Rok čo rok nás to prepadne – jarná únava. Sú to dôsledky nedostatku slnka, vitamínov a kyslíka. Malátnosť a únava, ktorou na jar trpí skoro každý človek, však objektívne neexistuje. Medicína pojem jarná únava oficiálne nepozná, takúto diagnózu nenájdete ani v medzinárodnej klasifikácii chorôb.
Takže, na čo sa to vlastne sťažujeme?
Ide o skôr subjektívny jav, ktorý nemôže exaktná veda skúmať, tvrdia fyziológovia, ale nepopierajú, že takýto stav únavy ľudia na jar naozaj pociťujú. Pramení však z toho, že v organizme človeka po dlhej zime dochádzajú vnútorné zásoby vitamínov z letných mesiacov. Pre obyvateľov Slovenska je stále charakteristické, že spotreba čerstvej zeleniny a ovocia sa kumuluje v letných a jesenných mesiacoch.
Niekoľko mesiacov sme skoro celé dni trávili v prehriatych bytoch. Máme vysušené sliznice horných dýchacích ciest, a tak majú vírusy ľahšiu cestu do nášho organizmu.
„Aj keď jeme dosť zeleniny i ovocia, tie obsahujú na konci zimy podstatne menej vitamínov, takže prijímame menej výživných látok, ako v lete a na jeseň,“ hovorí všeobecná lekárka MUDr. Jana Belková.
V zime navyše menej svieti slnko, preto si náš organizmus nevytvára dostatočné množstvo vitamínu D, ktorý je nevyhnutný pre správnu činnosť imunitného systému.
Aj preto sa na nás stále lepia choroby.
Alergie, vredy a depresie
S príchodom jari sa začína aj iné trápenie. Zo všetkých strán začínajú útočiť rastlinné alergény a tretina populácie už vie, že plného nosa sa napriek všemožným sprejom len tak ľahko nezbaví.
Muži zase vedia, že na jar sa začnú ozývať dvanástnikové vredy a iné žalúdočné poruchy. A často práve na jar nás zradí srdce aj duša. Pribúda infarktov a depresií. Môže to súvisieť aj s počasím.
Organizmus človeka je vraj geneticky nastavený na striedanie ročných období. Človek už podvedome očakáva jar, ale ona stále neprichádza. V poslednom čase sa naozaj nemôžeme spoľahnúť ani na to, že na jar bude jar.
Privítame jar pekní a zdraví?
Čo robiť, aby sme to dokázali? Ak sme prechladnutí, je dobré naordinovať si extradávky vitamínov, najlepšie v podobe prírodných štiav s čo najvyšším obsahom vitamínu C. Napríklad z grapefruitov, citrónov, pomarančov. Okrem toho treba siahnuť po strave bohatej na vitamín A, jesť viac mrkvy, sušených marhúľ, manga, feniklu.
Ak sme stále unavení, myslime aj na vitamín B2, čiže konzumujme viac kukurice, kvasníc, ovsených vločiek, cmaru, mandlí.
Jarnú depresiu vraj účinne zaháňa trojica aminokyselín – tryptofánu, tyrozínu a fenylanalínu, ktorá sa nachádza napríklad v banánoch, ale aj v strukovinách, hrášku, zemiakoch, datliach, vajíčkach a mlieku. (uj)
