Hnusní kapitalisti nás vykorisťujú, na mzdách platia almužnu a nechávajú si vysoké zisky. Chodia na golf, bývajú v palácoch a ešte majú aj tie najlepšie baby (aj chlapov, aby som nebol staromódny). Hneď by som ich zdanil aspoň päťdesiatimi percentami.
Alebo ešte lepšie, nech to robí štát, ktorý na tej istej aktivite žiadny zisk mať nemusí, a teda profit, ktorý mal predtým kapitalista, stačí rozdeliť medzi ľudí a hneď sa nám bude lepšie žiť. Musí platiť, že bez práce nie sú koláče!
Presvedčivá argumentácia? Asi nie, poviete, veď táto esej sa nachádza v kapitole Mýty a legendy. A máte pravdu.
Ruku na srdce, robili by ste takisto precízne a svedomito na susedovom dome ako na svojom? Mali by ste rovnakú motiváciu prichádzať s novými nápadmi bez ohľadu na to, či na tom získate alebo nie? Mám tieň podozrenia, že pre väčšinu z nás platí, že je bližšia košeľa ako kabát.
Druhou dôležitou otázkou je, či sú na svete takí múdri, iniciatívni a čestní štátni úradníci, ktorí by vedeli, čoho koľko a za akú cenu treba vyrábať? Napokon aj história nám dáva jednoznačne za pravdu: doteraz boli z ekonomického pohľadu oveľa úspešnejšie štáty, ktoré zisk povoľovali, ako režimy, kde o všetkom rozhodoval štát.
Čo je to vlastne zisk? Trochu nám napovedia už samotné latinské korene slova: robiť pokrok (proficio). Na to, aby ste niečo vyrobili, potrebujete prísť s nápadom a peniazmi na realizáciu svojej geniálnej myšlienky. Kúpite alebo prenajmete pozemok a budovu, zaobstaráte stroje, zamestnáte ľudí a začnete vyrábať.
Zisk vo väčšine prípadov nie je nič iné, ako vaša odplata za svoj podnikateľský nápad a za ochotu riskovať svoje peniaze (kapitál). Vypočíta sa tak, že od svojich tržieb za predané výrobky odráta všetky náklady vo forme miezd, prenájmu, úrokových platieb, nakúpených polotovarov atď.
Existuje však aj druhá možnosť vo forme straty, ak by váš nápad nebol až taký úžasný. Riskovali by ste svoje peniaze, keby vám niekto povedal, že ak skončíte so ziskom, tak vám to zoberú, ale stratu si môžete nechať?
Ako vieme, napredovanie pramení z dobrých nápadov, pričom cesta k prosperite je lemovaná aj miliónmi skrachovaných zámerov. Nanešťastie dopredu nevieme, ktorá cesta vedie k úspechu a ktorá sa končí fiaskom.
Preto nie je dobré nechať rozhodovať o osude projektov štátnych úradníkov, a preto musí spoločnosť primerane ohodnotiť tých, ktorí sa na neistú cestu vydajú a riskujú svoje peniaze v rulete podnikania. Nablýskané ferrari teda môže znamenať aj to, že niekto v rodine urobil v minulosti odvážne rozhodnutie.
Samozrejme, legitímnou otázkou je miera zisku. Tam, kde je možné výrobu alebo služby zabezpečiť dostatočným množstvom firiem, je najlepším riešením nebrániť vstupu nových podnikov na trh. Veď nikto by nenechal navždy jednu spoločnosť vyrábať topánky s 80-percentným ziskom. Rýchlo by sa našli ďalší, ktorí by predávali iba so sedemdesiatpercentným profitom, a ďalší so 60-percentným profitom a ďalší s ... až nakoniec s rozumnou mierou zisku.
Sú však firmy, tzv. prirodzené monopoly (najmä v energetike, telekomunikáciách), kde je ťažké očakávať vstup ďalších podnikov na trh. Tam sú úvahy o stanovení primeraného zisku namieste.
Na záver vidíme, že neplatí staré známe pravidlo, že risk je zisk. Risk môže byť aj strata. Lenže bez rizika by sme sa ďalej veľmi neposúvali, preto treba umožniť sladkú odmenu vo forme zisku pre tých, čo svoje peniaze riskujú. Pretože nakoniec z profitu inovátorov profitujeme všetci.
Ukážka z knižky Ľudovít Ódor & 8 statočných: Krízonómia z nadhľadu, alebo trochu recesie v časoch recesie; TREND Holding (2009). Kniha s ilustráciami Shootyho je dostupná v kníhkupectvách Panta Rhei.
Autor: Ľudovít Ódor
