iatimi rokmi.

Stanovisko redakčného kolektívu denníka Smena Redaktori Smeny v uplynulých dňoch informovali o dynamickom vývoji, prinášali širokú škálu názorov a stanovísk. Hoci noviny sú výrazom našich postojov, cítil redakčný kolektív potrebu sformulovať ich osobitne. Včera preto prijal stanovisko, v ktorom hovorí: Sme za socializmus založený na politickom pluralizme, ktorý bude vychádzať zo slobodných volieb. Žiadame urýchlene zrušiť ústavné zakotvenie vedúcej úlohy KSČ. Žiadame právne zaručenú slobodu tlače, možnosť vyjadrovať široké spektrum názorov spoločnosti s osobitým zreteľom na potreby a záujmy mladej generácie. Uvedomujeme si, že pod nátlakmi politického vedenia sme v minulosti nie vždy mohli pravdivo a včas informovať o stave a problémoch spoločnosti. Žiadame, aby sa takáto situácia už nikdy viac neopakovala Príslušné záruky nám musí poskytnúť nový tlačový zákon. Sme za dôslednú analýzu politickej, spoločenskej a ekonomickej situácie nielen v reláciách československých, ale aj SSR. Sme za urýchlené zvolanie mimoriadneho zjazdu SZM a zjazdu SZM v SSR. Žiadame urýchlené zvolanie mimoriadneho zjazdu SZN a odstúpenie jeho ústredného výboru. Sme za zvolanie mimoriadneho zjazdu KSS a odstúpenie celého vedenia KSS. V novom ÚV KSS žiadame výrazné zastúpenie mladej generácie. S týmto stanoviskom sa plne stotožňuje aj redakčný kolektív Új Ifjúság, týždenníka SÚV SZM v maďarskom jazyku.

Čítajú sa vám noviny zle z monitora? Chcete si ich radšej vytlačiť? Stiahnite si celé vydanie Smeny vo formáte PDF

Rozsiahla reportáž o tom, čo sa deje v ulicach Deň v znamení trikolóry (Z včerajšieho poludnia a popoludnia v rôznych častiach ČSSR) BRATISLAVA (Od našich redaktorov) - V hlavnom meste SSR a po celom Slovensku sa včera na poludnie začal manifestačný štrajk. Počas dvoch hodín rôznymi formami naši občania dávali najavo svoju podporu procesu demokratizácie v našej spoločnosti, bez politických nátlakov. Ako to videli naši spravodajcovia? SPOLOČNÁ REŤAZ MYŠLIENOK Je presne dvanásť hodín. Pred budovou Filozofickej fakulty UK na Gondovej ulici neďaleko Dunaja znie štátna hymna a živá reťaz spojená rukami študentov z fakulty odchádza na Hviezdoslavovo námestie. Tam sa spájajú s ďalšou ohromnou reťazou, ktorú tvoria študenti, robotníci, pracujúca inteligencia. So všetkými, ktorí sa na dve hodiny rozhodli prerušiť prácu. Dav sa chvíľu premiestňuje, k reťazi pribúdajú nové obruče, až sa časť z nej oddelí a vydá sa smerom k Istropolitane. Druhá časť smeruje k námestiu 4. apríla. Pred predajňou Klenôt ich vítajú predavačky so zvoniacim budíkom, iste najväčším, aký v predajni našli. Oba prúdy sa opäť spájajú pred Univerzitnou knižnicou a pokračujú k Michalskej bráne. Reťaz postupne dvíha ruky, aby pozdravila predavačky textilu, ktoré vyšli pred obchod s československou vlajkou v ruke. Zástup potom smeroval na Októbrové námestie k sídlu SNR a pred budovu vlády na Gottwaldovo námestie. Tu štrajkujúci opäť žiadali dialóg a skandovali politické heslá so svojimi požiadavkami. O kúsok nižšie študenti Farmaceutickej fakulty UK spoločne spievajú: Jen víru mít. a doufat a jít. jednou budem dál, pravda zvítězí. - Nebolo azda ulice, z ktorej by na Gottwaldovo námestie neprichádzali ľudia so zástavami a pripnutými trikolórami. A na ulici Československej armády pred predajňou textilnej galantérie ich pripínali účastníkom štrajku priamo predavačky. KVETA FAJČIKOVÁ, VIERA LIPČAKOVÁ

OBČERSTVENIE Z „TETY" Veľkopredajňa potravín na Dunajskej ulici, ktorú Bratislavčania i cezpoľní poznajú pod názvom „teta", bola počas štrajku takmer ľudoprázdna. - Konečne si nakúpim v pokoji, - spokojne vravela dôchodkyňa Mária Fľaková a ako na prechádzke sa pomaly posúvala medzi regálmi naplnenými tovarom. - Dnes sme si trochu privstali a pochlapili sa aj zásobovatelia, - pochvaľoval si vedúci veľkopredajne Rudolf Kováč. - Načas dodali chlieb, pečivo i mlieko, takže nikto si neťažká. Kupujúci sú spokojní. Pred „tetou" nás prekvapil hlúčik postávajúcich starších i mladších občanov. S trikolórami vo fazónkach kabátov či vetroviek, v rukách s pohárom horúceho čaju. - To je pozornosť štrajkujúcim od našich predavačiek a predavačov, - informuje nás Rudolf Kováč. - Ešte minulý týždeň pozbierali papier, nepotrebné kartónové obaly a odniesli do zberu. Za peniaze kúpili čaj a cukor, voda bola zadarmo... Ľudia si pochvaľovali. Nielen preto, že sa zahriali a osviežili. Ono totiž nie sú každodenné úprimné a bezprostredné vzťahy medzi predavačmi a zákazníkmi! Áno, štrajk po slovensky. Netradične, proti všetkým filozofickým poučkám... JURAJ GRESSNER

ZDRAVIE JE PRVORADÉ Presne o dvanástej na poludnie sa rozozvučali klaksóny zo sanitiek pred nemocnicou s poliklinikou na Šmidkeho ulici v Bratislave. Kto nebol momentálne v službe, vyšiel na niekoľko minút pred budovu, aby takto vyjadril svoju spoluúčasť na štrajku. Zdravotnícka starostlivosť však nebola ani minimálne oslabená. Na chodbe obvodných ambulancií bolo pomenej pacientov než zvyčajne. Z okna ambulancie MUDr. Eleonóry Ďurišovej visela československá štátna zástava. Spolu so sestrou Martou šedivou práve skončili ordinačné hodiny, ale v práci ešte zostali. „Dvadsaťosem rokov robím na obvode", usmieva sa MUDr. Eleonóra Ďurišová. „a sama viem, ako sa nám za posledné roky zhoršujú, respektíve nezlepšujú materiálne, ani kádrové podmienky. Práve v našich radoch. Pevne verím, že zdravotníctvo konečne bude mať takú vážnosť, akú si nepochybne zasluhuje." Na poludnie sa rozozvučali klaksóny autobusov, električiek, áut, rozsvietili sa reflektory. Mestská hromadná doprava v Bratislave fungovala takmer normálne. Takmer preto, že ju museli príslušníci VB odkloniť z námestia SNP, kde sa zhromaždili tí, ktorých prítomnosť na pracoviskách nebola nevyhnutná, ktorí nemali službu, alebo si mohli zameškané nadpracovať. Sprievod sa potom vydal smerom k Domu ROH na námestie F. Zupku. Normálne odišli i prišli aj autobusy ČSAD. Ľudia v uliciach Bratislavy sa správali ako vždy doteraz, disciplinovane, pokojne. Svoj súhlas s požadovanými zmenami vyjadrili vyvesovaním zástav, či pripínaním trikolór na svoj odev. A ešte jeden unikát: Na Štúrovej ulici zatvorili pracovníci espressa Tulipán svoje pohostinstvo. Na dve hodiny, štrajkovali. Za čo, to sme sa nedozvedeli. Ani medzi pootvorenými dverami nám to nechceli prezradiť. Ale nič to. Dve hodiny bez kávy, alkoholu a cigaretového dymu ani najvernejším štamgastom neuškodili. Práve naopak! SILVIA PACHEROVÁ

NECHCEME SA ULIEVAŤ Gymnazisti z III. B na Vazovovej ulici v Bratislave začali včerajší vyučovací deň chémiou. Bez reptania. Z jednoduchého dôvodu, z tohto predmetu majú mesačné oneskorenie v učive. Na hodine ruského jazyka sa už rozvinul medzi vyučujúcou a študentmi dialóg. Marek Durdík, Braňo Bomba, Eugen Rácz a Peter Lím sú toho názoru, že študenti majú právo poznať postoje toho-ktorého učiteľa, ktorý ich učí. Tak to bolo aj na matematike. Do triedy som vošla krátko po dvanástej hodine. V umývadle ležala kytička uviazaná z troch klincov. V triede sú tri Katky a spolužiaci ani po tieto búrlivé dni nezabúdajú na zvyk, ktorý sa tu zakorenil ešte kedysi, keď boli prvákmi. Byť voči sebe ohľaduplní. To sa v tejto triede prejavilo aj v tom, že nie všetci majú na udalosti rovnaký názor. No počúvajú sa. Gymnazisti počas dvojhodinového demonštračného štrajku zostali vo svojich triedach s triednou profesorkou. Úderom dvanástej si zaspievali čs. štátnu hymnu. Potom vybalili veľké hárky papiera a k slovu prišli voskové farby, ktoré nezmyje dážď. Umelci začali tvoriť plagáty. Ten najlepší a najvtipnejší, ktorí študenti po úvahe vyberú, príde na ulicu. Zaujímali ma aj ich osobné postoje k dnešku, zorientovanosť. Veľa v tomto smere urobili učitelia, ešte viac rodičia. Na námestie SNP napríklad denne chlapci z nášho úvodu prichádzajú v sprievode rodičov. JARMILA HORÁKOVÁ

ZA LEPŠÍ SOCIALIZMUS Piesňou Aká si mi krásna v podaní žilinského miešaného speváckeho zboru začal sa včera na pravé poludnie aj generálny štrajk občanov Žiliny, ba i neďalekých Kysúc. Viac ako dvadsaťtisíc prítomných na námestí V. I. Lenina svojou prítomnosťou a najmä prezenčnými listinami s podpismi stoviek sympatizujúcich takto symbolicky vyjadrilo svoj súhlas s požiadavkami študentských štrajkových výborov a s požiadavkami hnutia Verejnosť proti násiliu. Medzi štrajkujúcimi boli zástupcovia Považských chemických závodov, Pamiatkostavu, Rušňového depa, Medzinárodnej spoločnosti ELTECO, Výskumného ústavu racionalizácie ložísk, Výskumného ústavu výpočtovej techniky, pracovníci Považskej galérie, Štátneho komorného orchestra, Vysokej školy dopravy a spojov, žilinských stredných škôl, a desiatok iných podnikov, závodov, spoločenských inštitúcií a organizácií. Spomedzi desiatok rečníkov rôznych profesií zaujalo vystúpenie študentov Stredného odborného učilišťa z Kysuckého Nového Mesta, vystúpenie herca Antona Šulíka, baníka Uránových dolu Pňbram Miroslava Kanka a iné. Medzi rečníkmi vystúpil i predseda OV SZM v Žiline, Milan Ondruš, ktorý okrem iného povedal, že zväzáci okresu Žilina sa plne stavajú za požiadavky študentov a občianskej iniciatívy Verejnosť proti násiliu, pričom svojou účasťou sa zasadzujú proti monopolizácii jednej politickej strany, sú za slobodné voľby, za pluralizá-ciu politického života, a za to, aby možnosť hlásenia a prejavovania slobodného názoru bola sprístupnená všetkým politickým stranám a názorovým skupinám. RUDOLF OCHODNIČAN

PRAVDIVOSŤ PRÍSTUPOV Aj banskobystrické námestie SNP privítalo o štrnástej hodine tisíce študentov a pracujúcich krajského mesta. Keď som v piatok ráno zisťovala v najväčších podnikoch srdca Stredoslovenského kraja, či sa pridajú ku generálnemu štrajku, dostávala som zväčša odpovede typu - štrajkovať sa nebude. Včera predpoludním sa situácia zvrtla a odpovede boli zväčša alibistické - každý, kto chce, môže ísť. Námestie preverilo pravdivosť týchto prístupov. Na tribúnu vystúpili ľudia, ktorí hovorili o priamom zastrašovaní zo strany vedenia podnikov. Zhromaždenie, ktoré otvoril a viedol Ľubomír Motyčka, redaktor Čs. rozhlasu, sa prejavilo ako jednoliaty celok pobúrený násilím, potláčaním pravdy, rovnostárstvom, korupciou a nadšené cieľmi, ktoré sú obsiahnuté vo vyhlásení vysokoškolákov a hnutia Verejnosť proti násiliu. Žiadali demisiu vlády, ale aj odstúpenie mnohých funkcionárov a verejných činiteľov kraja. Ich transparenty podporili požiadavky Občianskeho fóra a svoje osobné skúsenosti ventilovali heslami Preč so žabami na prameni a podobne. Výzva, aby sa zúčastnení pochytali za ruky a zaspievali pieseň Kto za pravdu horí, sa síce stretla s veľkým ohlasom, spievali však zväčša len dospelí, ale o to oduševnenejšie. Mládež ju, ako sa ukázalo, nemal kto naučiť. Na zhromaždenie prišli aj jednotlivci pod vplyvom alkoholu a svojím nemiestnym konaním a poznámkami sa snažili rušiť jeho. priebeh. Účastníci si nápravu zjednali sami veľmi rázne a rýchle. Ľudia disciplinovaní. Význam slov, ochota a úsmev som mala možnosť pocítiť aj na vlastnej koži. Potrebovala som sa pretlačiť davom a ľudia sa mi s úsmevom ochotne a so slovami „nech sa páči" odstupovali. Túto príležitosť som využila na rozhovor so zástupkyňami pedagogického zboru Strednej ekonomickej školy v Banskej Bystrici. Inšpiroval ma k nemu televízny šot zo soboty a fakt, že boli pekne a moderne oblečené. Moju otázku, prečo sa k štrajku pripojili ony, veď sú očividne dobre situované, pokladali najskôr za provokáciu. Spoločnú reč sme našli až potom, keď som im vysvetlila, že sa ozývajú aj hlasy, načo štrajkovať, veď ľudia nehladujú a majú sa dobre. Odpoveďou bola veta - Človek nežije len pre plný žalúdok a materiálne statky. Žijeme v socializme, ktorý by mal poskytovať slobodu ducha a práve tá bola potláčaná. Chceme, aby naše deti vyrastali v iných časoch, chceme ich vychovávať tak, aby sa nebáli povedať svoj vlastný názor. Pristavila som sa aj pri študentoch Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici. Boli s nimi aj ich velitelia. Povedali, že vojaci skladajú sľub tomuto národu, a preto sú s týmto národom aj v týchto chvíľach. Peter Vaňo z t. ročníka pomaturitného štúdia SEŠ v B. Bystrici niesol československú štátnu vlajku. Na otázku, či to robí dobrovoľne, odpovedal: „Tentoraz som si ju bol vypýtať sám, a niesol som ju s hrdosťou a rád." A ešte jeden moment - na záver zhromaždenia si zúčastnení sami žiadali hymnu. Bolo to zbytočné, veď bola pripravená. Nikdy som ju však dosiaľ nepočula spievať tak radostne a s nadšením. ERIKA MIKITOVÁ

NEZASTAVÍME SA NA POLOVIČNEJ CESTE Košický Prior akoby skamenel. Stíchol rachot pokladní. Ustala reč zákazníkov a predavačiek. Robustný muž s novými saňami pod pazuchou strhol z hlavy čiapku. Stuhol. V pohybe zostali len pohyblivé schody. Z reproduktorov obchodného domu znie československá štátna hymna. Je pondelok, 27. novembra 1989,12.00 hodín. V Košiciach, ako aj vo všetkých mestách republiky začal generálny štrajk. - Aj ja mám syna vysokoškoláka. Chcem, aby žil šťastne a slobodne. Štrajkujeme po svojom, trikolórou. Ale hneď, ako sa nám skončí smena, zhruba za hodinu, ideme do ulici - hovorí vedúca oddelenia Sklo-porcelán Mária Palenčárová. V galantérii sa starší muž húževnato pokúša pripnúť si na kabát trikolóru z troch farebných stužiek. - Toho direktora by mali odvolať. Veď ja som v Povstaní nebojoval za to, aby v obchodoch nemali to, čo človek práve najviac potrebuje - trojfarebnú stužku. Centrum mesta zaplavili desaťtisíce občanov. Z hesiel na transparentoch v mohutnom dave bolo zrejmé, že k štrajkujúcim študentom sa včera na dve hodiny pripojili aj pracujúci východoslovenskej metropoly Hneď pod tribúnou, na ktorej sa dlhšiu chviľu pokúšajú inštalovať zvukovú aparatúru, stoja pracujúci košickej Chirany. Vedľa hutníci z Koksovne Východoslovenských železiarní. Pri nich východoslovenskí výtvarníci, pracovníci a herci štátneho divadla. Za nimi družstevníci z Budkoviec, pracujúci košického závodu Východoslovenských mliekámí. Štrajk podporujú a akčnému výboru Občianskeho fóra Košíc to aj v rezolúciách vyjadrili pracovníci hutného projektu, čestného investorského útvaru, inšpektorátu rádiokomunikácií Pošty Košice 2 a ďalší - Stotožňujeme sa s požiadavkami Občianskeho fóra. Sme za radikálne riešenie problémov, za socialistický pluralizmus, odstránenie monopolu jednej strany, slobodné voľby. My baníci z Bane Bankov na dve hodiny zastavíme ťažbu. Keď sme predtým dokázali v mimoriadnych smenách ťažiť tony a tony navyše, teraz sme ochotní duplovane. - povedal predák Bane Bankov Jozef Sedlák. MIKULÁŠ ŠKREK, dôchodca: - Ako príslušník československej zahraničnej armády som v druhej svetovej vojne bojoval v Afrike, na Strednom východe. Obdivujem dnešných mladých ľudí, ktorí prejavili práve toľko statočnosti ako my v ťažkých bojoch. S touto mládežou si dokážem predstaviť v našej republike krásnu budúcnosť. TOMÁŠ PLASZKÝ, bábkoherec: - V nedeľu som hral pre deti v Cé-klube v Košiciach. Honorár som síce ešte nedostal, ale predpokladaný výťažok som odniesol štrajkujúcim študentom. Potrebujú podporu nás všetkých ako soľ. Nepáči sa mi spôsob, akým televízia prezentovala doslova urážku vynikajúceho slovenského herca, ktorého si hlboko vážim. Preto som sa rozhodol sem prísť. Dúfam, že košické štúdio ČST sa vynasnaží napraviť si reputáciu. Z narýchlo inštalovaných ampliónov nad hlavami más, na balkóne štátnej vedeckej knižnice sa po hodine k štrajkujúcim prihovárajú organizátori, študenti a zástupcovia Občianskeho fóra. - Generálny štrajk preukázal jednotu ľudu, mládeže aj pracujúcich, všetkých občanov, v našom meste aj v celej republike. Dúfam, že bude dostatočným impulzom pre splnenie požiadaviek našich vysokoškolákov a Občianskeho fóra, ale aj celej verejnosti, - povedal člen akčného výboru Občianskeho fóra, herec Štátneho divadla v Košiciach Jozef Švoňavský. Podvečer sa stretli pred budovou vedeckej knižnice na ďalšom mítingu spojenom s demonštráciou obyvatelia a vysokoškoláci. Vo večerných hodinách sa v Košickom dome umenia uskutočnil dialóg Občianskeho fóra s predstaviteľmi mesta. Na dnes večer pripravili herci Košického štátneho divadla dve benefičné predstavenia v Dome kultúry ROH VSŽ a v štúdiu Smer. Výťažok venujú centrálnemu koordinačnému štrajkovému výboru východoslovenských vysokoškolákov. Počas generálneho štrajku sa davom niesol chýr: vraj v železiarňach sfúkli vysoké pece. Smenový dispečer smeny vysokých pecí Oto Lengyel: Sú to plané chýry, všetky tri pece bez problémov fungujú v nadväznosti na oceliareň. V železiarňach sme overili aj ďalšie tvrdenie, štrajkujúci odstavili teplú širokopásovú valcovaciu trať. Ing. Július Bačo, vedúci závodu nám povedal: - Názory na štrajk boli nejednotné. Ranná smena však chcela manifestačne vyjadriť svoj súhlas a podporu stávke. Popoludňajšia smena nastúpila skôr. Nakoniec, po búrlivej diskusii sa pracovnici rozhodli teplú širokopásovú trať na hodinu odstaviť. Medzi 13.00-14.00 h už na nej menili valce. O štrnástej hodine nabehla opäť výroba. TIBOR IČO, MIKULÁŠ JESENSKÝ

KTO ZASPAL Včera ešte o pol desiatej dopoludnia nemal podnikový riaditeľ Chemických závodov Wilhema Piecka v Novákoch Ing. Bohumil Kráľ, CSc., nijaké oficiálne informácie o tom, či v podniku je nejaký štrajkový výbor. V noci zo štvrtka na piatok vraj študenti rozdávali pred fabrikou ľuďom letáky, aby sa do štrajku zapojili. Preto riaditeľ v piatok vystúpil s požiadavkou, aby aspoň v trvalých prevádzkach výrobu nezastavovali, lebo to by znamenalo ich odstavenie na tri—štyri dni. Túto výzvu znovu zopakoval aj včera presne o desiatej v závodnom rozhlase, dodal však, že vyjadrenie postoja je vecou svedomia a vlastného názoru každého pracovníka, a preto treba zvážiť, akou formou ho prejaví. Len čo výzvu dočítal, vstúpili do riaditeľne siedmi pracovníci, ktorí sa predstavili ako štrajkový výbor. Riaditeľ im prisľúbil svoje vystúpenie na zhromaždení pracovníkov o dvanástej. Zároveň súhlasil s miestom konania - v závodnej jedálni a napokon aj so zvukovým prenosom vystúpení na pracoviská v celej fabrike. Medzitým do riaditeľne prišiel ďalší človek v montérkach, František Flimel, úsekový dôverník dielenského výboru ROH. Priniesol vyhlásenie údržbárov z tretieho cechu so 74 podpismi na podporu požiadaviek Občianskeho fóra. V diskusii v závodnej jedálni, kde sa zhromaždilo okolo 600 pracovníkov podniku, pričom ďalší mali mítingy na svojich pracoviskách, povedal: - Už v piatok som sa rozhodol zapojiť sa do tohto štrajku. A keby nikto iný, išiel by som aj sám. Mal som veľký strach, ešte aj dnes ráno. Ale teraz vidím, že sme sa už strachu zbavili. - Neviem, odkiaľ sa berú tie slová, - začudoval sa sám sebe ďalší z rečniacich robotníkov. Slová, ucelené myšlienky, naozaj akoby samé od seba plynuli z úst. Robotníci, inžinieri i vedúci pracovníci - všetci spontánne súhlasili s požiadavkami Občianskeho fóra i s návrhom rehabilitovať tých, čo boti po roku 1968 vylúčení z radov KSČ. Potleskom odmenili vystúpenia zástupcov montážnikov z Elektromontu Bratislava a Chemontu Brno, ktorí ich ubezpečili: - Sme s vami. Podobne prijali aj vyhlásenie celozávodného výboru SZM, ktorý plne podporil stanovisko celoštátneho koordinačného výboru vysokoškolákov Rovnakú, ak nie väčšiu podporu, však vyjadrili hlavným požiadavkám, týkajúcich sa ich vlastnej práce, ktoré predložil Peter Pech z oddelenia automatizácie a mechanizácie, kde ich ráno sformuloval. - Žiadame zverejniť údaje o skutočnom množstve karcinogénnych škodlivín v ovzduší. V podniku i v jeho okolí a chceme vedieť, aké najbližšie reálne opatrenia sa príjmu na zlepšenie súčasného stavu. Ďalšie požiadavky - spravodlivejšie deliť odmeny, oboznámiť pracovníkov so skutočným stavom všetkých rozbehnutých investičných akcií a zaviesť čo najskôr pružný pracovný čas pre všetky ženy starajúce sa o maloleté deti - napovedali, odbory v tejto fabrike už asi dávno zabudli, že vo svojom názve nesú prívlastok revolučné. A pracovníci? Nuž, posúďte sami: Pri vystúpení majstra z odboru odbytu Jozefa Vaniaka, ktorý informoval o spontánnom vzniku štrajkového výboru včera ráno, sa ozvali výkriky: - To vám trvalo! Zasa ste zaspali! A ďalší sa pridal: - Na čí podnet, čie záujmy bode obhajovať? Hospodárskeho vedenia, či celo-závodného výboru KSS? Mal by sa držať predovšetkým robotníkov! Jeden z členov štrajkového výboru vysvetlil, že výbor vznikol z iniciatívy skupinky ľudí, ktorí nie sú ani v straníckom, ani v závodnom výbore ROH, a takúto iniciatívu mohol predsa vyvinúť každý. Štrajkový výbor prisľúbil riaditeľovi, že pracovníci si dve hodiny štrajku nadrobia, ale v diskusii sa ozval František Kmeť z podnikového výskumu: - Ak si budú nadrábať milície, potom aj ja si nadrobím. Zároveň však upozornil: - Aby sme si na pracoviskách nevytvárali peklo, nedeľme sa na komunistov a nekomunistov, ale správajme sa k sebe ako ľudia. To však neznamená, že by pracovníci CHZWP prejavili spokojnosť so súčasným stavom. Žiadali, aby kádrové zmeny prišli aj na kraj, do okresu a do chemickej, ako svoju fabriku od nepamäti volajú. Po ukončení manifestačného štrajku v podniku sa okolo dvesto pracovníkov s československými zástavami presunulo na námestie, kde pokračovali vystúpenia ďalších rečníkov. TATIANA REPKOVÁ

ČERVENO MODRO BIELE VÁCLAVSKÉ NÁMESTIE Na červeno modro biely tábor ľudu sa premenilo včera v poludňajších hodinách Václavské námestie. Svoj súhlas s dejinnou zmenou v živote svojej krajiny sem prišlo vyjadriť znovu okolo štvrť milióna ľudí, ktorí sa sami, na základe vlastného úsudku jednoznačne pripojili ku generálnemu štrajku. Námestie sa v mene českého patróna pamätá na mnoho návratov úzko spätých s osudom krajiny, slobodnej republiky. Sem prišiel ľud privítať prvého prezidenta Československej republiky Tomáša G. Ma-saryka, tu oslavoval návrat slobody v roku 1945. V týchto dňoch tu sám sebe navrátil vedomie vlastnej identity a suverenity i zodpovednosti za svoje zajtrajšky. Aj strechy a balkóny budov lemujúce-námestie boli zaplnené občanmi tešiacimi sa zo zmien, ktoré prináša súčasnosť. V oknách viali čs. zástavky, ľudia - po dvoch desaťročiach opäť hrdo, spriama a so vztýčenou hlavou - niesli štátnu vlajku, ktorá sa stala už pred 71 rokmi symbolom histórie ťažko skúšaného českého a slovenského národa. Diskusným centrom je okolie sochy sv. Václava už niekoľko dní. Rečníci oboznámili zhromaždenie s Programovými zásadami Občianskeho fóra a informovali ich o podnikoch, inštitúciách, závodoch a družstvách, ktoré sa k štrajku manifestačné pripojili. O základnom dokumente fóra sa hovorilo i v mnohých skupinách a krúžkoch. Výrazom nadšeného, úprimného a skutočného súhlasu s radikálnymi, hlbokými a nezvratnými zmenami, ktoré otvárajú novú, slobodnú a demokratickú etapu československých dejín, boli okrem iného trikolóry na klopach a klobúkoch. Pri vyjadrení spolupatričnosti so spoluobčanmi nechýbali ani originálne nápady - červeno modro biela zástavka na dievčenských lícach, na očných viečkach... Začiatok konca stalinského modelu socializmu, hodinu pravdy, vyjadrovalo symbolické zvonenie malými zvončekmi alebo len zväzkom kľúčov, zvuk sirén, húkačiek a klaksónov. Mohutný nadšený prúd pracujúcich a mládeže, občanov všetkých generácií striedavo stál, načúval či korzoval po obvode Václavského námestia i v priľahlých uliciach. Pred štrnástou hodinou sa však ľudia začali z Václavského námestia rozchádzať - aby boli včas na svojich pracoviskách. „KOČÍKOVÁ" MANIFESTÁCIA So svojimi potomkami od najútlejšieho dojčenského až po predškolský vek sa zišli včera na Staromestskom námestí v Prahe aj mladé matky. Na „kočíkovej" manifestácii, ktorá bola súčasťou generálneho štrajku, vyjadrili nespokojnosť s vyhlásením ÚV Čs. zväzu žien, ktoré prijalo jeho zasadanie k udalostiam 17. novembra 1989. Akcia symbolizovala skutočnosť, že plody súčasných prevratných zmien by mali zožať aj budúce generácie. Zo zhromaždenia vyplynul nesúhlas stoviek pražských mamičiek s tým, že ČSZŽ hovorí ústami všetkých žien v našej vlasti, i odmietnutie názorov tých žien, ktoré vymenili láskavosť a lásku za kariéru. O tom svedčili aj nápisy na kočíkoch, oblečení detí i transparenty pripravené na pomníku Jana Husa. Matky proti násiliu, Svätá Anežka, chráň nás pred českým zväzom žien.

STRETNUTIE ZÁSTUPCOV VYSOKÝCH ŠKÔL Včera popoludní, tesne pred manifestačným generálnym štrajkom, sa zišli zástupcovia vysokých škôl z celého Československa, aby zhodnotiluakým spôsobom sú plnené základné požiadavky, ktoré študenti na začiatku tohto týždňa vytýčili. Na základe súčasnej vnútropolitickej situácie prijali prítomní výzvu k spoluobčanom. V nej študenti s uspokojením prijali odstúpenie najviac skompromitovaných straníckych funkcionárov.

SIRÉNY NA PODPORU Aj v najväčšom robotníckom obvode hlavného mesta - v Prahe 9 sa presne o 12.h rozozneli sirény na podporu generálneho štrajku. Z brán závodov Lokomotivka, Trakcia, Zásobovanie, ČKD Elektrotechnika, Polovodiče, z Pragovky, Tesly Hloubětín, Trioly a z ďalších závodov, podnikov a inštitúcií vyšli pracujúci na svoj míting. Pred závodom ČKD Elektrotechnika, kde bola improvizovaná tribúna, a po celej Fučíkovej triede až na námestie Ľudových milícií boli zástupy robotníkov, technikov, občanov a študentov pražského 9. obvodu. Asi o pol jednej sa míting začal. VLAJKY V URÁNOVÝCH BANIACH Pracovníci Uránových baní Pŕíbram sa včera pripojili do generálneho štrajku. Haviari zo šachiet č. 19, 21 a 11A vyfárali hodinu pred jej začatím. Spoločne so zamestnancami Závodu banská mechanizácia, Závodov automatizačnej techniky, Základne rozvoja uránového priemyslu, Hamira Příbram a ďalšich s vlajkami a transparentmi podporili požiadavky Občianskeho fóra na námestí Októbrovej revolúcie. Pripojili tu tak svoj hlas na urýchlené riešenie súčasnej politickej i ekonomickej situácie. V AZNP STOP NA POL HODINY Občania Mladej Boleslavi sa včera takisto zapojili do generálneho štrajku. Mnohí z nich prišli do okresného mesta a v niekoľkých sprievodoch smerovali na Mierové námestie, kde sa na podporu požiadaviek Občianskeho fóra okrem iných vyjadrili študenti a herci Divadla Jaroslava Pruchu. V štrajku, začatom sirénou, bol i najväčší závod okresu štátny podnik AZNP. Prácu tu zastavili na pol hodiny. Zamestnanci ponúkli vedeniu podniku, že zameškanú výrobu nahradia v mimoriadnej smene. Autor: red, tu