Strede po veľkých oslavách konca éry pápayovcov prišla sprcha - taxy sa zdvojnásobili. A to hneď na druhý deň.
Mŕtvi muži ešte neboli pochovaní a už všetky obete vydierania dostali echo: „Nič sa nemení, platí sa ďalej!" A do Dunajskej Stredy sa spoza hraníc začali vracať aj príslušníci konkurenčného gangu, ktorých pápayovci pred niekoľkými rokmi vyhnali.
Kto boli vrahovia?
...Po tom, čo všetko poznáme už dnes, sa zdá byť najpravdepodobnejšie, že dramatický koniec pápayovcov spôsobili Rusi. V tej dobe boli najvyššou autoritou, ktorú musel aj Pápay rešpektovať. Svoju základňu pre celú strednú Európu mali práve v Maďarsku, kde si dokonca vybudovali vlastné mafiánske mestečko s vilami a bezpečnostnými opatreniami.
Hlavným emisárom tu bol vtedy Seva Mogiljevič, ktorý prepieral v Spojených štátoch peniaze aj samotnému Jeľcinovi a jeho „Rodine" (tak prezývali klan zbohatlíkov, vrátane Jeľcinových najbližších príbuzných, čo sa okolo neho zgrupoval). Na druhej strane na Rusov mal najlepšie kontakty práve Vida, ktorý spolu so Sátorom a ostatnými nezabudli na to, čo im Pápay urobil. Podľa všetkého teda kdesi v Maďarsku dozrelo rozhodnutie tejto časti ruskej mafie zasiahnuť v prospech sátorovcov. V prvom rade zabezpečili strelcov a aby tí mali ľahké terče, zjavne nastražili aj pascu.
V ten osudný večer čakal Papa Joe so svojou kamarilou najvernejších zrejme Rusmi ohlásenú „družobnú delegáciu". Jedine kvôli nim bol ochotný porušiť všetky zásady bezpečnosti, lebo ich prítomnosť ju mala zaručiť automaticky. Rusi aj prišli, lenže namiesto bratania spustili smrtonosnú paľbu a ako darčeky nadelili hostiteľom 113 presne mierených striel. Družba sa nekonala. Konal sa pohreb.
Boj o následníctvo
...Okrem Bélu Écsiho, ktorý z Fontány odišiel pozoruhodne včas, prežilo ešte niekoľko ďalších príslušníkov skupiny. Jeden z nich, Norbert K., sa počas masakry z mesta vyparil. Na druhý deň sa v Dunajskej Strede objavila silná skupina nitrianskych borcov patriacich k skupine Ľuboša Ferusa.
Prišli najmä preto, aby demonštrovali ochranu Norberta K.. Pápayovci totiž s Nitranmi pomerne dobre vychádzali a Norbert K. bol spojkou medzi nimi. Keď je však kráľ mŕtvy, treba kričať: „Nech žije kráľ!" A Ľuboš Ferus sa nepochybne považoval za najpovolanejšieho zasadnúť na trón. V Dunajskej Strede sa však neuchytil. Domáci boli silnejší.
O niekoľko mesiacov, 20. októbra 1999 okolo deviatej večer, sa plne obsadené vozidlo Alfa Romeo s nitrianskou poznávacou značkou stalo terčom streľby z auta, ktoré Alfu predbiehalo v obci Trstice. Smrťou na to doplatil 24-ročný muž z Veľkého Medera, ďalší traja utrpeli zranenia. Terčom vraj mal byť hlavne Norbert K., ale ten prežil.
Takmer presne o rok mal Norbert K. opäť šťastie a ďalší jemu spriatelení kumpáni smolu. Večer 5. októbra 2000 postávala skupinka mladých mužov pred kaderníctvom vo Veľkom Mederi. Pravdepodobne niečo oslavovali a ešte na ulici debatovali. V tom sa pri nich zastavila strieborná Octavia, z ktorej zazneli výstrely z dvoch samopalov.
Smrteľným zraneniam na mieste podľahli 24-ročný Zsolt P. a 30-ročný Richard L., obaja zo Šamorína. Okrem nich utrpel ťažké zranenie priestrelom hlavy 25-ročný Ján V. z Nových Zámkov. Ďalší dvaja muži z Veľkého Medera mali prestrelené stehná nôh. Títo ľudia patrili do skupiny Norberta K.. On sám necelú minútu pred streľbou vošiel do dvora a unikol tak smrtonosnej paľbe.
Za nástupcu Papa Joa nakoniec miestni uznali jeho najbrutálnejšieho kapitána Bélu Écsiho. V Šamoríne sa cez víkend po masakre ale konalo iné „konkláve", kde sa zišli tí, čo mienili pápayovcov nahradiť. Keď sa to dozvedel Béla Écsi, vyrazil do reštaurácie West v Šamoríne a svoje vodcovstvo si s odbojníkmi vybavil ručne-stručne. Zároveň prisahal pomstu tým, čo vraždili vo Fontáne.
Pomsta za pomstu
Hoci verejnosť a Polícia nemusí nič tušiť, svoji vedia kto je za čo zodpovedný. Zvlášť, keď viacerí členovia podsvetia trpia na chorobné chválenkárstvo. Do Dunajskej Stredy sa po likvidácii jadra pápayovcov vrátil aj Tomáš Vida prezývaný Advokát, ale výstižnejšie aj ako Bankár...
V noci na sobotu 15. januára 2000 hral Vida karty v klube Atlantis. Po jednej hodine v noci mu niekto zavolal a vyzval ho na stretnutie. Niekto dôveryhodný a pod zámienkou tak naliehavou, že Vida okamžite naštartoval svoj strieborný Mercedes 500 a za niekoľko minút už zastavil pri garážach neďaleko svojho domu. Ani nestihol vypnúť motor a dostal sa do spŕšky 23 striel zo samopalu. Strelec čakal v prieluke medzi garážami a keď Vida zastavil, pristúpil odzadu zo strany vodiča a spustil paľbu. Po nej zahodil samopal na strechu garáže a zmizol v tme.
O príčinách tak úspešnej popravy tak silného muža podsvetia kolovalo niekoľko verzií vrátane medzinárodného prepojenia zločinu. Súbežne totiž došlo k násilnej smrti jeho bankárskeho spoločníka v Budapešti. Skôr, než všetky tieto verzie stihli vyšetrovatelia rozkryť, šesť týždňov neskôr okolo druhej hodiny v noci obcou Topoľníky otriasol masívny výbuch.
Explózia rozmetala v stometrovom okruhu tmavomodrú Ladu 2103, ale hlavne jej vodiča 32-ročného Ladislava Csehu. Ten bol len drobným zlodejíčkom o čom svedčí aj fakt, že ešte ani ten biedny zastaralý vehikel nebol jeho. Načo by teda niekto takýmto okázalým spôsobom likvidoval priateľa majiteľky reštaurácie Pallos, pre ktorú sa po záverečnej zastavil a ktorá bola svedkom jeho ohnivého odchodu na onen svet? Na prvý pohľad priveľké kladivo na primalý cieľ.
Ale len do chvíle kým si uvedomíme, že pred niekoľkými mesiacmi v bare Fontána vyhasli životy jeho brata Zoltána a synovca Erika. A istý Tomáš Vida sa chválil, že je to aj jeho dielo. Lenže pred hlavňou samopalu sme si všetci rovní. Zvlášť, keď jeden do rezervy a k tomu príslušný plný zásobník sa našiel pri domovej prehliadke u Ladislava Csehu, ktorý odišiel na druhý svet po malých kúskoch a navyše rýchlosťou, ktorú mu iste nikto nezávidel...
Záverečná
Tri nasledujúce roky trvala likvidácia zvyškov pápayovského gangu, ale aj ich údery späť. Celý ten čas však špecializovaný tím vyšetrovateľov (pracujúci v utajenom režime takmer ako povestná skupina Nepodplatiteľných, čo dostala Al Caponeho) rozpletal nitky najväčšej masovej vraždy v novodobej histórii európskej kriminality. A nakoniec dokázali odkryť do detailu celú akciu. Tú údajne nariadil Ľudovít Sátor (28), prezývaný Lajoš, ktorý sa tým aj s celou bandou vrátil kraľovať na uprázdnené teritórium.
Kontakty na dvoch ruských vykonávateľov popravy (ukrytých niekoľko dní v blízkej garáži) mu pomáhali nadviazať pravdepodobne cez ruského super-mafióza Mogiljeviča jeho najbližší kumpáni Tomáš Vida alias Bankár či Advokát a Šándor Haris zvaný Turek.
Zbrane a úkryt mali zabezpečiť Csaba a Szilárd Raiszovci (obaja vrcholoví zápasníci, ich brat sa osvedčil ako asistent trénera slovenskej reprezentácie v zápasení). Ako prvý do baru údajne vstúpil a držal všetkých hostí v šachu Arpád Szamaránszky alias Paprika, ktorý aj zakričal, aby si všetci ľahli na zem, že ide o policajnú akciu a držal ich v šachu nabitým kalašnikovom.
Jeho dvaja spolupáchatelia zatiaľ vybehli na poschodie a spustili paľbu. Zatiaľ je jasné len to, že pochádzali z niektorej z bývalých krajín Sovietskeho zväzu, keďže hovorili po rusky. Do Dunajskej Stredy prišli niekoľko dní pred útokom a skrývali sa v garáži neďaleko baru Fontána. Po meste nechodili a pravdepodobne vôbec nevychádzali von. Čakali na svoju príležitosť. Signál na útok dala vrahom pravdepodobne osoba, ktorá sedela v hoteli Bihári oproti Fontáne.
(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")
Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte
