však prinieslo kruté vytriezvenie...
(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")
Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte
