í pred Kristom na území Sumerov.

Zlatým vekom prostitúcie bola antika. Bolo to remeslo ako každé iné. Prostitúciou si dokonca zarábali budúce nevesty na veno alebo bola súčasťou náboženského kultu. Voľná láska sa považovala za posvätnú a prostitútka bola „zasvätená bohom“.

V starovekom Grécku uctievali mystické hetéry alebo kňažky v pohanských chrámoch. Hetérou sa mohla stať len krásna a poctivá panna, ktorá bola počas obradov „obetovávaná“ božstvám, ktoré na zemi zastupoval kňaz. Na svoju službu bola špeciálne vyškolená.

Na ostrove Lesbos bola povestná škola pre dievčatá, kde sa učili tancovať, spievať, ale aj zvádzať a diskutovať. V starovekom Grécku bolo až 66 názvov pre ženskú a 74 pre mužskú prostitúciu. Najčastejším bolo „porné“.

V Japonsku mali podobné postavenie gejše.

Rímske prostitútky sa delili podľa toho, kde svoju činnosť vykonávali - či na trhoch, mostoch, v prístavoch, ale aj lesoch. Najvzácnejšie boli cintorínové, ktoré sa „oddávali klientom priamo medzi náhrobkami“.

Kresťanstvo toto remeslo odsudzovalo. O prostitútke Márii Magdaléne píše aj Nový zákon. V stredoveku odsúvali prostitútky na okraj spoločnosti, vyháňali ich za hradby miest, obviňovali ako diablove spoločníčky, niektoré upálili ako čarodejnice. Napriek tomu nechýbali na žiadnej dôležitej spoločenskej udalosti.

Sprevádzali vojakov do boja, na námorné cesty, ale aj križiakov pri ich výpravách k Božiemu hrobu. Nechýbali na púťach, kráľovských pohreboch a korunováciách. V renesančných talianskych mestách boli múzami inšpirujúcimi básnikov, maliarov a dvorných rytierov. V Neapole alebo Ríme mali kurtizány pravidelne zadarmo zdravotné prehliadky.

V 17. a 18. storočí získavali stratenú úctu tým, že sa pred nimi otvárali dvere kráľovských komnát a s tým aj kráľovské pocty. Do histórie sa tak zapísali povestné kurtizány, ako madam de Pompadour na dvore Ľudovíta XV., ktoré ovplyvňovali nielen štátnu politiku, ale aj diplomaciu.

Svoju živnosť si prostitútky chránili, podobne ako iné remeselá, v spoločenstvách podobných cechom. Na ich čele stála majsterka - kráľovná prostitútok. Ich zdanlivá sloboda šla na úkor ich občianskych práv. Často bývali v presne vymedzených štvrtiach, nesmeli po sebe niekomu zanechať dedičstvo, nesmeli svedčiť pred súdom alebo prevziať nad niekým poručníctvo. Aby boli ľahko odlíšiteľné od vzorných žien, mávali typické oblečenie výrazných farieb, najčastejšie červené.

MIRKA HOROBOVÁ