Ošova mafiánska kariéra trvala len päť rokov. Najskôr vyberal osobne od majiteľov krčmičiek, obchodíkov a barov od 2 000 do 5 000 korún (66 - 166 eur) mesačne. Čoskoro, keď sa banda rozrástla a nikto im zjavne nebránil, dostali chuť na väčšie sústa.
majiteľ mnohých nemovitostí, ktoré skupoval a zase predával.
Nepatril k nijakej zločineckej skupine, ale poznal sa s viacerými mafiánmi vrátane ošovcov. V deň keď zmizol, 17.2.1999, zobral pred hotelom Trója do svojho luxusného vozu jedného z Ošových ostrých chlapcov, ktorý mu mal povedať: „Odvez ma na chatu, potom môžeš ísť."
Tá chata je nenápadný murovaný dom v osade Tlstá hora, kam vedie len poľná cesta. Patrila Ošovi a jeho banda sa tu s obľubou stretávala. Je to tiež ideálne miesto na mučenie a likvidáciu obetí.
To ako ošovci nepochybovali o svojej moci, svedčí aj ľahostajnosť s akou sa tela Karola Ch. zbavili. Zakopali ho len tristo metrov od chaty, v plytkom hrobe a nechali mu okrem peňazí, zlatých prsteňov, dvoch zlatých retiazok a zlatých hodiniek aj platobnú kartu na benzín s jeho menom. Polícia našla telo rok a pol po ohlásení jeho zmiznutia.
Kucmerka alias Hrdzavý mal dať vykonávateľovi vraždy bohatej obete za odmenu tetovanie na predlaktie, ktoré symbolizovalo jeho vstup medzi zločineckú elitu.
„Hrdzavý mal mimoriadnu schopnosť sfanatizovať ľudí, ktorí pre neho niekedy aj vraždili iba za fixný plat od osem do pätnásťtisíc korún," povedal dobre informovaný zdroj pre Plus 7 dní. Príslušníci jeho bandy nemohli mať frajerky, piť alkohol a hrať na automatoch. Ale zato im nebránil vo fetovaní a povzbudzoval ich k čiernej mágii.
Sám namiesto pekných žien a exotických miest na dovolenky vyhľadával temné miesta a krátko pred smrťou sa bol pomodliť v Taliansku pri hrobe známeho banditu Salvatore Giuliana.
Hovorilo sa, že každú jar zjedol surové vranie srdce, aby mu zabezpečilo nesmrteľnosť...
Objasnenie Ošovej vraždy?
...Na miesto vraždy smerujú z okolitých domov desiatky okien, nikto z nájomníkov však nič nevidel a nepočul. Napriek tomu dokázala polícia odhadnúť odkiaľ vietor fúka. Bol to vlastne prvý prípad, keď sa im podarilo prísť na stopu vrahov mafistického bossa pomerne rýchlo.
Už o necelé dva mesiace príslušníci útvaru pre boj s najzávažnejšou trestnou činnosťou Ministerstva vnútra SR zadržali pri rozsiahlej policajnej razii dňa 27. júla 1999 hlavných predstaviteľov podsvetia považského regiónu. Okrem siedmich zadržaných mužov, zhabaných zbraní, drog a výbušnín akcia mala vniesť svetlo aj do objasnenia vraždy bossa dubnického podsvetia Jozefa Kucmerku, prezývaného Ošo.
Kukláči počas razie súčasne v Trenčíne, Dubnici, Považskej Bystrici, Komárne a Žiline predviedli Daniela H., Ivana C., Karola Š., Milana M. a Attilu H.. Hoci v akcii boli nasadené aj dva policajné vrtuľníky, ďalšiemu z členov skupiny organizovaného zločinu Jurajovi P., ktorý mal Ošovu vraždu zorganizovať, sa podarilo uniknúť.
Pri pätnástich domových prehliadkach policajti našli sedem pištolí a štyri revolvery aj s nábojmi, samopal vz. Škorpión, ostreľovaciu pušku aj so zameriavačom, tlmiče, falošné evidenčné značky, rozbušky, výbušniny Semtex a Danubit a štyridsaťdeväť skladačiek drogy, s najväčšou pravdepodobnosťou heroínu. Okrem toho zhabali štyri falošné cestovné pasy, pätnásť falošných občianskych preukazov, rôzne faktúry, falošné živnostenské listy, falošné doklady daňových úľav a iné doklady ekonomickej trestnej činnosti.
Kukláčmi zadržaná skupina bola vysoko organizovaná. Používala moderné a účinné zbrane, konšpiračné byty, trvalé prenájmy hotelových izieb, falošnú totožnosť a nástražné výbušné systémy. Jej členovia boli známi mimoriadne surovými a násilníckymi metódami. Medzi zadržanými mužmi bol aj Milan M., považovaný za jedného z bossov podsvetia v Dubnici nad Váhom. Štyria zo siedmich zadržaných boli obvinení z trestného činu vraždy Jozefa Kucmerku a dvaja z nich mali obvinenie rozšírené o nelegálne držanie zbrane.
Najväčším úlovkom zo zadržaných mal byť Attila H.. Pri pokuse o jeho zadržanie počas kukláčskej razie vyskočil oknom a pred policajtmi unikal v aute. Počas tejto naháňačky zrazil a vážne zranil cyklistu. Attilu H. chytili až na hraničnom priechode v Komárne s falošným pasom na meno Zsolt Bódi. Okrem toho u neho našli ďalší falošný pas na meno Alexander Kovács.
Zaujímavosťou je, že neboli profesionálnymi falzifikátmi, ale že ich vydali oficiálne maďarské úrady! Na všetkých dokladoch bola jeho fotografia, ktorá sa nápadne ponášala na identikit Ošovho vraha, ktoré médiám poskytla Polícia. Na maďarskej strane hraničného priechodu Komárno - Komárom ho už čakal komplic, ktorý ho mal ďalej previezť Maďarskom na bezpečné miesto. Aj on bol zadržaný...
Prvými obeťami pešiaci
Ošov koniec začal asi dva roky predtým prvými varovnými náznakmi. Keď ešte býval v Dubnici na slobodárke, dal niekto bombu pod jeho auto, ale nevybuchla.
O pár mesiacov neskôr (v novembri 1992) našli jeho nevlastného mladšieho brata v lese obeseného. Blízki Ošovej rodine vylučujú jeho samovraždu: „Pomýlili si ho so starším bratom. Bol mladý, pracoval ako čašník." Tým to ale neskončilo.
Tri týždne pred Ošovou popravou na neho vraj niekto strieľal v Trenčíne, ale on unikol.
V Trenčianskom kraji medzičasom nastal boj o teritórium dvoch skupín - Ošovej a bratov Chromiakovcov. Ošo zavelil k frontálnemu útoku a obeťou sa stal Ladislav Chromiak. Za zorganizovanie pokusu jeho vraždy skončili v base štyria ľudia z Ošovej skupiny.
V protiútoku na samotného Kucmerku do neho ktosi vyprázdnil takmer celý zásobník samopalu UZI Para. Policajti za tento čin posadili do chládku pre zmenu štyroch členov Chromiakovej skupiny. Sám Laco Chromiak v apríli 2000, takmer dva roky po nevydarenom atentáte na neho, zomrel na otravu krvi, ako následok nehojacich sa rán v brušnej dutine. Vraj k tomu čiastočne prispel sám, ako chronicky nespoľahlivý pacient...
Epilóg
Záverečné scény tohto mafiánskeho príbehu patrili už súdom. Najvýstižnejšie ich tak vystihujú tlačové správy zo súdnych pojednávaní: Po 15 mesiacoch od podania obžaloby vytýčil Krajský súd v Trenčíne pojednávanie na ktorom malo byť vypočutých 30 svedkov a niekoľko desiatok svedeckých výpovedí prečítaných. Podstatná bola výpoveď chráneného svedka.
Vyšetrovanie trvalo viac ako dva roky. Z prípadu bola stiahnutá vyšetrovateľka v Trenčíne, ktorej sa vyhrážali útokom na dcéru. Kauzu dokončili vyšetrovatelia z Banskej Bystrice.
Z vraždy spolupáchateľstvom boli obžalovaní traja muži, ktorí odstránenie Oša zosnovali. Najprv si najali Maďara, ktorému za vraždu údajne sľúbili 250-tisíc korún. Ten si to neskôr rozmyslel a po týždňovom pobyte z Dubnice odišiel. Druhým najatým mužom bol Čech. Policajtom sa ho podarilo začiatkom roka zatknúť v Zlíne.
Obžalovaným mužom hrozil trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov, dvaja z nich boli stíhaní aj za nedovolené ozbrojovanie.
Krajský súd v Trenčíne konal rýchlo a rozhodol už 19.10. tak, že Milan M. a Daniel H. boli odsúdení na 12 rokov. Juraja P. senát odsúdil na 10 rokov. Všetci si trest odpykajú v 3. nápravnovýchovnej skupine.
„Verejnosť určite vníma, že je to najťažšia skupina, kde sa zaraďujú práve páchatelia obzvlášť závažných trestných činov," uviedol predseda senátu Dušan Ecker. Vynesenie rozsudku sprevádzali slzy a plač príbuzných odsúdených. Naopak prokurátorka si pochvaľovala: „Som spokojná". Vraha už v ČR právoplatne odsúdili.
(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")
Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte
