Pokuta hrozila podľa zmluvy čitateľovi, ak nedosiahne dostatočný pracovný výkon. Zamestnanec by takúto pokutu v zmluve mať nemohol.

BRATISLAVA.Pomerne často sa stane, že do novín napíše čitateľ, že má právny problém. Obráti sa na redakciu s prosbou o radu. Minulý týždeň nám napísal čitateľ, že „pri prijímaní do zamestnania musel podpísať zmluvu, kde sa zaväzuje zaplatiť pokutu za nedostatočný výkon v práci". Pýtal sa, či je zmluva s podmienkou na jeho výkon platná.

V zmluve skutočne podpísal, že ak neuzavrie dohodnutý počet zákaziek, musí zaplatiť pokutu. Právnici, ktorým sme zmluvu ukázali, však hovoria, že problém nie je v ustanovení o výkone. „Problém je v tom, že táto zmluva vôbec nie je pracovnou zmluvou. Ide o živnostníka a obchodnú zmluvu," povedal advokát Vendelín Benkóczki. Vysvetlil, že sa na ňu nevzťahujú ustanovenia zákona, ktoré inak zamestnancov chránia.

„Stretávam sa s tým pomerne často, že ľudia podpisujú zmluvy, ktorých obsahu vôbec nerozumejú, neuvedomujú si právne ani iné následky svojho konania. Aj keď sa dostanú do problémov, na právnika sa neobrátia," dodal.

Živnostník sa chráni sám

Advokátka Linda Peťková z advokátskej kancelárie Salans Europe LLP hovorí, že v prípade čitateľa ide o zmluvu o obchodnom zastúpení uzatvorenú podľa Obchodného zákonníka. Vysvetľuje, že Obchodný zákonník, ktorý upravuje právne vzťahy najmä medzi živnostníkmi, umožňuje dohodnúť si zmluvnú pokutu pre prípad porušenia rôznych zmluvných povinností.

Zmluvná pokuta je paušalizovaná náhrada škody, do jej sumy teda môže firma zahrnúť aj škodu, ktorá jej môže nesplnením povinností vzniknúť. „Či ide o neprimerane vysokú pokutu, sa vo všeobecnosti povedať nedá, to môže posúdiť len súd v konkrétnom prípade. Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže znížiť," povedala Peťková.

To, či by sa zmluva mohla považovať za pracovnú zmluvu, by bolo potrebné skúmať v prípadnom súdnom spore. Počas neho by sa malo podľa Peťkovej dokázať, či vykonávaná práca nemá prvky závislej práce, prípadne, či obsahuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy. „V zásade sú však obchodnoprávne zmluvy vyňaté z pôsobnosti Zákonníka práce," povedala advokátka.

Pracovné zmluvy neobsahujú zmluvné pokuty

Čitateľ, ktorý nám napísal, sa nezamestnal a nepodpísal pracovnú zmluvu, ktorá by ho chránila pred zmluvnou pokutou. Ak by bol zamestnancom a uzatvoril by pracovnú zmluvu, ustanovenia o zmluvnej pokute v nej, by boli neplatné.

„Zákonník práce neumožňuje zabezpečiť práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zmluvnou pokutou, ale len špecifickými zabezpečovacími prostriedkami, ktorými sú dohoda o zrážkach zo mzdy, ručenie alebo záložné právo," povedala Peťková.

V pracovných zmluvách hovorí o výkone a povinnostiach charakteristika práv a povinností zamestnanca. Ak zamestnanec vlastnou vinou poruší povinnosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a zamestnávateľovi vznikne škoda, ten môže žiadať náhradu.

Zamestnávateľ je však, okrem osobitných prípadov, akým je napríklad dohoda o hmotnej zodpovednosti, povinný preukázať zamestnancovo zavinenie. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti pritom nesmie presiahnuť štvornásobok priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Na otázku, ako je možné sa chrániť pred tým, aby zamestnávateľ vyžadoval viac, ako je v stručnej charakteristike pri popise práce, advokátka hovorí, že v charakteristike by mali byť základné povinnosti.
To, že zamestnanec vykonáva aj prácu nad rámec charakteristiky druhu práce, nespôsobuje neplatnosť pracovnej zmluvy. „Pracovnoprávny vzťah je na dohode dvoch strán," hovorí Peťková.

Presnejšie vyšpecifikované podmienky práce môžu byť uvedené v interných predpisoch, ktoré sú súčasťou pracovnej zmluvy.

„Ak s nimi bol zamestnanec oboznámený, je nimi viazaný. Interné predpisy však môžu upraviť pracovné podmienky zamestnanca len výhodnejšie. Nesmú byť v rozpore so Zákonníkom práce a ostatnými pracovnoprávnymi predpismi, lebo by tak boli pre rozpor so zákonom neplatné," vysvetľuje Peťková.

Živnostník môže mať akékoľvek podmienky

Zmluvný vzťah so živnostníkom je založený Zmluvou o obchodnom zastúpení podľa ustanovení Obchodného zákonníka. „Z princípov súkromného práva, v tomto prípade z princípu autonómie vôle a zmluvnej slobody, vyplýva, že účastníci zmluvných vzťahov si môžu dohodnúť akékoľvek zmluvné vzťahy a podmienky, ak neodporujú zákonu," vraví právnik Tomáš Kováč z Advokátskej kancelárie JUDr. Stanislava Jakubčíka.

Čitateľ podpisom prejavil slobodnú vôľu a súhlas so zmluvnými podmienkami v citovanom znení, a teda je zmluvou viazaný. „Zo znenia zmluvy sa síce môže zdať, že podmienky sú nastavené výhodnejšie v prospech zastúpeného, avšak ustanovenia, na ktoré sa čitateľ sťažoval, nie sú v rozpore so zákonom, preto nie je možné zmluvu označiť za neplatnú," povedal.

Ten, kto si nie je znením pracovnej zmluvy či zmluvy u živnostníka istý, môže si ju dať posúdiť advokátovi. Koľko zaplatí za jej analýzu, závisí od miery potreby prepracovania zmluvy, konkrétneho prípadu alebo od zaradenia pozície, na ktorú sa zmluva vzťahuje. Môže ísť približne o 100 eur.

Počas krízy sa zákony porušujú častejšie

Najviac ľudí, ktorí sa za prvých šesť mesiacov obrátili na inšpektorát práce, malo problém s týmito základnými pravidlami. Bolo ich takmer tisíc, vlani za rovnaké obdobie približne o sto menej.
„Celkový počet podnetov, na inšpektorátoch práce za posledné obdobie výrazne stúpol," povedala hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová. Všetkých podnetov je oproti vlaňajšku asi o polovicu viac.

Povedať konkrétne, porušovanie ktorých paragrafov stúplo s krízou najviac, sa podľa Vorobelovej presne nedá. Súvisí to s metodikou spracúvania podnetov.
Podnety od zamestnancov, ktoré zvyknú podať až po skončení pracovného pomeru, často obsahujú viacero predmetov.

Podnety v štatistike inšpektoráty práce vyhodnocujú podľa najzávažnejšieho nedostatku, prípadne podľa nedostatku, ktorý bol uvedený v podnete ako prvý. „V mnohých prípadoch, ak autor podnetu uviedol nevyplatenie mzdy, upozorňoval aj na nevydávanie výplatných pások, neposkytovanie stravovania, nepreplatenie náhrady príjmu za 10 dní práceneschopnosti či na nedostatky pri skončení pracovného pomeru," vraví Vorobelová.

Najčastejšie sa porušujú základné náležitosti zmluvy, minimálne mzdové náklady, výplata mzdy alebo nedodržanie zákonného stravovania.