Z jazyka, akým tí dvaja spolu hovoria, vyplýva ale aj čosi iné: že zbohatli na popretí základných spoločenských pravidiel, zbohatli na lži a zrade. Ten jazyk, ktorým sa snažia zakryť pravdu, ich prezrádza viac, než keby ju hovorili.
Predstava bohatých primitívov s vulgárnym slovníkom je na Slovensku zažitá už od Mečiarovej privatizácie, ale málokedy ju potvrdí taký výrečný príklad. Potvrdzuje aj presvedčenie nebohatej väčšiny, že podnikatelia sa od spoločenskej spodiny líšia iba tým, že sú amorálnejší. Že rozdiel medzi vreckárom a podnikateľom je len v odvahe dopúšťať sa väčších krádeží.
Absurdný jazyk tých dvoch, ako sa snažia oklamať možno tretieho načúvajúceho, ako klamú sami seba navzájom a pravdu hovoria zámerne len ako malú súčasť väčšej lži, pripomína jazyk ptydepe zo slávnej hry Václava Havla Vyrozumenie. Jazykom ptydepe hovorili všemocní úradníci zbyrokratizovaného režimu. Absurdnou a vulgárnou slovenčinou hovoria bohatí podnikatelia skorumpovanej demokracie.
Lenže kým Havlova absurdná dráma bola karikatúrou reality, absurdný rozhovor tých dvoch je realitou samotnou.
Ako si má normálny človek v tejto krajine vypestovať úctu k peniazom druhých, keď miliardami korún hýbu u nás takíto ľudia?
Štát tento problém sotva vyrieši. Tú úlohu by na seba mali vziať tí podnikatelia, ktorí veria, že výška ich konta je úmerná výške ich intelektu a cti. Majú možnosť nám ukázať, kto z bohatých do ich spoločnosti patrí, a kto nie.
Autor: Martin M. Šimečka
