Viete, aký je rozdiel medzi Odysseom od Jamesa Joycea a dielkom Kolomana Kocúra Muž dlhým? Žiadny: ani Joycea ani Kocúra nie je schopný slovenský intelektuál dočítať do konca. Na tom by nebolo nič čudné, pretože slovenský intelektuál nielenže nedočítal do konca onakvejšie diela, ale mnohé diela dokonca ani len čítať nezačal. No, zasmiali sme sa, a tak teraz môžeme pristúpiť k serióznemu rozboru prítomného diela. To, že sme prózu nášho K. K. nedočítali, neuberá na vážnosti nášho počínania, keďže je známe, že väčšina slovenských kritikov kritizuje diela, ktoré nedočítala.
Nemá rád náš čítajúci intelektuál – a veru, ešte stále sa nájdu aj takí – diela s pseudonymom. Spomeňme si na Pavla Országha, ktorému náš čítajúci intelektuál dlho nemohol prísť na pseudonym. Spomeňme si na Samka Táleho, ktorého ešte s-Tále drbú po recenzných rubrikách iba preto, že baba si dovolila použiť mužský pseudonym. Koloman Kocúr ide ešte ďalej: nielenže používa pseudonym, on používa aj pseudo-literatúru. Paroduje žánre a subžánre, ako je výrobný román, výborný román, Pišťankov román, mafiánsky román. K poslednému menovanému treba povedať, že krstným otcom tejto prózy je Mariov Puzov Krstný otec, tu, pravdaže, prenesený do prostredia východných Slovanov. Jeho paródia je taká dokonalá, že výsledný produkt sa zvrháva na paródiu seba samoho. Brano paroduje samo.
A tak je K. K. naším prvým, dúfajme však, že dlho nie posledným predstaviteľom najprogresívnejšieho sub-kultúrneho štýlu, takzvanej kompostmoderny. Kompostmoderna sa už dnes stáva nielen kultúrnym, ergo literárnym, ale aj životným štýlom značnej časti slovenského ander-groundu.
Zakončime túto našu štúdiu optimistickým pocitom, že kým máme svojho Kocúra, nemusíme sa báť o naše Kocúrkovo. DEGEO GURAGE
(Autor je renovovaný kritik)
Poznámka: Publikované názory recenzenta nemusia byť totožné s názormi redakcie.
Poznámka k poznámke: Publikované názory recenzenta nemusia byť totožné s naozajstnými názormi recenzenta.
