Kapitálom sa stávajú úspory premenené na investície. Pred sedemtisíc rokmi niekto nezjedol všetky zrná pšenice, odložil ich spotrebu, zasadil ich - investoval, premenil na kapitál. Nevedno, či z toho dostal dividendy aj on, my ich odvtedy berieme všetci. Priam zázračné.
Od roku 1926 do roku 2004 bol podľa ekonóma Lawrencea Summersa priemerný výnos na akciovom trhu USA 7,11 percenta. Ak pri ňom nejaký dvadsiatnik vložil do akcií milión, mal v šesťdesiatke (napríklad pri odchode do dôchodku) „zázračných" takmer 15 miliónov.
Investovať sa veru spoločnostiam v priemere oplatilo nielen do domestikácie zvierat, pôdy, vybudovania fabrík, nákupu cenných papierov, ale aj do morálky, osobitne do jedného z jej základných pilierov, budovania dôvery medzi ľuďmi.
Spoločnosti s vysokou dôverou môžu v ekonomike nielen znížiť transakčné náklady - dlhé detailné zmluvy, súdne spory, podrobné účtovníctvo, policajné zásahy, ale môžu využiť aj efektívnejšie formy spolupráce: podľa rešpektovaného prieskumu hodnôt organizovaného Tilburg University v rokoch 1999/2000 si v Európe ľudia dôverujú najviac v Dánsku.
Na otázku, či si myslia, že väčšine ľudí možno dôverovať, odpovedalo kladne 66,5 percenta opýtaných. U nás tak vtedy odpovedalo len 15,7 percenta. Ani neprekvapuje, že podľa tohtoročnej správy OECD je Dánsko na čele krajín využívajúcich obchod cez internet.
Teda lacnú, efektívnu, ale na dôvere založenú formu spolupráce. Z celkového obratu firiem vyše 20 percent v Dánsku pochádza z elektronického obchodu. U nás sú to len 3 percentá. Takmer zázračný rozdiel. Lenže my sme si povedali, že do medziľudskej dôvery investovať nebudeme.
Naopak, zdá sa, že sa snažíme „spotrebovať" aj tú trochu, čo máme. V roku 1991 si u nás dôverovalo 20,6 % ľudí. Podľa sociológov aj to bolo málo. Veľké zmeny usporiadania spoločnosti však viedli k ďalšiemu poklesu, takže v roku 1999 klesol počet kladných odpovedí na otázku o dôvere až na 15,4 %.
Následne došlo z hľadiska dôvery u nás k historicky najlepšiemu vývoju - do roku 2004 narástol počet dôverujúcich si respondentov na 21,6 %, čím sme sa začali blížiť k priemeru EÚ, úrovni 30,5 %. V roku 2008 sme sa však prepadli dokonca až pod úroveň z tunelárskych a mafiánskych čias. Na 12,4 %!
Namiesto toho, aby sme investovali čas a energiu do skúmania príčin rôznych konfliktov v spoločnosti a do ich poctivého riešenia, s pomocou niektorých politikov jednoducho len určíme vinníka problému. Zhodou okolností je „vinníkom" takmer vždy ten, kto nepredstavuje pre populistických politikov voličský potenciál.
Obviniť obchodné reťazce z neprimeraného zvýšenia cien potravín bolo oveľa ľahšie, ako sa pokúsiť verejnosti vysvetliť vplyv celosvetových trendov na ne. Čo na tom, že sa na dlho pokazila dôvera zákazníkov k obchodníkom.
Čo na tom, že sa kazí dôvera občanov Slovenska v spravodlivosť, keď populistickí politici opakujú, že Slovensko nie je právny štát.
Čo na tom, že klesá dôvera medzi Slovákmi a Maďarmi pre zbytočne vyvolávané spory.
Čo na tom, že na základe ekonomicky nelegitímnych útokov klesla dôvera zdravotníkov a pacientov k zdravotným poisťovniam, dôvera sporiteľov k dôchodkovým správcovským spoločnostiam, zamestnancov voči zamestnávateľom, zákazníkov voči energetikom, vodárom, čitateľov voči novinárom?
Čo na tom všetkom, keď sa z toho dá politicky profitovať?
Nuž „len" to, že si ničíme medziľudskú dôveru - kapitál, ktorý robí zázraky. A nielen v ekonomike.
Ukážka z knižky Ľudovít Ódor & 8 statočných: Krízonómia z nadhľadu, alebo trochu recesie v časoch recesie; TREND Holding (2009). Kniha s ilustráciami Shootyho je dostupná v kníhkupectvách.
Autor: Eugen Jurzyca
