Otec má na synovo umenie svoj názor: „Schopnosti má, teraz záleží na tom, ako si poradí, ako bude ďalej študovať. Vidím, že na sebe pracuje.“ Okrem džezovej kapely hráva na klávesy v začínajúcej kapele Seven Days To Winter. Hoci tu hrajú úplne iný štýl, aj ten je založený na improvizácii. PETER LIPA starší: „Je to dobrá muzika.“

K spokojnosti rodičov začal Peter študovať ekonómiu, no v prvom ročníku skončil so slovami „aj tak chcem byť radšej muzikantom“. Talent sa génmi neprenáša, ale umelecké prostredie sa na ľuďoch podpíše: „Určite by sa dalo žiť aj inak, no teraz som presvedčený, že toto je správny smer. Som mladý,

možno raz zistím, že to nebolo ono.“ Hudobník a džezmen Peter Lipa proti muzikantstvu svojho syna nič nenamieta. Akurát sa trochu čuduje, keď si spomenie na Petrovo detstvo: „Odmala chodil na klavír a nenávidel to. Stále nás prosil, aby sme ho už na budúcu hodinu neposielali. Avšak v momente, keď prestal, začalo ho to baviť. Dnes chodí na hodiny klavíru k tej istej učiteľke.“

Otec ho k džezu nijak nenútil, no muzikálnosť syna nepotláčal. Mama vraj nad dvoma hudobníkmi doma trochu zalamuje rukami, ale to radšej nemáme riešiť.

Napriek dobrému zázemiu aj zhodným menám oboch hudobníkov Peter Lipa mladší necíti žiadne profesionálne výhody: „Ak hrám pod svojím menom, neznamená to, že na koncert automaticky príde viac ľudí. To by som ani nechcel a nemám veľmi rád, ak naše príbuzenské vzťahy majú lákať ľudí na plagátoch,“ hovorí.

Ako medzi dvoma umelcami na jednej pôde, aj medzi nimi dochádza k výmene názorov, aj syn kritizuje otca. „Samozrejme, prečo nie? Jeho názory beriem ako názory muzikanta,“ hovorí Peter Lipa starší. Platí to aj naopak.