Slovensko má spomedzi okolitých krajín už niekoľko rokov najvyššiu dlhodobú nezamestnanosť.
Pre krízu môžu do evidencie dlhodobo nezamestnaných pribudnúť aj tohtoroční absolventi.
BRATISLAVA. Súčasná situácia na trhu práce zatiaľ opticky znižuje podiel dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte nepracujúcich.
Do popredia vystupujú problémy tých, ktorí prišli o prácu nedávno, nevedia si nájsť novú, majú pracovné návyky a sú viac či menej kvalifikovaní.
Mnoho podnikov však pristúpilo k reštrukturalizácii a racionalizácii nákladov, z čoho vyplýva, že aj po oživení ekonomiky nebude možné, aby sa ľudia vrátili na svoje pôvodné pracovné miesta.
Existuje tu riziko, že na pracovnú príležitosť budú čakať oveľa dlhšie, čo ich môže uviesť do pasce dlhodobej nezamestnanosti.
V takom prípade sa počet dlhodobo nezamestnaných významne zvýši a bude potrebné investovať mnohonásobne viac do ich rekvalifikácie, aby sa uplatnili na otvorenom trhu práce.
Málo dávame na politiku trhu práce
Výdavky na politiku trhu práce sú na Slovensku dlhodobo veľmi nízke. Kým priemer EÚ je 1,9 percenta HDP, na Slovensku je to len 0,65 percenta HDP. Vývoj dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku sa stal v posledných rokoch jedným z najpálčivejších problémov trhu práce, a to už aj pred krízou.
Podiel dlhodobo nezamestnaných zo všetkých nezamestnaných od roku 1999 takmer neustále rástol.
V rokoch 2000 až 2008 sa napríklad znížila celková nezamestnanosť takmer o 8 percentuálnych bodov, na zníženom počte dlhodobo nezamestnaných sa však tento pokles odrazil minimálne.
OECD nedávno vládam odporúčala prijať opatrenia na to, aby sa počet dlhodobo nezamestnaných vplyvom krízy nezvyšoval. Organizácia pritom predpokladá, že do konca roku 2010 bude viac ako 57 miliónov ľudí bez práce, pričom koncom roka 2008 to bolo 37,2 milióna ľudí, čo znamenalo priemernú mieru nezamestnanosti 6,8 percenta.
Ak by sa naozaj miera nezamestnanosti vyšplhala na spomínanú 10 percentnú hranicu, išlo by o najvyššiu mieru nezamestnanosti od sedemdesiatych rokov.
Po kríze pracovné ponuky porastú pomaly
Kríza na trhu práce sa najviac dotkne dvoch skupín odvetví: citlivých na konjunktúrny vývoj a citlivých na cenu práce. Odvetviami citlivými na konjunktúrny vývoj sú napríklad stavebníctvo, technologické zariadenia, priemysel automobilový, nábytkársky, elektrotechnický.
Ich hospodárske výsledky totiž závisia od dopytu konečných spotrebiteľov, najmä na zahraničných trhoch, v prípade stavebníctva zasa od investičnej aktivity súkromného sektora a vlády. Aj dopyt, aj investície sú v čase krízy v útlme.
K odvetviam, ktoré sú citlivé na cenu práce a technológie a relatívne jednoducho sa presúvajú, patrí obuvnícky a odevný priemysel. V odvetviach citlivých na konjunktúrny vývoj sa počas krízy zamestnanosť zníži a počas konjunktúry sa zvýši, aj keď nie na pôvodnú úroveň.
V odvetviach citlivých na cenu práce sa počas krízy zamestnanosť zníži, často sa výroba presunie do iných krajín a v následnom konjunktúrnom období sa spravidla nevráti.
Značná časť prepustených pracovníkov stavebníctva, automobilového, obuvníckeho či textilného priemyslu sa ani v období budúceho ekonomického rastu nezamestná vo svojich pôvodných zamestnaniach.
Preto je už teraz potrebné nedovoliť im počas nezamestnanosti strácať pracovné návyky s často márnou vidinou návratu na pôvodné pracovisko, ale naopak, aktívne ich pripravovať na nové pracovné príležitosti, ktoré sa objavia v nadchádzajúcej etape konjunktúry.
Perspektívne sú zelená a strieborná ekonomika
Kde by mali hľadať ľudia pracovné príležitosti? Na akú sféru by sa mali preorientovať? Najväčšia šanca bude zamestnať sa pri produkcii tovarov a služieb, po ktorých bude v najbližších desiatich rokoch rásť dopyt. Príkladom, ktorý určite treba spomenúť, je takzvaná green economy. Ide o výrobu s nižšou environmentálnou záťažou chrániacou životné prostredie a nižšou spotrebou energie.
Píkladom je i silver economy, ktorá predstavuje prispôsobenie štruktúry a objemov produkcie rastúcemu dopytu starnúcej populácie západnej Európy.
Dlhodobo nezamestnanými sa môžu stať aj absolventi
Dlhodobo nezamestnanými sa čoskoro môžu stať aj mladí absolventi alebo tí, ktorí sa vrátili zo zahraničia.
Tí, ktorí sa vrátili zo zahraničia, by zasa mali mať možnosť urobiť si certifikáty na zručnosti nadobudnuté vonku a jazykové schopnosti, alebo by mali dostať šancu podnikať.
Viaceré príklady zo zahraničia ukazujú, že s dlhodobou nezamestnanosťou sa dá bojovať len individuálnym prístupom, s dôrazom na výkon. Na Slovensku pritom napríklad nie je úplne bežné, aby sa o nezamestnaných starali lokálne mimovládne organizácie.
Väčšina agendy s nezamestnanými je stále na pracovníkoch úradu práce, ktorí zostavujú uchádzačom o zamestnanie individuálny akčný plán a sú zároveň zodpovední za jeho plnenie.
Autor: Monika Martišková,Inštitút zamestnanosti, Viliam Páleník, Ekonomický ústav SAV
