BRATISLAVA. Pri očakávaniach mierneho medziročného rastu v budúcom roku, na úrovni do 2,9 percenta, možno hovoriť skôr o stabilizácii hospodárskej výkonnosti po tohtoročnom rekordnom oslabení. Ak sa aj splnia prognózy budúcoročných čísel, nemusia hneď samy osebe automaticky znamenať dobré správy pre slovenský trh práce.

Zamestnanosť reaguje s oneskorením

V tomto roku sme svedkami najvýraznejšieho medziročného oslabenia hospodárskej výkonnosti za ostatných viac než 15 rokov.
V prvom polroku sa hospodárska výkonnosť oslabila výraznejšie, než bol pokles zamestnanosti (-0,6 percenta). Dôsledkom toho je, že naša produktivita sa v tomto roku reálne oslabila (v druhom štvrťroku o 1,8 percenta).
Pripomína to učebnicové konštatovanie, že vývoj zamestnanosti je „zaostávajúcim" ukazovateľom, ktorý s oneskorením reaguje na zhoršenie situácie v reálnej ekonomike.
Veľmi zjednodušene povedané, ak sa výkonnosť firiem oslabuje výraznejšie, než klesá počet ich pracovníkov, aj do ďalších štvrťrokov to predstavuje tikajúce riziko tlaku na ďalšiu optimalizáciu nákladov vrátane zamestnanosti.

Preto sú aj napriek očakávaniam stabilizácie hospodárskej výkonnosti bezprostredné vyhliadky pre slovenský trh práce stále skôr skeptické. O to viac, že ostatnou recesiou spôsobený prebytok nevyužitých priemyselných kapacít na firemnej úrovni nedovoľuje poľaviť v tlaku na udržanie produktivity na konkurencieschopnej úrovni.
Výkonnosť môže stúpnuť bez naberania nových ľudí
Na mikroúrovni situáciu zamestnávateľov sťažuje okrem iného rekordná deflácia cien priemyselných výrobcov (-4,6 percent v auguste). Teda prostredie, kde sú pod tlakom aj jednotkové tržby za predanú výrobu.
Vlaňajšie jesenné známky citeľného oslabovania aktivity napríklad v priemysle začali na slovenskú zamestnanosť citeľnejšie dopadať až v prvom štvrťroku.

Podobné oneskorenie možno očakávať aj medzi známkami stabilizácie rastu a zhoršovania podmienok na trhu práce.

Kľúčovou otázkou na budúci rok preto nebude, či sa dočkáme znova kladných čísel, ale, či pôjde o expanziu dostatočne silnú na to, aby ju pocítil aj trh práce.

S nevyhnutnou dávkou zjednodušenia možno povedať, že firmy sú schopné, napríklad využitím modernejších technológií a pracovných postupov, dosiahnuť mierne zvýšenie výkonnosti aj (opätovným) zlepšením produktivity práce. Teda aj bez toho, aby opäť výrazne naberali nových zamestnancov.
Pohľad na dostupnú históriu slovenských makroštatistík potvrdzuje neprekvapujúcu, relatívne významnú negatívnu koreláciu tak medzi vývojom miery nezamestnanosti, ako aj počtu ľudí bez práce a hospodárskym rastom.

Keďže máme za sebou osem rokov hojnosti spojenej s nadpriemernými tempami rastu, aj zvyšovania produktivity práce, pokus o nájdenie vzťahu medzi silou konjunktúry, ktorá pri〜spieva k zlepšeniu podmienok na trhu práce, je skreslený pesimistickým smerom.

Ak by sme pre zjednodušenie predpokladali lineárny vzťah medzi hospodárskou expanziou a zmenou nezamestnanosti, obdobiam zlepšenia na trhu práce zodpovedá s dostatočnou dávkou spoľahlivosti tempo reálneho medziročného hospodárskeho rastu prevyšujúce približne 4 percentá.

Pri pohľade na medziročnú zmenu miery nezamestnanosti možno v zlepšenie dúfať pri medziročnom reálnom raste prinajmenšom prevyšujúcom aspoň 3 percentá. Historicky však takéto tempá expanzie neboli vždy zárukou poklesu nezamestnanosti, najmä počas transformačného znižovania prezamestnanosti v 90. rokoch.
Ani ak sa splnia nádeje na mierne oživenie rastu v nasledujúcich dvoch rokoch, mierna hospodárska expanzia sama osebe nemusí byť zárukou dobrých správ pre trh práce.

Podmienky na podnikanie treba posilniť

Keďže aj naše najdôležitejšie exportné teritóriá, Nemecko a celú eurozónu, ešte čaká „hrboľatá cesta" k oživeniu, pre slovenský trh práce je najdôležitejšou nádejou, aby sa podmienky na podnikanie a investície udržali, prípadne dokonca posilnili natoľko, aby čoraz viac nadnárodných koncernov vyhľadávalo výhody, ktoré im eurové Slovensko ponúka pri optimalizácii výrobných kapacít.

Nejde pritom len o politickú a kurzovú stabilitu, ale aj nepomerne priaznivejšie nastavenie menovej politiky našej ECB, vďaka ktorej klesla v auguste priemerná úroková sadzba z nových prevádzkových úverov na Slovensku už na 1,9 percenta (viac než tri percentuálne body menej než vlani).

Časť priemyselnej produkcie už rástla

Už v prvých siedmich mesiacoch tohto roka sa práve vďaka geografickej optimalizácii výrobných kapacít tešili dve zo slovenských odvetví medziročnému rastu priemyselnej produkcie - rafinácia ropy a výroba elektrických, počítačových a optických výrobkov.
V júli objavili výhody eurového Slovenska aj nadnárodné koncerny z farmaceutického priemyslu.
Medziročne rástla priemyselná produkcia vo výrobe farmaceutických výrobkov.
V auguste sa k medziročnému rastu pridal chemický priemysel.

Eurové Slovensko je výhoda

Udržanie zdravia verejných financií a posilnenie prostredia priaznivého na podnikanie a investície sú dvoma najdôležitejšími protikrízovými opatreniami aj pre slovenský trh práce. Hrboľatá cesta eurozóny k hospodárskemu oživeniu bude aj naďalej tlačiť na nadnárodné koncerny, aby pokračovali v hľadaní ciest na optimalizáciu nákladov aj geografickým preskupením svojich výrobných kapacít.
V rámci tohto procesu je eurové Slovensko v regióne rozhodne v zvýhodnenej pozícii.
Už augustový výsledok slovenskej priemyselnej produkcie potvrdzuje, že čoraz viac odvetví objavuje a využíva mimoriadne výhody, ktoré im ponúka eurové Slovensko.

Medzi výhodami eurového Slovenska figuruje nielen kurzová stabilita, nepomerne lacnejšie transakčné náklady v medzinárodnom obchode (nielen vďaka absencii konverzných nákladov, ale aj lacnejším, teraz už domácim, prevodom v rámci eurozóny), ale aj oproti susedom vo V4 nepomerne priaznivejšie nastavenie menovej politiky našej ECB.

Menovú politiku pociťujú firmy v rekordnom zlacnení nových prevádzkových úverov na augustovú úroveň 1,9 percenta, oproti 5,6 percenta pred rokom.

Okrem rafinácie ropy (za 8 mesiacov medziročný nárast produkcie o 2,9 percenta) a výroby počítačových, elektronických a optických výrobkov (za 8 mesiacov nárast produkcie o 36,9 percenta oproti vlaňajšku) sa do skupiny odvetví využívajúcich výhody eurového Slovenska zaradili v druhom polroku aj výroba chemikálií a chemických produktov (v auguste +39,6 percenta), ako aj výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov (v júli +14,1 percenta medziročne, v auguste +13 percent medziročne).
Najlepší mesiac v tomto roku, čo do medziročného porovnania, si v auguste zapísala aj výroba drevených výrobkov (-7,7 percenta medziročne), výroba výrobkov z gumy a plastu (-2,7 percenta medziročne), výroba kovov a kovových konštrukcií (-9,4 percenta).

V auguste si najlepšie tohtoročné medziročné porovnanie zapísala aj výroba dopravných prostriedkov (-10,7 percenta oproti vlaňajšiemu augustu, oproti -39,2 percenta za prvých osem mesiacov roka).
V prípade slovenského automobilového priemyslu sa okrem výhod eurového Slovenska pri geografickej optimalizácii výrobných kapacít potvrdzuje aj priaznivý príspevok vhodného nastavenia produktového portfólia slovenských automobilových závodov, ktoré ťažia z postupného presunu spotrebiteľských preferencií smerom k menším a úspornejším modelom. Vozidlá vyrábané na Slovensku možno označiť za „dobré autá na zlé časy".

autor je hlavný analytik VOLKSBANK Slovensko