Práve totiž začalo vyšetrovanie konfliktu v košickom bare Absolut Mystic. Jeho postihnutí aktéri nesúhlasili s konfrontáciou v Košiciach, preto vyslovili požiadavku, aby sa konala v Bratislave. Vyšetrovateľ im vyhovel, to sa však zasa nepozdávalo Boržovi. V hlavnom meste sa cítil ohrozený zase on.
Vyšetrovateľ teda urobil kompromis - úkon sa uskutoční v Pezinku. Tam však Borža s bratom nedorazili. Ich rozstrieľané auto so stopami krvi našli pri Perneku. A v ňom nápadne „zabudnuté" písomné predvolanie na konfrontáciu v Pezinku vystavené na meno Dušana B..
Tentoraz však vzniklo podozrenie, že atentát na seba narafičil sám. Borža po perneckom incidente totiž bez stopy zmizol. Mimoriadne nezmyselne pôsobí práve to predvolanie pohodené v aute, v ktorom sa nenašli nijaké iné osobné doklady. Podľa policajných odborníkov by navyše museli projektily, ktoré vnikli do auta, veľmi vážne zraniť každého, kto by v ňom sedel.
Prvú správu o Boržovi podala jeho dlhoročná družka Anežka. V exkluzívnom rozhovore pre Rádio Twist potvrdila, že jej telefonoval, je živý, zdravý a ukrýva sa na neznámom mieste. Zároveň obvinila vyšetrovateľa, že sa nechal podplatiť poškodenými v kauze Absolut Mystic.
Boržu údajne prinútil cestovať do Pezinka podľa Anežky pod nátlakom - ak sa naň dobrovoľne nedostaví, podá návrh na väzbu pre marenie vyšetrovania. Jej druh vraj nepožiadal o policajnú ochranu, pretože to pri skorumpovanej Polícii ani nemá význam.
A tak sa stalo, že toho istého vyšetrovateľa už stihli obviniť z korupcie obe konkurenčné bandy.
Nezávisle od toho však prišli ďalšie signály, že na Boržovej výplatnej listine pravdepodobne boli aj niektorí dobre informovaní policajti. Z pátrania po ňom napríklad celkom odstavili košický Odbor organizovanej trestnej činnosti (OOTČ), čo zdôvodnil košický policajný šéf JUDr. Michal Duda pre Moment slovami: „OOTČ v Košiciach ešte nevyriešil ani jeden prípad organizovaného zločinu".
Po pravde treba doplniť, že tento odbor vyriešil Stojkovu vraždu a dostal do väzby základ Kolárikovej bandy, ale Borža ich pozornosti unikal a navyše podozrivo veľa vedel. Inak by asi ťažko vytušil, že už mu žiadne kľučky nepomôžu a chystá sa jeho zatknutie.
Borža zmizol včas.
Na stope vrahovi
V marci 2000 sa reportér časopisu Moment, Arpád Soltész, priplietol náhodou k pozoruhodnej policajnej akcii. Vďaka novému svedectvu sa rozbehlo pátranie po Jarovi P., ktorý patrí ku kolárikovcom. Policajti obkľučujú jeho byt v Postupimskej ulici na sídlisku Furča v Košiciach. Podľa čerstvého svedectva práve 27-ročný zelenáč Jaroslav P.. bol strelcom, ktorý pripravil Stojku o život.
Podľa médií na „vraždu sa očividne chystal a dobre poznal zvyky svojej obete. Svedčí o tom fakt, že Stojku strelil zospodu a zboku, tak aby minul jeho nepriestrelnú vestu. Deväťmilimetrový Luger potrhal jeho vnútornosti tak, že už nemal šancu. Vrah sa ani neobťažoval s ranou istoty a okamžite ušiel. Presne vedel, čo robí."
Iná verzia ale hovorí, že na Stojku strieľal ktosi z pištole ČZ kalibru 7,65 milimetrov. Guľka mu prevŕtala brucho, poškodila tenké črevo a steny bedrovej tepny a žily. „V dôsledku brutálneho útoku, šoku po úraze a krvácaní zranený muž pri prevoze do nemocnice zomrel," uviedol v posudku znalec z odboru súdneho lekárstva.
Podstatné, ale je, že policajti (sledovaní zvedavými reportérmi) pripravovali zadržanie podozrivého. Akciu bolo treba starostlivo naplánovať. Jaroslav P. chodil totiž ozbrojený a asi by neváhal svoju zbraň použiť. Čakali aj na to, kedy sa svedok v tejto veci odhodlá a svoju výpoveď podpíše. Dočkali sa, ale medzitým označený vrah zmizol. Kukláči ešte poobede v Košiciach zadržali jedno z áut, v ktorých sa vozil. Striedal BMW, Mercedes a VW Golf. Zadržané auto bolo napísané na bezúhonného človeka. Ani nevedel, kto je Jaroslav P.. Sedel v ňom nejaký párik, ktorému Jaro auto požičal.
Do svojho bytu na Postupimskej hľadaný nedošiel, asi dostal varovanie. Ale zato sa policajti dozvedeli, že noc strávil v košickom hoteli Centrum. Následne prehľadali izby, ale podozrivého nenašli. Niekto ho opäť včas varoval.
Jaroslava P. kriminalisti nakoniec predsa len zadržali. Trvalo to viac ako štyri roky, ale v júni 2004 skončil vo väzbe. Po vykonaní dokazovania, ktoré však jeho účasť na vražde Stojku nepotvrdilo, bolo jeho trestné stíhanie zastavené.
Ako neskôr konštatoval súd, s ubiehajúcim časom je dokazovanie konkrétnej viny konkrétnych osôb stále ťažšie. Po zmene výpovedí, či náhlej smrti svedkov dokonca aj nemožné.
Štvanec
Takmer rok po Kolárikovej smrti nastúpilo do akcie 180 policajtov, ktorí počas dvadsiatich domových prehliadok predviedli šesť osôb, z toho dve skončili vo väzbe. Celkovo bolo obvinených dvanásť „apoštolov" bandy, ktorej vodca Dušan B. už bol vtedy niekoľko mesiacov na úteku. V rodinnom dome v Rozhanovciach, kde bývali so svojou družkou Anežkou a ich malou dcérou nezosobášení, sa našli plány na vraždu Kolárika, ale aj zbrane a náboje k nim. Chýbalo už len zadržanie Dušana Borženského.
Lov na samotného Boržu začal ďalším veľkolepým záťahom, ktorý trval dva dni a zamestnal takmer tristo policajtov. Kukláči niekoľko hodín prehľadávali vranovský hotel Rozkvet, ktorý napriek budovateľskému názvu stratil dobrú povesť práve častými návštevami členov podsvetia. Počas razie zadržali však len jedného muža pre nelegálne držanie zbrane.
Borža už bol medzičasom v Čechách, kam ušiel v júli 2000. Tu sa mu podarilo skrývať necelých päť mesiacov, ale len za cenu toho, že z neho bol už iba tieň bývalého suveréna, ktorý doma v Košiciach tak okázalo dával najavo svoju moc a nadradenosť. Bol podozrivý, že sa mal znížiť dokonca k lúpežnému prepadnutiu kamionistu, len aby ho s nožom v ruke pripravil o osobné veci.
Občas vraj prepadol niekoho na ulici len preto, aby si zavolal z jeho mobilu. Na úteku sa dal dokopy s Markétou Č., ktorá mala tiež opletačky so zákonom. Cez svoju dlhoročnú družku Anežku poslal ešte amatérske video, kde sa pokúsil obhájiť vo veci streľby v Lemešanoch. Odvysielala ho dokonca košická TV Global. Jediné, čo na tom vyšetrovateľov zaujalo, bola pirátska šatka až na uši, ktorá mala zakryť fakt, že si prefarbil vlasy.
Často menil miesta pobytu aj preto, že ho napríklad prezradila pokazená práčka, ktorá vytopila susedov. Nakoniec ho v 30. novembra 2000 zadržali v Ústí nad Labem práve vo chvíli, keď do záložne išiel dať prsteň, aby mal aspoň niečo na prežitie. Borža nemal pri sebe zbraň a zásah českých kukláčov trval len pár desiatok sekúnd. O stravu a bývanie sa Borženskému tak už postarali vo vydávacej väzbe v Litoměřicích.
(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")
Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte
