om, že by sa skôr zišli deťom obetí. To si ale Černák nepripúšťal.
Dal aj na nemocnicu a cestu. Miestnych potreboval pre spoločenskú záruku na predčasné prepustenie z väzenia. A aby si to poistil, venoval mladému farárovi, ktorý mal v roku 1990 pri príchode do Telgártu len 24 rokov, auto. Jeden z miestnych pre Život potvrdil: „Bol to taký hrdý žltý mercedes s tmavými sklami. Dosť netradičné auto pre farára. Hovorilo sa, že dostal aj nejaký Renault. Raz ho vraj ktosi na ceste zastavil a kričal: Veď to je moje auto, čo mi ukradli!..."
No a farár Ján Maďorán tú spoločenskú záruku, ktorú podpísalo aj zopár občanov, vylepšil ešte pečiatkou farského úradu. A Černáka naozaj, napriek protestu prokurátora, predčasne z väzenia prepustili!
Vzápätí predviedol, ako si ten spoločensky zaručený život na slobode predstavuje.
Strach sa vrátil
Rok 2002 nevyzeral z hľadiska boja proti organizovanému zločinu najlepšie. Začiatkom roku sa dostali na slobodu bratia Mellovci z Prievidze (mladší z nich, Ivan, prišiel hneď v to leto pri autonehode o život).
Prepustený bol Ľuboš Ferus alias Muky z Nitry, už viackrát spomínaný údajný šéf nitrianskeho podsvetia. Na slobodu sa dostal spolu s ďalšími siedmymi mužmi obvinenými z podvodu s diaľničnými známkami.
Vďaka zlyhaniu sudcu Kána boli vonku aj siedmi kolárikovci a v Košiciach bolo vzápätí dusno od požiarov áut a iného majetku.
V Telgárte pán farár s ožranmi z miestnej krčmy spisovali spoločenskú záruku za Černáka a vdova po Miroslavovi Vlčkovi, ktorý si splnil občiansku povinnosť svedectva vraždy v réžii Černákovho brata Vladimíra, sa radšej z obce aj s deťmi vysťahovala.
Černák sa tiež premiestnil. Nevrátil sa z väzenia domov k žene, ale si na slobode vybral za svoj hlavný stan skôr Kežmarok a Tatry, ako Banskú Bystricu a Brezno. Z toho vznikli obavy, že sa tlačí do vedenia Tatravagónky Poprad, teda tej sliepky, ktorá mala znášať zlaté vajcia už Steinhübelovi a Žembovi.
Po Slovensku sa Černák vozil v Mercedese značky KK - CCCCC. Jeho kamaráti z Kežmarku sa vozili na rovnakých autách s rovnakými ešpézetkami - za KK nasleduje päť rovnakých písmen. Také autá krúžili okolo ilavského väzenia aj v deň, keď Černáka prepúšťali z väzenia. Medzi sebou tomu hovorili, že ho „vyberajú z basy". Dodajme, že ten športový Mercedes, ktorý šoféroval Černák, patril Mraziarňam Kežmarok.
Černák nezabudol urobiť veľkodušné gesto a na slobode venoval stodvadsaťpäťtisíc korún na detské domovy na Horehroní. A týmto „odpustkom" aj hneď zabudol na dobré skutky a veselo sa pustil do tých druhých...
Prílš malá zjazdovka pre dvoch Mikulášov
Černákov životný príbeh je neuveriteľnou reťazou paradoxov a nevídane vyhrotených situácií. Ani najdiabolskejší dramaturg by nevymyslel scénu z decembra 2002 na zjazdovke na Štrbskom plese.
Práve sa tam lyžuje slovenský premiér Mikuláš Dzurinda a okrem ochranky nevzbudzuje väčšiu pozornosť okolia. V tom sa k vleku prihrnie Mikuláš Černák ako najvyšší predstaviteľ iného Slovenska a rozráža si cestu. Kto by sa mu trúfol postaviť do cesty? Kto by sa opovážil nevzdať mu „úctu" po toľkých vraždách a zločinoch? Skúsil to nejaký neznalý Poliak, ale vzápätí preletel cez oplotenie pri vleku.
„To, čo som videl, bola hrubá manifestácia sily," povedal potom premiér novinárom a podal na Černáka trestné oznámenie. „Videl som, ako ľudia nemajú odvahu ozvať sa, preto som urobil to, čo by mal urobiť každý občan tohto štátu, ak je svedkom hrubého výtržníctva."
Ten istý premiér predtým povedal: „Černák z basy tak skoro nevyjde!" A teraz ho mal rovno pred očami aj s jeho bossovskými manierami. Černák predbieha všetkých, dokonca aj premiéra Slovenska!
Ťažko si predstaviť jasnejšiu konfrontáciu autority štátu a podsvetia. Dvaja Mikulášovia, každý šéfom inej podoby Slovenska, zoči-voči na jednej zjazdovke, pred očami verejnosti. Čelnej zrážke teraz už naozaj nebolo vyhnutia. A fraška začala.
Lov na polepšeného
Černák bol podmienečne prepustený po sľube, ako veľmi sa polepší. Ťažko si predstaviť jasnejší dôkaz, ako myslel svoje sľuby, a dôveryhodnejšieho svedka tohto zlyhania, ako je premiér tohto štátu. A predsa to nestačilo námestníčke prokurátora v Poprade Dáši Grígerovej, ktorá neprijala obvinenie vyšetrovateľa a pátranie po Černákovi bolo zrušené!
Tá milá pani sa odvolala na uznesenie, v ktorom sa tento jej krok zdôvodňuje, ale odmietla ho zverejniť. A u nás stále platí, že ak žalobu prokurátor nepodá, tak sa nič nestalo...
Generálna prokuratúra ďalšie TRI mesiace skúmala trestné oznámenie premiéra, aby dospela k záveru, že išlo o púhy priestupok. Tak načo sa vzrušovať?
Príbeh tým nekončí. Po tomto incidente došla komusi predsa len trpezlivosť. Vtedajší minister spravodlivosti Daniel Lipšic vo februári 2003 (štyri mesiace po Černákovom prepustení?!) podal sťažnosť na Najvyšší súd s tým, že sudca trenčianskeho okresného súdu Antala pri predčasnom prepustení pochybil.
To mohlo pripadať do úvahy až po dvoch tretinách trestu, teda nie polovici, a dôkladnom preskúmaní, či bude odsúdený viesť „riadny život" (to sudcu Michala Antala zjavne nenapadlo).
A čuduj sa svete, už do mesiaca Najvyšší súd rozhodol, že prepustenie bolo nezákonné. Ale nevydal toto stanovisko hneď písomne (veď ako povedal podpredseda Najvyššieho súdu Juraj Majchrák: „Máme na to tridsať dní."), takže Černáka nemohli zatknúť.
Ale aspoň to cez médiá vytrúbili do sveta. A tie toľko bubnovali a bubnovali, až zajac ušiel. Podarená anekdota, však?
Takže za okázalé porušenie podmienečného prepustenia porušením podmienky o bezúhonnom správaní sa Černákovi nič nestalo. Ale do väzenia sa aj tak vrátil rozhodnutím Najvyššieho súdu. Ten ale v obdobnej veci námietky proti predčasnému prepusteniu jeho najbližšieho komplica a spoluodsúdeného Kaštana rozhodol úplne inak. Kaštan však vzápätí začal vypovedať proti Černákovi.
Ešteže má Bohyňa Spravodlivosti zaviazané oči. Ako inak by sa mohla na to všetko dívať?
Pozoruhodné okolnosti zatknutia
Černák na úteku mal pozoruhodne malé šance. Nebol jazykovo ani inak vybavený, aby prežil v nejakej vzdialenej krajine. Veľa stratil tým, že päť rokov neovládal priamo svoje impérium a jeho spoločníci boli tiež buď vo väzení, alebo na úteku.
Kvôli incidentu na lyžovačke a následnom vyšetrovaní, ktorému sa vyhýbal údajným postihnutím kĺbov, chýbal Černák na oslave vplyvných hláv podsvetia organizovanej v tom čase v hoteli Kormorán v Čilistove pri Šamoríne.
Podľa vtedajšieho 1. policajného viceprezidenta Jaroslava Spišiaka svoje vedúce postavenie v podsvetí už stratil: „Má určité vymoženosti, ale pre viac ľudí z podsvetia sa stáva nebezpečným, lebo je na neho vyvíjaný tlak a stretávať sa s ním je pre ostatných riziko...
Pravdepodobne ho desí, že vo väzení by zo dňa na deň strácal svoju pozíciu. Stratil ju aj tým, že si nedokázal vybaviť, že jeho prepustenie zostane legálne." Černáka chytili v Čechách už po pár dňoch.
V Černákovom prípade asi nič nemôže byť obyčajné, očakávateľné. Ešte aj jeho zatknutie prinieslo prekvapenie. Keď ho 5.4. 2003 zadržala špeciálna policajná zásahová jednotka na parkovisku benzínovej čerpacej stanice pri Prahe, cestoval vo vozidle, ktoré patrilo - a teraz pozor - policajnému dôstojníkovi!
Vysvetlenie je pozoruhodné
Český denník Právo: „Šéf slovenského podsvetia Mikuláš Černák... cestoval vo vozidle, ktoré patrí policajnému dôstojníkovi z kriminálnej služby riaditeľstva karlovarskej polície. Šlo o modrý Volkswagen Golf s karlovarskou štátnou poznávacou značkou, registrovaný ako súkromné vozidlo na policajného kapitána Milana H, šéfujúceho jednej zo skupín kriminalistov.
Policajt to vysvetľuje tým, že vozidlo používa jeho syn, ktorý je barmanom v jednej karlovarskej reštaurácii. On mal auto požičať mužovi arabskej národnosti s prezývkou Ali, ktorý Černáka vo voze sprevádzal.
Policajtov syn vypovedal, že ho Ali požiadal o zapožičanie vozidla. ´Tvrdil mu, že jeho voz má defekt na pneumatike a že potrebuje nutne auto,´ povedal zdroj oboznámený s prípadom. O Černákovi ale údajne nemal ani tušenia. Rovnako ako jeho otec.
Ten sa mal sám ozvať svojim nadriadeným po televíziou odvysielanej reportáži o zatknutí Černáka s tým, že na záberoch poznal Aliho, s ktorým sa poznal, a tiež svoje auto.
Podľa ďalšieho zdroja Ali Černáka zrejme ukrýval, aby tak splatil starý dlh. ´V dobe, kedy sme po Alim pátrali v súvislosti s jeho trestnou činnosťou, ukrýval sa na Slovensku v podsvetí. Ochrannú ruku nad ním držal pravdepodobne práve Černák,´ uviedol jeden z policajných pátračov, ktorí vtedy Aliho hľadali."
(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")
Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte
