Turbulentná situácia na trhu práce sa odrazila aj v odmeňovaní zamestnancov. S narastajúcim počtom správ o prepúšťaní a o čoraz ťažšom hľadaní práce v každom regióne, menili sa aj platové očakávania záujemcov o prácu.
BRATISLAVA. Predchádzajúci vývoj priemerných očakávaných platov kopíruje kondíciu slovenskej ekonomiky. Keď sa darilo hospodárstvu a zamestnanosť rástla, tak aj priemerné očakávané platy uchádzačov vykazovali veľký nárast.
V životopise si pýtame menej, ako naozaj zarábame
Zlom nastal v prvej polovici roka 2009, keď po dlhých rokoch vysokých medziročných rastov záujemcovia o prácu v platových očakávaniach pribrzdili. Prvýkrát od roku 2006 bol zaznamenaný medzikvartálny pokles očakávaných platov.
Najvyšší očakávaný plat bol v sledovanom období od roku 2006 v prvom kvartáli 2009, keď sa vyšplhal na úroveň 761 eur. Na tento rast mohlo mať vplyv zavedenie eura.
Napríklad pôvodných 25 000 korún už v životopise uchádzači neuviedli presne podľa prepočtu ako 829,85 eura, ale zaokrúhlili to na 850 eur, čím len táto operácia spôsobila zvýšenie očakávaného platu o dve percentá.
Od roku 2006 záujemcovia o prácu uvádzali vo svojich životopisoch každý rok v priemere o 11 percent vyšší očakávaný plat oproti predchádzajúcemu roku.
Po tom, ako sa zmenila situácia na trhu práce, zmenili svoje správanie aj uchádzači. V treťom kvartáli tohto roka už platové očakávania medziročne vzrástli len o tri percentá.
Skutočné platy podľa prieskumu platov Merces.sk za toto obdobie zaznamenali nulový rast. Znova sa tak potvrdila naša skúsenosť, že pokles skutočných platov sa premietne do výšky očakávaných platov s odstupom niekoľkých mesiacov.
Na nižších pozíciách vyššie očakávania
Vo všeobecnosti je očakávaný plat nižší ako skutočný. Ak sa na tento pomer pozrieme cez úrovne pozícií, možno vidieť rozdiely.
Kým na nekvalifikovaných pozíciách sú očakávané platy podstatne vyššie ako tie skutočné, pri kvalifikovaných pozíciách uvádzajú uchádzači v životopisoch nižšie očakávané platy, ako v skutočnosti sú.
Naznačuje to snahu podpriemerne zarábajúcich dosiahnuť v ďalšom zamestnaní čo najvyšší plat. Pre túto skupinu zamestnancov je výška platu hlavným faktorom určujúcim atraktivitu zamestnania. Manažéri, špecialisti a odborní zamestnanci hľadia pri zmene zamestnania aj na pracovné podmienky, firemnú kultúru a ostatné faktory.
Očakávaný plat kvalifikovaných robotníkov a zamestnancov v službách medziročne stúpol o jedno percento.
U topmanažérov bol zaznamenaný rast očakávaných platov na úrovni ôsmich percent, čo naznačuje, že táto skupina záujemcov o prácu si krízu nateraz nepripúšťa.
Najväčší nepomer je v Bratislavskom kraji
To, že priemerné platy sú najvyššie v Bratislavskom kraji, je známy fakt. Zaujímavé je, že keď sa pozrieme na očakávané platy v Bratislavskom kraji, zistíme, že v tomto kraji je rozdiel medzi očakávaniami a skutočnosťou najväčší. Uchádzači v treťom kvartáli 2009 v životopisoch uvádzajú o 18 percent nižší očakávaný plat, ako je skutočný plat, ktorý deklarujú respondenti v prieskume platov Merces.sk.
Odôvodniť sa to dá napríklad tým, že o prácu v hlavnom meste majú záujem aj ľudia z iných častí Slovenska, pričom platové očakávania prispôsobujú regionálnym podmienkam.
Svoje očakávania najviac preháňajú uchádzači v Prešovskom kraji, ktorých priemerný očakávaný plat v treťom štvrťroku tohto roka je o desať percent vyšší ako to, koľko zarábajú zamestnanci kraja. Dôvodom týchto prehnaných očakávaní môže byť snaha čo najviac sa priblížiť priemerným platom na Slovensku.
Skutočné platy najviac klesli v zahraničných firmách
Internetový prieskum platov Merces.sk umožňuje porovnanie skutočných platov aj podľa charakteristík zatrieďujúcich spoločnosti do rôznych skupín podľa vlastníctva spoločnosti, veľkostných kategórií a odvetvia.
Najvyšší priemerný plat podľa vlastníctva spoločnosti uviedli respondenti v súkromných spoločnostiach so zahraničným kapitálom, a to aj napriek tomu, že v poslednom sledovanom štvrťroku vidíme práve v tejto skupine firiem ako v jedinej medziročný pokles platu.
Medziročný nárast platov v treťom štvrťroku 2009 vo výške šesť percent bol zaznamenaný v organizáciách štátnej správy a samosprávy.
Pri porovnaní platov v tretích kvartáloch 2008 a 2009 z pohľadu veľkosti spoločnosti najviac, o tri percentá, klesol plat pracovníkom v spoločnostiach nad 1000 zamestnancov. Napriek tomuto poklesu, v týchto spoločnostiach naďalej zostáva najvyšší priemerný mesačný plat na úrovni 913 eur. Rast platov bol v spoločnostiach s 10 a menej zamestnancami, kde platy medziročne stúpli o dve percentá na úroveň 663 eur.
Pokles priemerného platu sa dotkol viacerých odvetví, napríklad sklárskeho, keramického priemyslu (-10 percent), polygrafického, vydavateľského priemyslu (-7 percent) reštaurácií, barov či jedální (-5 percent), elektrotechnického priemyslu (-5 percent).
Medziročný rast priemerných platov sme zaznamenali hlavne v odvetviach, kde sú platy regulované: štátna správa (+7 percent), základné, stredné, vysoké školy (+9 percent), verejná správa (+11 percent) alebo ktorých sa kríza veľmi nedotkla: farmácia (+7 percent).
Aké budú platy v roku 2010?
Zamestnávatelia sa pre zvyšovanie platov rozhodujú na základe troch základných faktorov: minuloročná inflácia, zisk spoločnosti a platy konkurencie. Inflácia dosahuje historické minimá, takže tá bude mať na zvýšenie výplat nulový vplyv.
Zisky spoločností za rok 2009 sú nízke a aj keď sa niekde vytvárajú, je rozumnejšie napĺňať rezervné fondy, keďže situácia v hospodárstve je naďalej ťažko predvídateľná. Ako naznačujú štatistiky, výška platov vo všeobecnosti stagnuje, takže ani tretí faktor, tlak konkurencie, nebude znamenať reálny tlak na zvyšovanie platov vo firmách.
Ak sa bude niekto tešiť z rastu platov, budú to vysokokvalifikovaní zamestnanci a kľúčoví ľudia v spoločnostiach. V súčasnosti je viac ako kedykoľvek inokedy dôležité nezanedbať internú komunikáciu a otvorene hovoriť o situácii vo firme.
Informovaní zamestnanci skôr porozumejú, prečo je nevyhnutné pristúpiť k dočasnému škrtaniu benefitov či odmien.
Autor: Miroslav Dravecký, mzdový analytik, Profesia
