ktorým jeho fiktívna smrť veľmi vyhovovala.

Nechcú, aby hovoril.

Roháč na seba upozornil už za vlády komunistov, keď v roku 1985 uniesol námestníka ministra zdravotníctva, aby sa tak dostal za hranice socialistického lágru.

Po Novembri 1989 je Potkan spájaný s tromi spektakulárnymi výbuchmi. Jeden vyniesol do mafiánskeho neba bossa Eduarda Diniča. Nálož bola ukrytá dômyselne pod betónovými dlaždicami chodníka, ktorým Dinič chodieval na tenisové kurty. Toho dňa, 9. mája 1998, sa domnieval, že si zahrá naposledy, lebo už bol jednou nohou na úteku. A ani netušil, že sa mu to naplní až tak doslova. Kusy jeho tela zbierali v okruhu stopäťdesiatich metrov.

Ďaleko zaujímavejšia je úloha Jozefa Roháča v likvidácii Róberta Remiáša, ktorý bol dobrovoľnou spojkou na bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa. Ten podrobne vypovedal o úlohe SIS a teda aj Lexu a teda aj Mečiara v únose syna vtedajšieho prezidenta, Michala Kováča ml.. Keďže ale Mečiar, Lexa a SIS vtedy Slovensku vládli, musel sa dôležitý svedok skrývať. Svoje svedectvo teda podával cez priateľa Remiáša, ktorého potrebovala vtedajšia bezškrupulózna moc umlčať.

Túto úlohu mal dostať vtedajší boss bratislavského podsvetia Sýkora od námestníka SIS Svěchotu, s ktorým sa často a ochotne stýkal (ale Svěchota si ochotne pohovoril aj so Sýkorovým nástupcom Žaluďom a podľa médií si dobre rozumel aj s Černákom).

Podľa pôvodnej obžaloby mal Sýkora bombovým útokom poveriť Imricha Oláha a práve Jozefa Roháča. O ich úlohe v celom komplote mal podľa Ladislava Pittnera, vtedajšieho ministra vnútra, vypovedať aj Karol Szatmáry, ktorého charakterizoval slovami: „Svedok sa dopúšťal tých najzávažnejších trestných činov."

Neskôr, v roku 1999, dodal: „Môžeme s určitou vierohodnosťou povedať, že nám objasnil prepojenie medzi bývalou SIS a podsvetím." O tom vo februári toho istého roku pred parlamentom povedal vtedajší šéf SIS: „Nerád, ale musím potvrdiť prepojenie SIS s organizovaným zločinom. Písomné vyjadrenia príslušníkov priamo potvrdzujú prepojenie vedenia služby prostredníctvom 52. oddelenia vnútorného spravodajstva s osobami z prostredia organizovaného zločinu."

...Správa pripúšťa aj to, že Róberta Remiáša sledovali príslušníci tajnej služby i z bytu, ktorý bol v susedstve Remiášovho bytu na Dlhých dieloch. „Róbert Remiáš zahynul na následky výbuchu vo svojom aute 29. apríla 1996, keď o štvrť na desať večer prechádzal rušnou križovatkou pri bratislavskej reštaurácii Riviéra. Správa riaditeľa SIS Vladimíra Mitra potvrdzuje, že Róbert Remiáš bol až do svojej smrti sledovaný tajnou službou.

Sledovanie sa malo začať tesne po Fegyveresovom úteku, už v novembri 1995. Jeho matka Anna Remiášová približne mesiac po zavraždení syna tvrdila, že slovenská tajná služba zrejme jej synovi odpočúvala telefón. Po Remiášovej smrti totiž policajti od rodiny žiadali videokazety, na ktoré si Róbert nahrával tých, ktorí ho sledovali a sliedili okolo jeho auta na parkovisku.

O videokazetách však Róbert hovoril do telefónu iba preto, aby zmiatol tých, ktorí ho odpočúvali a posledné dni jeho života sledovali. To, že mu SIS odpočúvala telefón, potvrdzuje aj ďalšia správa Vladimíra Mitra: „Jeho telefón v byte na Majerníkovej č. 5 bol odpočúvaný SIS od 14. novembra 1995 až do jeho smrti. Súčasne bol sústavne sledovaný v akcii Brojler."

Ivan Lexa si mal vraždu Róberta Remiáša objednať u vtedajšieho bossa slovenského podsvetia Miroslava Sýkoru. Podľa zistení Plus 7 dní objednávka sa nemala uskutočniť prostredníctvom tretej osoby, ale priamo medzi štyrmi očami. Napokon podobný typ objednávky sa nezvykne robiť tak, aby sa do toho zaplietol ďalší človek, teda aj ďalší svedok.

Ani polícia nemá poznatky, že by sa čosi podobné malo udiať prostredníctvom tretej osoby. Z toho vyplýva, že Ivan Lexa sa s Miroslavom Sýkorom musel poznať a stretávať. Podľa ďalších zistení Plus 7 dní sa zrejme stretávali na Seneckých jazerách, kde niekoľko nehnuteľností patrí rodine Lexovcov, a navyše na Slnečnej ulici v chatovej oblasti mal svoj dom aj Miroslav Sýkora.

Zarážajúce je, že na druhý deň po Remiášovej vražde dom Miroslava Sýkoru zmenil vlastníka. Senecký dom Miroslava Sýkoru má podľa odborného posudku hodnotu 2 milióny korún. Akým spôsobom došlo k predaju Sýkorovho domu, respektíve jeho darovaniu, o tom polícia v súčasnosti mlčí s vysvetlením, že sa to zatiaľ prešetruje. Existuje totiž podozrenie, že dom mohol byť honorárom za vykonanie vraždy Róberta Remiáša.

V prípade Remiáš medzi prvými vypovedal Marek L., údajný člen skupiny Róberta Holuba. Jeho výpoveď zverejnil denník SME. V nej spomína známych slovenských mafiánov - Petra Križanoviča, ale aj Miroslava Sýkoru: „Čo sa týka Remiáša, osobne som ho nepoznal. Od Križanoviča som sa dozvedel, že o takúto osobu by mal záujem Sýkora. Asi na druhý alebo tretí deň mi Križanovič povedal, že Sýkora potrebuje Remiáša pre siskárov, pretože mal niečo s únosom prezidentovho syna a chceli vedieť, kde sa nachádza jeho kamarát Oskar Fegyveres."

Vyšetrovateľ na základe výpovedí svedkov dospel k presvedčeniu, že Miroslav Sýkora po objednávke zavraždiť Róberta Remiáša oslovil piatich ľudí, ktorí sa ďalej možnosťou zavraždenia Remiáša zapodievali. Ich úloha však dodnes nie je celkom jasná.

Priamymi vykonávateľmi sa mali stať Imrich Oláh a Jozef Roháč. Proti nim vypovedali niekoľkí svedkovia, medzi nimi aj hľadaný Karol Sz., patriaci k skupine holubovcov, kam mal patriť aj Imrich Oláh.

V čase výbuchu auta Róberta Remiáša bol na mieste činu Roman Deák, známy člen bratislavského podsvetia. Sedel vo fialovom terénnom Mercedese presne na opačnej strane cesty. On volal políciu a oznámil, že na Karloveskej ulici vybuchlo auto.

V blízkosti Deákovho auta stál aj Mercedes, v ktorom mali sedieť dvaja príslušníci SIS. Jeden z nich podľa očitých svedkov dokonca vyšiel z auta, aby sa lepšie pozrel na Remiášovo horiace auto a jeho skon.

Na opačnej strane, teda pri Riviére blízko miesta, kde Róbert Remiáš zahynul, stál ďalší Mercedes s bossom dunajskostredskej mafie Tiborom Pápayom, prezývaným Papa Joe. Na mieste činu však neboli len Tibor Pápay či Roman Deák, ale aj Imrich Oláh a Jozef Roháč. Tých vyšetrovateľ obvinil koncom novembra 1999 zo zavraždenia Róberta Remiáša.

Podľa vtedajších tvrdení polície Jozef Roháč umiestnil v Remiášovom aute do zadnej časti nápravy výbušný systém. Už pri ich obvinení vtedajší šéf vyšetrovateľov tvrdil, že obidvom pomáhali ďalší dvaja muži, pričom jeden z týchto zatiaľ neznámych mal byť príslušník Slovenskej informačnej služby.

V každom prípade, toľko bossov podsvetia na mieste vraždy vyvoláva dojem, že ich tam ktosi zorganizoval. Napríklad, aby sa zakryl hlavný vinník a skutočný motív vraždy. Takúto hru mohol zosnovať aj niektorý z kombinátorov slovenskej tajnej služby.

O tom, že Remiáš ešte chvíľu žil, nesvedčia len výpovede svedkov, ktorí ho počuli kričať o pomoc, ale aj fakt, že mu v pľúcach našli splodiny horľavín. Je možné, že ktosi chcel jeho demonštratívnym zavraždením umlčať tých príslušníkov SIS, ktorí by sa rozhodli nasledovať príklad Oskara Fegyveresa a vypovedať v kauze únosu.

Róberta Remiáša totiž mohli zavraždiť bez svedkov na nejakom tichom a utajenom mieste a jeho mŕtvolu zlikvidovať. Tento spôsob by však zrejme nepôsobil tak účinne na tých, ktorí by si, obrazne povedané, „chceli otvoriť ústa" a vypovedať. Je pravdepodobné, že Remiášovo zavraždenie straší a umlčuje príslušníkov SIS doteraz."

Mimochodom, Oskar Fegyveres, dôležitý svedok kriminálneho činu únosu syna vtedajšieho prezidenta Kováča sa dodnes, už trinásť rokov, skrýva. Kto vie prečo.

(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")

Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte