Nerada sa fotografuje. Nemá hviezdne maniere a je nezdravo skromná. Rok nefajčí, hoci by si po dobrom obede najradšej dala ako súčasť siesty cigaru. Baví ju každá tvorivá činnosť - zariaďovanie, bytová architektúra. Rada varí - najmä vtedy, keď už v špajzi takmer nič nie je. Jej najobľúbenejším obdobím je jar, vtedy vraj žije vo sviežich žltých tónoch. Za najdôležitejšiu úlohu svojho života považuje rolu matky. Je milujúca manželka, tolerantná kolegyňa a príma priateľka. Herečka Zuzana Kronerová.

Vyzeráte čoraz lepšie. Má to na svedomí vizážista, alebo vyrovnanosť, ktorú z vás cítiť?

Vizážistky navštevujem málo, takže asi to bude vďaka tomu druhému.

Nikdy ste nemali zábrany na javisku zošpatnieť. Netúžili ste byť radšej sexbombou?

Párkrát som ňou dokonca aj bola. Pravdaže, nie ako Pamela Anderson, ale rozhodne treba rozumieť aj takýmto postavám. Fakt je, že ma režiséri radi nechávali v polohách škaredo-krásnych alebo dojímavých žien.

Aké postavy uprednostňujete vy?

Najkrajšie úlohy sú tragikomické. To je môj ideál.

A aké vás najbližšie čakajú v divadle?

Po premiére Elliotovho Večierka pripravujeme na budúcu sezónu pod režisérskou taktovkou pána Strnisku hru Studňa svätých od J. M. Synga.

Účinkovali ste v českej snímke Zasnená. Pokračujete v práci za hranicami?

Zasnená bol iba pracovný názov, v distribúcii sa film volal Lea. Roky som nenakrúcala, ale teraz hrám v českom filme Divoké včely. V prostredí severnej Moravy stvárňujem mamičku hlavnej hrdinky.

Dabujú vás?

Nie, môj mäkký slovenský prízvuk je pre túto oblasť inšpiratívny.

Nevyhýbate sa ani rozhlasovým adaptáciám a všade ste oceňovaná kritikou aj diváckym potleskom. To je veľmi zaväzujúce...

Čím je herec starší, tým má väčší pocit zodpovednosti. Keď si spomínam na svoje študentské časy, uvedomujem si, že vtedy bol pre mňa svet gombička. Pred premiérou som napríklad nemala nikdy strach. S vekom pribúda aj tréma. Pri tomto vzrušujúcom povolaní treba mať okolo seba ľudí, ktorí vám dôverujú a držia palce. A keby vám nikto nedôveroval, treba mať sebavedomie, ktoré neopustí.

Aká úloha vám dala pri naštudovaní najviac zabrať?

Herec má fantáziu na to, aby vedel zahrať aj to, čo nikdy neprežil. V hre Večierok stvárňujem sviežu starú dámu, ktorá je správnym spôsobom "švihnutá". Ani som si nemyslela, že by som mohla hrať túto postavu s toľkou chuťou, že by mohla pôsobiť tak autenticky. Hoci nikdy nepracujem tak, že by som si zvolila nejaký vzor, môj krásny vzťah k úžasnej postave slovenského divadelníctva pani Nadi Hejnej spôsobil, že som sa na ňu podľa niektorých priateľov trocha ponášala. Naďa Hejná bola chodiaca encyklopédia, veľa poznala, múdro rozprávala a dokázala sa na seba pozrieť s humorom a sebairóniou. Hoci bola vážnym človekom, ľudia sa s ňou dobre cítili, milovala mladých. A tak duch tety Nadinky na mňa zostúpil a požehnal ma.

Náročné povolanie a pritom - dnes už výnimka - fungujúca rodina. Musíte veľmi organizovať?

Nikdy som na organizovanie nemala talent, takže v nejakej riadiacej funkcii by som sa asi neuplatnila. V rodine mi to akosi ide, dokonca ma to začína baviť.

Takže, rodinní príslušníci poslúchajú?

Nie, nevládnem pevnou rukou. Usilujem sa, aby som nemusela byť autoritatívna. Neteší ma prikazovať, kričať, radšej sa vždy dohodnem. Jediné, čo ma niekedy bolí, je, že nie som častejšie s deťmi. Občas musím zaťať zuby a vychovávať cez telefón. Povinnosti mimo divadla však eliminujem tak, aby som bola v úlohe matky čo najčastejšie.

Ako sa darí Terezke a Adamkovi? Aj ich zrejme ovplyvnilo vaše povolanie a popularita.

Pri tejto téme sú stále hanbliví. Nečudujem sa im a chápem ich. Pamätám si dobre na svoje detstvo, keď sa okolo otca krútil húf obdivovateliek. Nebolo mi to vždy príjemné, ako dcéra som na ne samozrejme žiarlila. Doteraz otca obdivujem, že bol napriek všetkému, aj napriek svojej popularite, výborným otcom, ktorý mal na mňa vždy dosť času.

Ťažko znášajú vašu popularitu?

Terezka má pätnásť, Adam trinásť rokov a keď vidím, že ich moja popularita obťažuje, snažím sa to odľačiť humorom. Netúžim, aby ma obdivovali ako herečku, nech sú so mnou radšej spokojní ako s mamou.

Váš manžel je matematik. Herečka a matematik je nezvyčajná kombinácia. Ako ste sa zoznámili?

Mali sme spoločných kamarátov, ktorí často chodievali do prírody. Raz som s nimi sedem hodín s nechuťou putovala na jeden vrch, skoro som tam zahynula. Na chalupe však už čakal môj vyvolený - čo som, pravdaže, vtedy netušila.

Vďaka manželovi máte vzťah aj k matematike?

Profesionálne by som sa jej nebola venovala, ale hlúpa som z nej nebola. Medzičasom som už však všetko zabudla, a keď treba deťom niečo vysvetliť, som rada, že na to majú otca.

Čo znamená vo vašom živote láska?

Človek nemôže byť bez lásky. Ak nikoho nemá rád, dokonca ani sám seba, tak je asi chorý. Ja mám v srdci pre lásku veľa miesta - pre svojich najbližších, pre priateľky, priateľov. Som rada, že sa mi pošťastilo stretnúť môjho manžela a otca svojich detí.

Aj v Astorke všetci pôsobíte ako jedna veľká rodina. Stýkate sa aj v súkromí?

Áno, ale niekedy si od seba treba aj oddýchnuť. Občas otvorene kolegom poviem: "Teraz vás už nechcem vidieť, túžim sa zhovárať s inžiniermi, lekármi, aby som sa na vás opäť mohla tešiť." Divadelné prázdniny sú skvelé aj v tom, že si od seba odpočinieme. Viac ako v súkromí si však treba rozumieť na javisku.

Medzi vaše ďalšie aktivity patrí pedagogická činnosť. Aký máme herecký dorast? Čím sa líši trebárs od vášho ročníka?

Ťažko porovnávať, vynášať súdy a zovšeobecňovať. Na škole už pôsobím osem rokov a keď si privlastním právo analyzovať to, zastávam názor, že všetko záleží od spoločenskej klímy, situácie a príležitosti. Je to sociálna a ekonomická otázka. Veľa talentovaných ľudí nám uniká do iných oblastí, lebo sú schopní aj na niečo iné. A sú aj natoľko inteligentní, že si vyberajú vysoké školy, ktoré im poskytnú nádej na oveľa lukratívnejšie povolanie. Kto je však divadlom posadnutý, kto je doň zamilovaný, skončí pri herectve. Takýchto najvzácnejších prípadov je však čoraz menej. Skrátka, medzi mojimi študentmi sú fantastické zjavy, ale priemer je horší ako voľakedy.

Zmysel pre humor, nadsázku a sebairóniu vám nechýba. Je to tak aj v súkromí?

Humor mi pomáha žiť, je doležitý aj v partnerskom spolužití. Vie veľa zachrániť, a tak je to aj v mojom manželstve. Môj muž ho potrebuje vo veľkých dávkach, aby to so mnou vydržal.

Je to tak stále, alebo len v krízových situáciách?

Krízové situácie zvládam veľmi dobre. Niekedy ma vedia znechutiť skôr také maličkosti, že by ste sa čudovali. Život ma však naučil, že netreba prepadať panike.

Humor mi pomáha žiť

Netreba prepadať panike

Mám v srdci veľa miesta pre lásku

Autor: Barbora Laucká Foto: Jozef Valach, Desana Dudášová