Blogeri vždy reagujú na zásadné spoločenské udalosti a voľby do vyšších územných celkov neboli výnimkou. Ich záujem však kopíruje záujem voličov o účasť v týchto voľbách. Kým po parlamentných aj prezidentských voľbách blogeri obvykle doslova zahltia titulku svojimi názormi a postrehmi, výsledky volieb do VÚC ich až na výnimky nevzrušovali.
Zuzana Šubová tieto voľby porovnáva s aktuálnou speváckou súťažou. Píše: „Aby ste sa stali Československou Superstar - s nejakým tým honorárom a veľmi teoretickou kariérou speváka - potom musíte dostať aspoň 40 000 
hlasov a aj tak je to prepadák. Aby ste sa stali poslancom VÚC s rozhodovaním o financiách a smerovaní celého kraja... stačí vám tých hlasov 800 (bloger Eduard Kladiva v diskusii kontroval, že ich stačí ešte menej, len 400, pozn. autora). Takže je jasné, že na Slovensku ľuďom podstatne viac záleží na tom, ktorý pubertiak vyhrá drahé auto ako na tom, kto si privlastní tu miliardu či tam miliardu v bývalej mene. Gratulujem. Očividne tu máme už fakt dokonalý blahobyt..."
Starosta Rače Zvonár (Smer) vyhral podvodom, píše už v titulku Michal Drotován a ostrými vyjadreniami nešetrí ani v článku. Zvonára obviňuje z nekalých praktík, porušovania moratória, dokonca z podplácania. Drotován: „... starosta Zvonár jasne porušil volebné moratórium, keď sa doobeda producíroval po všetkých volebných okrskoch, kompletne s celou rodinou ponavštevoval všetky volebné okrskové komisie a robil si agitku v rozpore 
so zákonom. Pred voľbami si urobil z obecných novín... propagandistický materiál za obecné peniaze. Ako informoval J. Mihál (SaS), starosta nedovolil uverejniť ani jeden inzerát jeho protikandidátov, rovnako tak v TV Rača a na webovej stránke (mestskej časti, pozn. autora). Starosta Zvonár tiež vyhral a najdôležitejšiu časť hlasov získal v domove dôchodcov na Podbrezovskej ulici. Ako pred pár týždňami uviedol v propagandistickom materiáli za obecné peniaze, daroval im televízor a minivežu s CD prehrávačom. Nevládnym občanom bola prinesená volebná urna a jedna z vedúcich domovu dôchodcov ich predtým na školení informovala ako a koho (Zvonára a Madzina) voliť. Zvonár sa prakticky skoro celý čas pohyboval pod čiarou zvoliteľnosti, po zarátaní domovu dôchodcov a získaní skoro sto hlasov naviac vyhral!"
Kristián Čekovský sedel vo volebnej komisii v Novej Lesnej. Zistil, že „ľudia volia najmä podľa mena, nezaujímajú sa, kto je aký, stačí keď aspoň raz o ňom počuli a už má ich hlas na volebnom lístku." Na inom mieste píše: „Bolo pol ôsmej a do volebnej miestnosti sa nárazovo nahrnula masa ľudí. Skončila omša. Treba voliť Hudackého. Ten zrovna po sčítaní hlasov ich mal toľko, koľko je kapacita nášho kostola."
Kupčenie s hlasmi a pokrytectvo majority vo vzťahu k Rómom bolo témou článku Stelly Hanzelovej: „Rómovia z osád a bezdomovci sú tí poslední, koho by som v tomto prípade súdila a odsudzovala. Viem, čo je to nemať na chlieb a viem, čo je pre jednu rodinu 20 eur vo vrecku. Za „nič". Lebo sa už za tých 20 rokov presvedčili, že 
nech volia kohokoľvek, predvolebné sľuby spláchne prvý dážď. Takto možno majú aspoň tých 20 €. A pretože majorite za nepoužitý hlas nikto nič neponúkne, tak radšej zostane doma a možno za ten čas zarobí viac. Tá naša majorita, ktorá má kopec svojich problémov, potrebuje vinníka. A tak sa vrhne na Rómov. Je jednoduchšie strkať prstom do zdanlivého vinníka. Do dôsledku nášho problému, ktorý má príčinu v nás - v majoritnej väčšine, ktorá je na jednej strane lenivá zdvihnúť zadok a ísť voliť, pretože voľby sú pre ňu nepodstatné a hra, ktorú nemôžu ovplyvniť, a na druhej strane má plnú hubu rečí o pošliapavaní práv demokracie Rómami. A pritom uvažuje rovnako ako tí Rómovia, ktorí by tiež ináč zostali v tej svojej osade... len mali šancu zarobiť si." Hanzelová konštatuje: „Ani pre jedných, ani pre druhých voľby neznamenajú nič. Tak potom prečo toľko kriku?"
Slávka Banárová konštatuje, že to „boli nezaujímavé voľby, s nezaujímavou kampaňou a ešte väčším nezáujmom voličov, o ktorých vzniklo/vzniká/vznikne veľa nezaujímavých článkov."
