torú vypísala vdova po Szymanekovi za nájdenie tela jej muža.
Šanimu ako závislému kokainistovi by sa tie peniaze iste šikli. Vzápätí ho v Národnom rehabilitačnom ústave v Kováčovej navštívili dvaja drsní chlapíci, ale aj dobrí známi, Slavo Surový a Karol Szatmáry, aby mu „dohovorili". Šani odvolal výpoveď. Ale rozmyslel si to. Karol Sz. sa totiž medzičasom sám stal chráneným svedkom.
Tak poslal Černák cez advokáta ďalšie inštrukcie na umlčanie najnebezpečnejšieho, korunného svedka obžaloby. Tentoraz ho teda oslovil jeho vlastný obhajca JUDr. Štefan J. s ponukou desať miliónov korún za mlčanie a Šani odvolal znovu (a odvolal aj to, že mu už predtým „poradili" odvolať).
A znovu si to rozmyslel. Hoci na vozíku, prežil všetky vyhrážania a svedčí o Černákovi aj naďalej. Tu niekde sa ukázali limity Černákovej všemocnosti.
Keďže za vraždu tohto svedka vyhlásilo podsvetie údajne odmenu až 25 miliónov korún, Polícia ho ukrývala v zahraničí a na súde prehovoril len prostredníctvom videokonferencie. Na prvý krát to celkom nevyšlo, pretože sa po pár vetách zasekol a vyhlásil, že je mu nevoľno. Ani po dvoch injekciách od prítomného lekára nebol schopný pokračovať.
Na druhý krát to už ale išlo bez problémov. Takto vypovedali ešte dvaja chránení svedkovia. Výpoveď štvrtého touto cestou sudca Samuel odmietol.
Samozrejme, že Černákovi kumpáni pribehli na pomoc. Svedeckú výpoveď očakávateľného obsahu podal na procese s Mikulášom Černákom a spol. 11. novembra 1999 Karol Kolárik slovami: „Nie som žiadne podsvetie, som súkromný podnikateľ."
Vo svojej výpovedi však potvrdil, že sa pohyboval v spoločnosti Róberta Holuba a Štefana Fabiána, pričom ich označil za svojich priateľov. Černák zato z vďačnosti poslal na Karčiho pohreb už z druhej väzby v Leopoldove veľký veniec s fialovými stuhami a nápisom „Od kmotra Mikiho".
Veľkou stratou pre obžalobu bolo zmiznutie dôležitého chráneného svedka Karola Szatmáryho. Ten patril k najužšiemu okruhu Černákovho gangu a tak vypovedal nielen o zločinoch bossa, ale napríklad aj o vražde Remiáša (na základe jeho výpovede bolo vyhlásené pátranie po J. Roháčovi a I. Oláhovi).
Na prelome rokov 1999/2000 v čase vrcholiaceho súdneho procesu s Černákom svedok zmizol. Zo svojho úkrytu však poslal list ministrovi vnútra, generálnemu prokurátorovi aj Černákovmu obhacovi, že všetky jeho svedectvá boli vynútené.
Podľa Polície tento list nemusel písať dobrovoľne. Karola Szatmáryho našli v roku 2006 utopeného v rieke Váh. Pozoruhodné na tom bolo to, že hoci sa roky pohyboval inkognito a mal niekoľko falošných dokladov, niekomu veľmi záležalo na tom, aby mala mŕtvola pri sebe pravé doklady a aby tak bolo jasné, kto tak biedne skončil. Jasná správa všetkým, čo by chceli svedčiť, tak ako on. Mŕtvola ako odkaz.
Šanca na únik
V pozadí sa hralo o čas. Černákovi sa totiž krátila zákonná väzba a ak by nebol do jej skončenia právoplatne odsúdený, mohol vyjsť na slobodu ako stále úradne nevinný človek. Teda pohybovať sa voľne a to až tak voľne, že by vtáčik uletel.
Je celkom možné, že Černákove styky a stretnutia s ľuďmi ako Mečiar, či Svěchota mohli viesť k akejsi dohode.
Novinár Daniel Vražda v Magazíne SME napísal, že štátna moc si pred voľbami v roku 1998 nutne potrebovala pripísať nejaké plusové body: „Na spoločnosť traumatizovanú vraždami v podsvetí, únosmi a takmer každodennými výbuchmi áut mohlo zadržanie údajného bossa slovenského podsvetia zapôsobiť. V procese s kvalitným advokátom, ktorým JUDr. Gereg nesporne je, sa Černák mohol s vydierania v pohode dostať. Výsledok by bol pre obidve strany prijateľný. Vtedajšie ministerstvo vnútra urobilo ´všetko´ a boss bol zadržaný, súd ho však neuznal vinným, takže pred zákonom, ale aj verejnosťou je čistý."
Aj sudca Samuel pripustil, že proces bol pod časovým tlakom. Obhajcovia najskôr proces naťahovali z dôvodov ochorenia a keď už to nešlo, tak uplatnili taktiku zmeny advokáta. Napríklad Daniel Maukš údajne z dôvodu nelepšiaceho sa zdravotného stavu opustil Černáka (aby s ním o osem rokov zasadol do jednej lavice obžalovaných) a obhajoby sa ujal František Habušovský z Rožňavy.
JUDr. Bicko odstúpil, lebo sa zranil pri páde v budove Najvyššieho súdu!
...Predlžovanie procesu ovplyvnilo aj dokazovanie v prípade vraždy Szymaneka. Medzičasom sa totiž JUDr. Geregovi darilo spochybňovať, či nájdené telo patrí naozaj Szymanekovi. Z vykopaného torza bola totiž pozoruhodne zachovaná pravá ruka a z jej palca znalec aj odobral odtlačok, ktorý sedel s odtlačkom v Szymanekovej karte Interpolu. Vzápätí však tento vzácny dôkaz zničil!
Hoci sa našli odtlačky Szymanekových prstov v Černákovej chate v Bystrej, ako aj v požičanej chate Michala Strmeňa v Krpáčove (Szymanek nechal odtlačok svojho palca na kovovej nohe od stoličky) neboli vzaté z chaty pri Polomke, kde Poliaka naposledy väznili.
A celkom záhadný je fakt, že pri exhumácii sa našla jedna kostička vysoko nad samotným telom, čo prokuratúra len dodatočne zdôvodnila. Černák mal na pojednávaní iné zdôvodnenie, keď cynicky vyhlásil: „Bolo mu teplo, tak sa odkopal."
K rozhodujúcej analýze DNA na konečnú identifikáciu tela Szymaneka sa už sudca Samuel neodhodlal: „Keby som o to bol požiadal, celý proces by sa predĺžil, obžalovaným by skončila väzba a museli by sme ich pustiť na slobodu. Tomu som chcel zabrániť..."
Našťastie akékoľvek možné dohody medzi štátnou mocou a mafiou na Slovensku zmietli voľby v roku 1998. Mečiar musel odísť (pre pobavenie televíznych divákov za zaprisahal, že aj navždy z politiky, potom im zamával a falošne zanotoval ževraj „nikomu neublížil") a parlament na podnet novej vlády urýchlene schválil novelu Trestného poriadku, ktorým sa zákonná lehota väzby výrazne predĺžila z troch na päť rokov.
Na to nadviazalo rozhodnutie Senátu Najvyššieho súdu SR, ktorý s odkazom na túto novelu a fakt, že proces bol umelo predlžovaný, predĺžil Černákovi a jeho komplicom väzbu o pol roka. Stalo sa tak len 11 dní pred vypršaním pôvodnej väzby. Do nového termínu ale bolo nutné stihnúť aj celý odvolací proces práve na Najvyššom súde SR. Sudca Samuel boj o ujasnenie vraždy Szymaneka, za ktorú mohol Černák dostať doživotie, vzdal.
Rozsudky
Už o mesiac, 28. januára 2000, súd vyniesol rozsudky. Černáka zbavil obvinenia z vraždy Szymaneka a za ostatné, menej závažné trestné činy ho odsúdil na 15 rokov. Po Černákovom odvolaní Najvyšší súd zmenil rozsudok na 8 a pol roka v ľahšej II. nápravnovýchovnej skupine so šancou na odpustenie zvyšku trestu, čo odsúdený hneď aj využil. Manželia K. boli pre nedostatok dôkazov oslobodení.
Jeden z obžalovaných, Jaromír Imrišek, dostal nečakane vysoký trest, ale nie od súdu. Krátko po prepustení z vyšetrovacej väzby a ešte pred rozhodnutím Najvyššieho súdu ho 6. apríla 2000 v Považskej Bystrici zastrelil 21-ročný Miroslav Ch.. Hoci pôvodne si Polícia myslela, že motívom vraždy bol boj o Imrišekovu priateľku, ktorú počas jeho dvojročnej väzby navštevoval Miroslav Ch., je stále pravdepodobnejšie, že motívom bude poprava v štýle podsvetia. Možno z obavy, že by ho konečný trest mohol zlomiť k výpovedi proti bývalým komplicom. Jeho brat, sám usvedčený spolupáchateľ vydierania spolu s Černákom, neskôr svedčil proti Černákovi.
Bola to remíza. Spravodlivosť už ukázala, že je k tomu koho súdi slepá, ale len na jedno oko. To druhé prižmúrila a Mikuláš Černák sa už o dva a pol roka ako predčasne prepustený zo samotky v Ilave ocitol v novembri 2002 na slobode.
(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")
Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte
