Novou atrakciou ukrajinských cestovných kancelárií sú turistické výlety do tridsaťkilometrovej mŕtvej zóny okolo černobyľskej jadrovej elektrárne. Výlety sa organizujú v spolupráci s ukrajinským ministerstvom pre mimoriadne situácie a sú vraj celkom bezpečné. Vlani sa na černobyľské „pamiatky“ prišlo pozrieť okolo tisíc záujemcov. V tomto roku navrhla komisia OSN dokonca vytvorenie „turistickej zóny“ okolo Černobyľu.
„Ide o to, koho myslíte pod turistami,“ hovorí vedúci agentúry Černobyľ Interinform Mykola Dmytruk. „Chodia sem aj novinári a politici, a to tiež nie sú nijakí špecialisti. Bol tu napríklad aj český prezident Václav Havel a veľa ďalších prezidentov. Teraz sa o organizáciu výletov pokúšajú aj cestovky. Naozajstných turistov však nie je veľa. Povedal by som, že ide skôr o technické výlety.“
Černobyľská elektráreň sa 26. apríla 1986 stala dejiskom najhoršej civilnej jadrovej katastrofy na svete. Svoje domovy muselo opustiť okolo 90 000 ľudí. Zakázané pásmo sa rozprestiera zhruba na ploche 3000 kilometrov štvorcových. Stále tam pracujú stovky ľudí, ktorých úlohou je monitorovanie situácie po uzatvorení objektu.
Ukrajina už niekoľko rokov vyzýva svet na finančnú pomoc na likvidáciu následkov černobyľskej tragédie. Zrejme aj preto komisia OSN, ktorá monitorovala situáciu, usúdila, že pomôcť by mohla „černobyľská ekologická turistika“.
„V poslednom čase sa v černobyľskej zóne objavilo veľa zaujímavých druhov flóry a fauny,“ napísali špecialisti vo svojej správe z cesty po Ukrajine.
Dvojdenný výlet do černobyľskej zóny vyjde asi na 250 dolárov. V cene je dvojposteľová izba triedy „pololuxus“ v černobyľskom hoteli, strava a exkurzia. Prenájom osobného auta vyjde na osem dolárov za hodinu a autobusu na dvadsať. Živými exponátmi pri prehliadke mŕtvej zóny sú ľudia, ktorí sa do zamorenej oblasti vrátili, hoci po havárii boli evakuovaní. V súčasnosti je ich v „zóne“ asi 470.
Výlet zahŕňa prehliadku mesta Černobyľ, kde sa rádioaktivita pohybuje okolo 35 mikroröntgenov za hodinu. Norma je približne 15 mikroröntgenov. Špecialisti zavezú turistov do elektrárne, kde môžu v modelovej hale sledovať na makete proces výbuchu. Uvidia aj zakonzervovaný sarkofág, ktorý ukrýva havarovaný štvrtý blok.
Po meste sa chodí len po uliciach, ktoré Dmytruk označuje za „bezpečné“. K „výstavným exponátom“ patrí škola, kultúrny dom či budova miestnej správy. Mŕtve mesto Pripjať – asi dva kilometre od elektrárne – si možno pozrieť len z okna autobusu.
Na rozdiel od Černobyľu je toto mesto, kde žilo asi 30 000 ľudí, prázdne. Jeho obyvateľov evakuovali až začiatkom mája, teda niekoľko dní po havárii, keď ich telá aj majetky boli poriadne nabité rádionuklidmi.
Záujemcovia o extrémnu turistiku si môžu zaplatiť aj prechádzku loďkou po rieke Pripjať. Podobné požiadavky však nie sú časté, a tak Dmytruk nevie, koľko takýto rozmar stojí.
„Museli by sa nájsť čisté miesta na rieke, zabezpečiť preoblečenie. Počítam, že by to mohlo vyjsť tak na dvadsať dolárov,“ hovorí.
Na otázku, či sa dá ísť aj do „hrdzavého“ lesa, ktorý rádioaktivita úplne zničila, Dmytruk odpovedá, že nie.
„Tam už nechodia ani špecialisti.“
Návštevy u dedinčanov, ktorí pohostinne ponúkajú pálenku samohonku, nakladané huby alebo domácu klobásu, však agentúra na požiadanie zorganizuje.
„Nie je na tom nič zlého, keď týchto ľudí ukazujeme cudzincom,“ hovorí ukrajinský poslanec Jurij Samojlenko.
„Nikto sem neťahá nikoho násilím. Keď si to ľudia želajú, môžu zónu navštíviť. Neznamená to pre nich nijaké riziko,“ tvrdí organizátor ciest do Černobyľu. Podľa Dmytruka chodia do Černobyľu najmä návštevníci z Holandska, Veľkej Británie či USA. Nie sú to však praví turisti, usudzuje. „Bola tu Angličanka, žena z domácnosti, ktorá je povolaním fyzička. Je to turistka?“ pýta sa.
„Nijaké veľké zisky z toho nemáme. Sme štátna organizácia, jediná, ktorá má právo púšťať návštevníkov do zakázaného pásma. Patríme pod ministerstvo pre mimoriadne situácie,“ vysvetľuje.
Cestovné kancelárie cestu do Černobyľu len sprostredkúvajú na základe zmluvy s jeho agentúrou.
U výletníkov, ktorí sa zdržia v Černobyle len deň, sa radiácia nemeria. Tí, čo tam chcú stráviť dva alebo viac dní svojho života, dostávajú merače rádioaktivity, ktorá sa na nich prilepila. Na otázku, čo treba urobiť, ak bude žiarenie vyššie, než je prípustná norma, špecialista z Černobyľu tvrdí, že nič. To sa vraj nemôže stať. Záujemcov o „röntgenovú turistiku“ však prípadné riziko vôbec neodrádza. (čtk)
