Prvý diel filmovej podoby galského hrdinského komiksu Asterix a Obelix, francúzskeho národného rodinného striebra, pred dvoma rokmi ukázal, ako to môže vyzerať, keď Francúzi chcú dohnať Hollywood a pritom ešte si z neho vystreliť. Jarabí červeno-zlatí rímski vojaci lietajú vzduchom aj so svojimi žiarivými štítmi ako pingpongové loptičky, Gérard Depardieu čoby Obelix sa snažil o insitný šarm, ako sa dalo, ale ani bohatá výzdoba nezabránila pocitu, že dej bol na jedenapolhodinový film chudobný a výsledok trochu utrápený.

Lenže v ďalšom pokračovaní Asterixa sa v bujarej postmodernej zábave všetci zúčastnení odviazali ešte väčšmi. Keď sa tu schyľuje k bitke a tých istých zlých Rimanov konečne idú vyhadzovať do vzduchu, obraz sa zastaví a ozve sa hlas: pre nevhodnosť záberov vám radšej ponúkame dokument o langustách. A keď dôjde na nevhodné zábery, snáď všetky deti v kine sa smejú.

Kleopatra síce nemá svoj úžasný nos, ktorý jej s láskou kreslili slávni René Goscinny a Albert Uderzo. Zato poprsie má tá sadistka na egyptskom tróne - je ňou Monica Belluci, Bella Belluci, ako jej hovoria Taliani - ako nakreslené. Výsledok sa naozaj blíži ku komiksu. Tentoraz sa už nenakrúcalo v štúdiách, ale pod horúcim nebom marockej púšte a farebná Alexandria zastupuje dedinčanom veľký, veľkolepý svet. V púšti má avantgardistický architekt Numerobis vybudovať za tri mesiace gigantický palác, to aby Cézar konečne pochopil, že aj Egypťania sú kultúrny národ. Nesplniteľná úloha, keby mu s čarovným nápojom nepomohli hluční a veselí burani, čo nakoniec vždy zvíťazia.

V dekadentnom Egypte vládne sexbomba, ktorá hádže poddaných krokodílom. Zúri tu pravý triedny boj, otrocké odbory bojujú o menej rán bičom. A sem z idylickej Galie vyslali Lomidreva a jeho kamoša na vandrovku. Obelixa zaujíma, či sa krokodíly dajú jesť, Asterix sa zamiluje do necudnej dvornej dámy a Cézarove výzvedné služby už vedia: „V Egypte sa skrývajú galskí disidenti.“ Starovekí japonskí turisti si kupujú malé sfingy na umeleckom trhu.

Úžasný palác postavia, všetko sa končí všeobecným žúrom, a to celé len za 53 miliónov euro. Pastvu na oči okrem nádhernej Belluci tvorí ešte 2500 kostýmov, 12 divých svíň a o plnokrvný zvuk sa stará stodvadsaťčlenný orchester. Rozpočet a výprava sú na americké pomery takmer bežné, ale vo Francúzsku je to zatiaľ najdrahší film vôbec. Snáď v žiadnom európskom filme neboli zvláštne efekty také dokonalé. Irónia a sebairónia, pôvodom európska, je úplne spustená z reťaze. Samá hračka, citát, narážka na čokoľvek od Matrixu po Titanic. Nakoniec všetci rapujú a Cézar s Kleopatrou sa v novom paláci objímajú za zvukov talianskeho superhitu Ti amo.