Táto časť Černákovho príbehu je esenciou postkomunistickej éry. Mafiánska bájka v krvavej skratke. Nevyhnutné poučenie z tisícročí ľudskej honby za šťastím cez peniaze je tak otrepané, že by ho skúsený rozprávač váhal použiť. Ale nová doba prináša nové, dramatické zvraty, kulisy aj rekvizity.

Grzegorz Szymanek pracoval na svojom bohatstve od sedemnástich rokov. Už vtedy, za komunistického režimu, sa dobre zorientoval na čiernom trhu s nedostatkovým tovarom. Televízory, videá a satelity dodával na Slovensko, kde si vybudoval solídnu klientelu.

Len čo zacítil nové časy, opustil ekonomickú vysokú školu a to, čo sa naučil v praxi čierneho trhu, teraz legalizoval. Svoje obchody rozšíril o kšefty s kradnutými autami, neskôr presedlal na úžerníctvo a tých, čo nestihli splácať požičanú sumu, zdieral o majetky. Vlastnil zmenáreň a nepohrdol ani štátnymi dotáciami.

Nakoniec sa dal na skutočne veľkorysé colné podvody a záverečný účet jeho podvodníckej činnosti niektorí odhadujú až na štyri miliardy korún (viac ako 130 miliónov eur).

To pochopiteľne neuniklo dvom inštitúciám, ktoré žijú z vyberania podielu na zisku. Jedna sa volá štát a jej podiel sú dane. Druhou je mafia a je jej jedno, ako to nazveme, len nech dobre sype. Pred takýmito súpermi sa musel dať na útek aj štvrtý najbohatší Poliak tej doby...

Szymanek zrejme tušil, kto po ňom túži. Iniciátorom únosu mal byť 36-ročný Bogdan W., jeho dlhoročný osobný strážca Grzegorz P. bol jedným z neúspešných únoscov. V hre mali byť Andrzej B. a Jan B., ktorí sa v júni a auguste 1996 mali v banskobystrickom hoteli Lux stretnúť s Černákom.

Szymanek mal hneď niekoľko pasov a vcelku bez námahy sa stratil v Taliansku, kdesi v okolí Assisi. Tam tiež strávil letnú dovolenku s rodinou a koncom augusta 1997 spolu prekročili slovenské hranice.

Rodina pokračovala do Poľska a Szymanek zakotvil v Nitre. Mal tu celkom dobré zázemie známych z predošlých kšeftov. Za jedným z nich, Zoltánom G., sa vybral do Lučenca. Zoltán G. bol pre policajtov známa firma - nezamestnaný, ale zato podozrivý z pašovania drog a drahých kovov.

Keď sa so Szymanekom na druhý deň ráno lúčil, iste si dobre zapamätal, že ten odchádza na bielom Peugeote 406 kombi s talianskou poznávacou značkou GE D17616. Lebo práve toto auto zmizlo kdesi medzi Zvolenom a Žiarom nad Hronom aj s jeho posádkou. Okrem Szymaneka totiž vo voze bola aj jeho obľúbená doga.

Szymanek sa ozval po ôsmich dňoch. Do telefónu rodine povedal, že od neho únoscovia chcú päť miliónov mariek (teda vtedy stomiliónov korún, dnes viac ako tri milióny eur). Popri tom, ale stihol prezradiť aj približné miesto, kde ho zadržiavajú a aj to, že medzi únoscami sú i Poliaci.

So svojou manželkou totiž viedol niekoľkokrát až polhodinové rozhovory, pri ktorých sa mu podarilo šiframi a opisom vyzradiť aj to, že Poliaci sú na rozdiel od slovenských únoscov maskovaní a používajú trubičky na zmenu hlasu.

Rodina nebola schopná dať dokopy požadovanú sumu a začalo vyjednávanie. Zdalo sa, že všetko smeruje k dohode, dokonca bolo už určené miesto aj čas, kde si ktosi v mene únoscov po peniaze príde. Lenže do Krakova žiadny emisár únoscov nedorazil a Szymanek sa odmlčal, už navždy.

František Mojžiš -zvestovateľ protimafiánskej obrany

Zločinecký príbeh Mikuláša Černáka je výnimočný aj tým, že narazil na výnimočných protivníkov. Proti mafiánskemu vydieraniu sa bránili obete rôzne - šli na Políciu a svedčili, začali sa schovávať, hľadali inú mafiánsku ochranu, zo zúfalstva svojich vydieračov zabili alebo zranili...

Nič z toho neostalo bez následkov, nebolo to čisté riešenie. František Mojžiš také riešenie nielen našiel, ale aj účinne použil.

Historický začiatok konca banskobystrickej CBS Security 3 prišiel 25. augusta okolo 16:30, keď podnikateľa Mojžiša navštívil v jeho vtedy už známej firme Drukos 45-ročný ekonóm so skúsenosťami v renomovaných bankových inštitúciách ako VÚB (ale aj Banka Slovakia, ktorá skrachovala) Ing. Július Gašpar.

Jeho ponuka bola taká nezvyčajná, že majiteľovi Drukos-u chvíľu trvalo kým pochopil, že ide o sprosté vydieranie. Ale zareagoval pohotovo. Všetok svoj majetok spolu so spoločníkmi previedol na Spoločnosť pre chudobných a chorých, ktorú spravuje Rímskokatolícky biskupský úrad v Banskej Bystrici. A zverejnil to.

Černákovci boli postavení do nečakanej situácie a začali robiť chyby. Zvolali tlačovku, na ktorej sa dokonale znemožnili. Už len tým, že Mojžiš ich predtým priamo nemenoval. Takto trafená hus zagágala a pekne falošne.

Chceli hovoriť verejne, ale zabránili novinárom, aby tváre ich samých zverejnili. To sa len v naozaj tupej hlave môže zrodiť nápad vystúpiť na verejnosť pod vlastným menom a zároveň chcieť ostať v anonymite.

Vyhlásili, že s vydieraním Františka Mojžiša a Drukos-u nemajú nič spoločné. To len niekto zneužíva ich počestné meno a s takými nechcú mať nič spoločné. Hlavné slovo na tlačovke mal anonymný ekonomický poradca Security 3, ktorého novinári vzápätí identifikovali ako Ing. J. Gašpara, teda tú istú osobu ktorá celý škandál s vydieraním Františka Mojžiša a Drukos-u začala.

Šéfovia Security 3 sa zaprisahali, že žiadny ich zamestnanec nebol trestne stíhaný alebo trestaný. „Áno, niektorí mali problémy s políciou, ale v tom momente, keď začali byť stíhaní, dostali výpoveď."

Pritom tretí spolumajiteľ Security 3, popri M. Černákovi a M. Kaštanovi to bol Michal Ondrejčák, bol v tej dobe už viac ako rok vo väzbe. Ten bol aj zakladateľom CBS, ktorá sa pôvodne volala Security 3M (Mikuláš, Miloš, Michal?). Ondrejčák bol za obchodovanie so ženami a marenie výkonu úradného rozhodnutia aj právoplatne odsúdený na tri roky nepodmienečne.

Do decembra 1997 sa do vyšetrovacej väzby v Banskej Bystrici dostalo ďalších desať mužov obvinených z vydierania, ktorí boli zamestnancami, či spolupracovali so Security 3. Černákom poverený šéf tejto CBS-ky Ján Červenec, obvinený z viacerých trestných činov vrátane pokusu o vraždu, je od roku 2005 na úteku. Tu niečo nesedelo.

Priznanie

No a úplnou perlou tlačovky bolo vystúpenie ďalšieho muža bez mena. Ten v mene bratislavskej bezpečnostnej firmy Baret Security vyhlásil, že keď ich František Mojžiš z obavy pred černákovcami najal na ochranu seba i rodiny, zašli „bareťáci" pokonzultovať o bezpečnostnej situácii v Banskej Bystrici s tými, pred ktorými mali Mojžiša s rodinou chrániť!

„S ľuďmi zo Security 3 sme sa dohodli, prisľúbili nám, že v prípade potreby nám poskytnú pomoc." Neuveriteľné v priamom prenose! Toto vyhlásil novinárom a aj verejnosti zástupca baretovej ochranky a spokojne odišiel...

Ale kauza Drukos bola aj na mečiarovský režim priveľa. Najmä, keď po podraze Baret Security sa František Mojžiš nestiahol, odmietol sa schovávať aj s rodinou v zahraničí a prešiel do protiútoku. Po tlačovke Security 3 usvedčil zápisnicou aj videozáznamom Ing. J. Gašpara z vydierania a prokurátor Krajskej prokuratúry podal žalobu na Okresný súd v Banskej Bystrici.

Mojžiš s rodinou sa konečne dočkali aj ochrany Políciou. Ešte v marci 1998 (osem mesiacov po návšteve výpalníckeho inžiniera Gašpara) ho táto ochrana stála toľko, že vyhlásil: „Tento účet predložím ministerstvu vnútra, ktoré by sa malo postarať o bezpečnosť každého občana, ktorý platí dane a dodržiava zákon."

Súčasne František Mojžiš požiadal o licenciu na vlastnú bezpečnostnú službu k čomu pre médiá povedal: „Požiadali sme o licenciu, je však absurdné, aby sa tu vytvárali akési súkromné armády, pretože sa tu ľudia necítia bezpečne."

Práve prebiehala novým zákonom vyvolaná zmena CBS na SBS (súkromno-bezpečnostné služby), ktorých fungovanie už podliehalo prísnejšej kontrole. Security 3 o novú licenciu nepožiadala, čím automaticky zanikla. Ťažko sa čudovať, veď Polícia zaistila päť ich vozidiel, ktoré boli ukradnuté a vzápätí legalizované.

Do konca roku 1997 boli aj šéfovia Černákovského gangu za mrežami.

(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")

Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte