Vedeli by ste povedať, ktoré súkromné školy sú najkvalitnejšie?

„Do roku 2000 sa inšpekcie robili za iných podmienok a inými metódami. Preto ešte nemáme prehľad o všetkých školách. Komplexné inšpekcie na súkromných školách sme robili podľa plánu súčinne s inými školami. Na návrh hlavného školského inšpektora bolo vyradené zo siete škôl gymnázium TOP Slovakia, kde sa pri maturite zistila nízka vedomostná úroveň žiakov, a Súkromná učňovská škola v Dolnom Kubíne, ktorá mala len jedného žiaka, a ten mal iba praktické vyučovanie, žiadnu teóriu ho neučili.“

Poskytujú súkromné školy svojim študentom nadštandardné služby?

„Nezisťujeme, či súkromné školy poskytujú deťom nejaké nadštandardné služby. Máme jednotnú metodiku, ktorá skúma kvalitu výchovy, vzdelávania a riadenia v škole a platí pre všetky školy rovnako. S kvalifikovanosťou učiteľov a odbornosťou sa boria súkromné školy asi rovnako ako štátne. Keď chcú byť zaradené do siete, musia predložiť návrh, ale jedna vec je to, čo je na papieri, a druhá to, čo sa im skutočne podarí zrealizovať.“

Aké sú najčastejšie problémy súkromných škôl?

„Stáva sa, že je tam nízka úroveň riadenia a slabá vnútorná kontrolná činnosť. Niekedy riaditelia nepoznajú reálne úroveň vyučovania a svoju nechuť chodiť na hospitácie často odôvodňujú tým, že sa všetci poznajú a že si problémy so svojimi učiteľmi vysvetlia cez prestávku na chodbe. Na niektorých súkromných školách majú žiaci priemerné až slabé jazykové zručnosti, aj keď podmienky pre vyučovanie cudzích jazykov sú tam dobré. Alebo napríklad výsledky testov z matematiky v 4. ročníku základných škôl boli na súkromných školách slabé - horšie ako vyžaduje vzdelávací štandard. Lepšie výsledky dosiahli len dve školy.“

Prečo dávajú rodičia deti do súkromných škôl?

„Niektorí rodičia využívajú to, že kritériá prijímania na súkromné stredné školy niekedy nie sú také prísne, ako na štátne. Rok nejako vydržia a potom žiadajú o preradenie do štátnej školy. Iní si zase vyberú školu s alternatívnym programom. Stáva sa však, že očakávajú lepšiu atmosféru a iný prístup, ale zároveň si predstavujú, že deti budú mať aj rovnaké vedomosti ako ich rovesníci na štátnej škole. Ale takéto školy majú často schválené iné učebné osnovy. Rodičia by sa mali vopred dôkladne informovať, čo škola ponúka a aké má výsledky.“

Takže rodičia by mali byť aktívnejší?

„Určite - rodič je predsa za svoje dieťa zodpovedný. Rodičia by mali žiadať od školy informácie a vyvíjať na ňu tlak, ak nie sú spokojní napríklad s úrovňou vyučovania. Môžu si pozrieť, aké sú požiadavky štandardov, a zistiť, či sa na deti nekladú neprimerané nároky. Za socializmu sa o deti staral štát v jednotných školách, preto majú mnohí dodnes pocit, že o všetko sa má postarať štát. Dnes však už niektoré školy dávajú väčší dôraz na výchovu, iné na vzdelávanie a rodič sa v tom musí vedieť zorientovať a rozhodnúť. Štát ako zriaďovateľ sa niekedy príliš nezaujímal o kvalitu školy. Ale súkromný zriaďovateľ má určite záujem, aby sa škola presadila.“

Komunikujú súkromné školy s rodičmi lepšie ako štátne?

„Dosť často je v tomto smere situácia na súkromných školách lepšia ako na štátnych. Zrejme sú rodičia, ktorí investujú do vzdelania svojich detí, menej pasívni. Aj súkromné školy sa im snažia viac vychádzať v ústrety. Rodičia by sa však nemali školy báť, veď škola je tu pre deti a nie deti pre školu.“

MONA GÁLIKOVÁ