V roku 1975 zložil skúšky na vojenskej akadémii a stúpal na armádnom rebríčku. Prejavoval záujem o politiku a citoval Bolívara.

V roku 1982 založil Bolívarovo revolučné hnutie – skupinu s ultranacionalistickým a ultraľavicovým presvedčením, ktorá chcela skoncovať s korupciou. Odvtedy si ho ľudia pamätali.

Kubánskym komunizmom poznačené myšlienky chcel presadiť v roku 1992 vojenským pučom. Skončil za mrežami, hovoril však o ňom každý. Svojej vízii marxizmu dal názov „Bolívarova revolúcia“, s ktorou uspel v prezidentských voľbách v roku 1998. Po troch rokoch sa stal nepriateľom zamestnávateľov, odborárov, cirkvi aj milovníkov telenoviel - svoje prejavy vysielal v čase sledovania Manuely.

Nikdy sa nevzdal myšlienky, že je Bolívarovým nástupcom. Dokonca aj včera, keď pred divákmi ohlásil svoj odchod, mal za sebou portrét osloboditeľa. (taa)