Autor politických trilerov FREDERICK FORSYTH (1938) chcel už pred dvadsiatimi rokmi napísať román, v ktorom by lietadlo teroristov zaútočilo na mrakodrap. Myšlienka sa vraj zrodila krátko po teroristickom útoku neďaleko Bejrútu roku 1983, pri ktorom nákladné auto naplnené trhavinou vpálilo do vojenskej kasárne a zahynulo tam takmer dvestopäťdesiat amerických vojakov. „Čo keby ten mladý muž mal letecký výcvik? Veď takmer každý mesiac ktosi ukradne lietadlo,“ hovorí Forsyth.

Frederick Forsyth knižne debutoval roku 1971 Príbehom o Biafre, no svetovú slávu mu priniesol až práve Deň pre šakala - fiktívnom atentáte na francúzskeho prezidenta de Gaulla. Doteraz vydal deväť románov a jeden súbor poviedok. K jeho posledným knihám patria: Ikona, Fantóm Manhattanu a Štvrtý protokol. Na knižný veľtrh do Lipska prišiel predstaviť nemecké vydanie najnovšej knihy The Veteran: Five-Heart Stopping Stories a pri tejto príležitosti sa zhováral s novinármi.

V časoch teroru vydávate knihu poviedok o zázrakoch, veteránoch, zloduchoch a láske. Práve teraz? A práve vy?

„Aj moji nakladatelia boli z toho v šoku. Freddy, radšej píš to, čo vieš, ďalší trhák, radili mi. Ale ja som už nemal adrenalín na špiónov, agentov a priekupníkov zbraní. Chcel som si vyskúšať, či zvládnem aj romantiku ako - tak napínavo.“

Váš prvý takýto pokus už raz stroskotal. Chceli ste prepísať Fantóm opery Andrewa Lloyda Webera na Fantóm Mannhattanu, ale nikto nebol nadšený. Nie je to tak?

„Také zlé to zasa nebolo. Nadšených bolo vyše sedemdesiat percent čitateľov, a to nie je najhoršia bilancia. Moje poviedky sú zmesou napätia romantiky, od Kataríny Sienskej až po bitky generála Custera pri Little Big Horne. Mám viac než len jeden sound.“

Aký je váš návod na triler?

„Píšem intuitívne, staviam bludisko, lákam čitateľa do slepých uličiek, a potom ho ohurujem tým, že ich vytŕham z prichystaných očakávaní. Nie je to žiadna veda.“

Ten žáner ste už teda zavesili na klinec?

„Nie, to sa nebojte. Plánujem už aj ďalšiu knihu: agent prenasleduje bosnianskeho vojnového zločinca v ilegalite a chce ho priviesť pred medzinárodný tribunál za jeho príšerné zločiny. O dva týždne pocestujem s jedným zástupcom OSN do Bosny na prieskum. Na jeseň začnem s písaním.“

Už pred dvadsiatimi rokmi ste chceli napísať triler o atentáte na mrakodrap. Prečo ste to nakoniec neurobili?

„Ten nápad som mal v osemdesiatom treťom, keď v Bejrúte samovražedný fanatik, vtedy to ešte nebolo také časté, s nákladným autom naloženým výbušninami vrazil v plnej rýchlosti do amerických kasární a zabil tak 241 amerických vojakov. Pomyslel som si, aké jednoduché by pre takýchto ľudí bolo uchmatnúť lietadlo a napáliť to s ním do mrakodrapu. Tú látku som rýchlo zahodil, lebo som dostal strach, že ten plán potom niekto uskutoční. Vidíte, napadlo to aj niekomu inému.“

Naozaj ste svoj prvý svetový bestseller Deň pre Šakala v roku 1970 naťukali v podkroví do stroja za 35 dní, po tom, čo ste sa vrátili zo spravodajského miesta v Biafre?

„Bol som prázdny a bez ničoho. Nemal som byt, auto, úspory, nič. Potreboval som peniaze, tak som začal písať. Šakal bol hotový za tridsaťpäť dní, ale bestseller to ešte dlho nebol. Vydavatelia ho bez vysvetľovania odmietali.“

Po úspechu vo Francúzsku ste už len stúpali nahor. Udržali ste si aj pri ďalších knihách to šialené tempo písania?

„Šakal bol môj osobný rekord. Za normálnych okolností napíšem desať strán denne. Kniha mi trvá asi päťdesiat dní. Tvorivé krízy nepoznám.“

Píšete ešte stále na písacom stroji. Prečo ste sa rozhodli podľa vzoru Stephena Kinga publikovať na internete?

„Ako internetový laik som sa dal prehovoriť. Bola to hlúposť. Kto by už čítal Forsytha na internete? Predala sa desatina bežného nákladu.“

Keď ste mali devätnásť, boli ste najmladším pilotom Royal Air Force, potom ste začali ako spravodajca BBC chodiť do krízových oblastí, boli ste šéfom agentúry Reuters vo východnom Berlíne. Dokonca ste nastúpili ako toreador. Ako vám to šlo?

„Žiadnu dieru do sveta som s tým neurobil. Chodil som v Španielsku do školy býčích zápasov, ale ten sen som rýchlo pochoval.“

Prečo?

„Bol to neúnosne drahý sen.“

Krúži vám hlavou aj nejaká ďalšia love story?

„Nejaká story mi hlavou krúži vždy. Keď s ňou skončím, dám si rok pauzu. Viete, knihy ma veľmi nezaujímajú.“

EDWIN GRASSMEIER

(Autor je redaktorom

agentúry DPA)