Keď príde do práce kuchár, deti sa naňho nalepia a pomáhajú mu v kuchyni.“
Niektorí rodičia vedia, do čoho idú - poznajú dobre program zvolenej škôlky alebo školy. Sú však aj takí, čo dajú dieťa do súkromného zariadenia preto, že si to môžu dovoliť a že to akosi patrí k bontónu. Niektorí zase dajú na odporúčania známych a neuvedomia si pritom, že škola má schválený iný výchovno-vzdelávací program a potom sú prekvapení, keď ich dieťa nemá rovnaké vedomosti ako jeho rovesníci v štátnych školách.
„Ja som mala informácie, že táto škola je vlastne akousi prípravkou na muzikálové gymnázium,“ hovorí mamička, ktorá svoju dcéru prihlásila do „alkanovej“ triedy štátnej školy. Deti mali každý deň, hneď po skončení vyučovania v štátnej škole, niekoľko iných predmetov - spev, tanec, herectvo, gymnastiku. Aj cez víkendy nacvičovali minimuzikály, s ktorými vystupovali asi dvakrát ročne. „Bolo to v rámci družiny a ja som bola rada, že dcéra poobede len tak nezabíja čas. Ale na to, že to boli iba krúžky, bola suma dosť vysoká - asi 2400 korún štvrťročne - a rodičia postupne deti odhlasovali. Dcéru to prestalo baviť, keď jej odišli kamarátky, a keď som videla, že vystúpenia ju dokonca stresujú, odhlásila som ju tiež. Každý rodič by mal skutočne dobre odhadnúť, čo je pre jeho dieťa prínosom a čo už príliš veľká záťaž.“
Sú však aj takí rodičia, ktorí nemajú ani privysoké ambície a nestarajú sa ani o bontón; dajú deti do súkromnej školy jednoducho preto, že ich pre slabý prospech inde neprijali. V bezvýchodiskovej situácii sa preto odhodlajú platiť školné, ale po čase zistia, že si to nemôžu dovoliť.
„My sme vyberali 700 až 1200 korún mesačne,“ hovorí riaditeľ súkromného učilišťa. „Ale asi štvrtina detí neplatila, lebo rodičia na to nemali. Čo som mal robiť - vyhodiť dieťa zo školy?“
Štvrťročné výdavky na žiaka sú na učilištiach asi 7200 korún, tieto školy si však spravidla také vysoké školné nemôžu dovoliť vyberať - ich žiaci sú totiž často zo sociálne slabších rodín. Preto mnohé učilištia a stredné školy privítali nový zákon, podľa ktorého budú aj na súkromných školách dostávať od štátu rovnaký príspevok na dieťa ako štátne školy. Aby vyhoveli litere zákona a aby úrady nemali dôvod krátiť im štátny príspevok, prestali vyberať školné. Peniaze zo štátnych úradov však často meškajú - niektoré školy dostali zatiaľ len polovicu sumy, ktorá im podľa počtu žiakov patrí, inde sú na tom ešte horšie. A tak čakajú na peniaze a nezaplatené faktúry sa im množia.
Autor: gal
