Vidiek boli vždy skvelá koncertná atrakcia. V tejto kapele, ktorá si dodnes zachováva trochu insitný vidiecky image, hrajú skvelí hudobníci, čo si vedia postaviť koncertnú show a potom to celé náležite podať. Kvalitu repertoáru hádam ani netreba zdôrazňovať.
Jano Kuric a jeho kapela je stále symbolom čistého prístupu k šoubiznisu a dôkazom toho, že aj z postu veľmi známeho človeka sa dá zachovať nezdeformované videnie sveta. Kuric nikdy nezdôrazňoval, aký je normálny chalan, aké je dôležité byť sám sebou a ako treba ísť za svojím cieľom bez kompromisov. On taký jednoducho bol.
Všetky tieto atribúty zahŕňa koncert, ktorý je trochu bilančný: Po štrnástich rokoch existencie kapela odohrala pre svojich priateľov svoje najväčšie hity. Je to príjemná, takmer 57-minútová párty, pri ktorej sa človek musí cítiť uvoľnene – tak, ako sa nepochybne cítila kapela na pódiu. Kuric & spol. – Vidiek hral stále v nezmenenej zostave – vydali iba tri albumy, čo je jasný dôkaz toho, že hovorili iba vtedy, keď mali čo povedať. Materiál v živom podaní ešte viac ožil a poteší nás nákazlivá radosť hudobníkov z muziky, z toho ako pekne vedia hrať. Samozrejme, ako pri každom dobrom vystúpení si môžeme vychutnať aj špeciálne koncertné miesta, nejde predsa len o to, interpretovať štúdiové nahrávky.
Špeciálnych hostí si Vidiečania pozvali k mikrofónu: Pesničku Anglická (Evensong) si s Kuricom schuti zaspievala Jana Kirschner a vznikol štýlový duet; výsledok je ešte pôsobivejší ako na štúdiovom albume. V skladbe Samozrejme hosťoval Mišo Kaščák a skladba mu sadla ako dobre ušité tričko s nápisom Pohoda. Bodka na záver albumu je veľká, čierna a neprehliadnuteľná: kedysi legendárny hit Omaňo (Mamy Blue) prišla zaspievať česká rómska hviezda world music Věra Bílá. S Kuricom nastalo súznenie, ale ešte viac sa páči groovy podklad kapely, vďaka ktorému znie výsledok apartne a moderne.
Kvintetu prišli pomôcť aj muzikantské posily: neprepočuteľný je harmonikár Boboš Procházka a aby bolo veselo, zahrala si aj dvojica perkusionistov, dvaja dychári a gitarista Ďuďo z Hexu, čím sa zostava zmenila na malý big band. Ale nielen hosťami je koncert živý. V kapele je všetko pri starom osvedčenom. Gitarista Rišo Jajcay slúži celku nadhľadovo, disciplinovane a bravúrne ako starý majster. Potešia klávesy (hlavne štýlovo pulzujúci organ) Petra Dobrotu a rytmika Tomčala – Grebeň nezaprie, že v dvojzáprahu tvrdila muziku Vidieka štrnásť rokov.
Veľmi oceňujem strohú eleganciu obalu – akoby čelný panel zosilňovača, ktorý – audiofilským jazykom povedané – posúva album z kategórie hi-fi do ešte vyššej oblasti high-end.
MARIAN JASLOVSKÝ
(Autor je redaktor internetového magazínu www.inzine.sk)
