BRATISLAVA. Zamestnanec, ktorý dostane výpoveď z práce, alebo sa obáva, že ju môže dostať, by mal poznať aspoň základné práva, ktoré mu poskytuje pri nedobrovoľnom odchode zo zamestnania Zákonník práce.
1. Je nevyhnutné, aby bol vo výpovedi uvedený jej dôvod?
Zamestnávateľ musí uviesť dôvod výpovede, tak aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom. „Bez uvedenia dôvodu výpovede je výpoveď neplatná ako celok," upozorňuje advokátka Daniela Ježová.
2. Môže zamestnanec dostať výpoveď ku ktorémukoľvek dňu v mesiaci?
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a končí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
„Ak by zamestnancovi bola doručená výpoveď napríklad 28. októbra 2009, výpovedná doba začína plynúť od 1. novembra," vysvetľuje advokát Ján Buocik.
3. Musí byť vo výpovedi uvedený nárok na odstupné a jeho výška?
Nárok na odstupné vzniká automaticky zo zákona. Zo zákona sa vypočítava aj výška odstupného, bez ohľadu na to, či sú nárok na odstupné a jeho výška uvedené vo výpovedi.
4. Kto má nárok na odstupné?
Zamestnanec má nárok na odstupné len v prípade, ak dostane výpoveď z dôvodu, že sa zamestnávateľ premiestňuje či ruší, alebo sa zamestnanec stane nadbytočným.
Tiež ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo ide o skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou.
„Rovnako má zamestnanec nárok na odstupné, ak je pracovný pomer ukončený dohodou z tých istých dôvodov. V prípade iného ukončenia pracovného pomeru, napríklad výpoveďou zo strany zamestnanca bez uvedenia dôvodu, alebo výpoveďou zo strany zamestnávateľa, ak zamestnanec nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce, zamestnanec nemá právo na odstupné," povedal Buocik.
Nárok na odstupné je minimálne vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku pri skončení pracovného pomeru.
Ak ide o zamestnanca, ktorý vo firme pracoval aspoň päť rokov, je odstupné vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku a v prípade ukončenia pracovného pomeru pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou je odstupné najmenej vo výške desaťnásobku .
5. Môže firma výšku odstupného krátiť?
„Nie bez dohody so zamestnancom, ibaže by zamestnávateľ prijal zamestnanca opäť na to isté miesto pred uplynutím času podľa vyplateného odstupného," povedala Ježová.
6. Je možné „nahradiť" dvojmesačnú výpovednú dobu vyšším odstupným?
Zákonník práce vyslovene túto možnosť nerieši. „Preto je „výmena" výpovednej doby za vyššie odstupné možná len v prípade, ak s tým súhlasí zamestnávateľ aj zamestnanec," dodáva Ježová.
7. Čo by mal urobiť zamestnanec vo firme, ktorá prepúšťa, v prípade, že mu navrhnú externú spoluprácu?
Pri externej spolupráci môže ísť buď o výkon práce na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo o činnosti vykonávanej pre zamestnávateľa na základe živnostenského oprávnenia.
„V oboch prípadoch sa zamestnávateľovi uľahčuje možnosť ukončenia vzájomnej spolupráce s externistom a to z dôvodu, že nejde o pracovný pomer a takáto spolupracujúca osoba nie je chránená Zákonníkom práce," povedal Buocik.
Závisí predovšetkým od toho, akým spôsobom je vzájomná spolupráca upravená.
„V prípade ukončenia externej spolupráce plynie skrátená 15-dňová výpovedná doba len v prípade dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti. V ostatných prípadoch výpovedná lehota neplynie a vzájomnú spoluprácu možno ukončiť prípadne aj okamžite," doplnil Buocik.
Externisti nemajú zákonný nárok na odstupné.
8. Stráca zamestnanec, ktorý odmietne zmeniť formu práce, nárok na výpovednú dobu a odstupné?
Ak ide o preradenie zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, zamestnávateľ nepotrebuje súhlas zamestnanca. Ak chce zamestnávateľ preradiť zamestnanca na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve, môže tak urobiť len na základe jeho súhlasu.
V prípade ak zamestnanec nesúhlasí s preradením na inú prácu, nestráca nárok na odstupné ani na výpovednú dobu. Je to právo zamestnanca odmietnuť preradenie na inú prácu.
9. V prípade, že zamestnanec nezotrvá v pôvodnej práci do konca výpovednej doby, zbavuje sa tým nároku na odstupné?
„Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli písomne v pracovnej zmluve," hovorí Ježová.
10. Pokiaľ je zamestnanec vo výpovednej dobe a čas mu to dovoľuje, môže začať pracovať aj pre nového zamestnávateľa?
Buocik upozorňuje na to, že počas plynutia výpovednej doby pracovný pomer naďalej trvá.
„Zamestnanec je teda povinný vykonávať prácu v pracovnom čase podľa pracovnej zmluvy. Ak je teda v pracovnej zmluve dohodnutý pracovný čas v rozsahu 40 hodín týždenne, vykonávanie práce pre ďalšieho zamestnávateľa pravdepodobne neprichádza do úvahy," povedal.
„Zamestnanec môže popri svojej práci vykonávať aj inú zárobkovú činnosť. V prípade, že je táto zárobková činnosť zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, je potrebný predchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľa," povedala Ježová.
