Dňa 10.11.2008 začal druhý megaproces s Černákom. Spravodajská agentúra ČTK o tom priniesla túto správu:
„Černák pred súdom odmietol vypovedať, senát totiž označil za zaujatý. Súd preto nariadil prečítanie všetkých jeho výpovedí z vyšetrovacieho spisu. Niekoľkohodinové čítanie si Černák vypočul bez prejavov emócií. Vo výpovediach otvorene a detailne opisoval jednotlivé vraždy a vzťahy rôznych mafiánskych skupín na Slovensku."
V závere prvého pojednávania k tomu krátko povedal: „Pôvodne som skutky popieral, zistil som však, kto ma usvedčuje z týchto skutkov."
Je to veľký kontrast oproti tomu, ako sa podľa jeho najbližších kumpánov k vraždám Černák hlásil predtým.
Nemenovaný černákovec pre Plus 7 dní o Černákovi povedal: „Je to nevyspytateľný blázon. Nikto nevedel predvídať, čo spraví. Vraždami sa doslova chválil. Ráno si sadol v Luxe na kávu, zobral do rúk noviny, ukázal na článok o nejakej vražde a tvrdil, že to spravil on. Tak to bolo aj so zverejnenou fotkou, na ktorej bola na kapote odrezaná hlava Slivenského. Smiali sme sa, mysleli sme, že tára..."
Vasil Imrišek, už predtým odsúdený za vydieranie spolu s Černákom, k tomu pre tento týždenník povedal: „Černák sa smial z ostatných, že keď držali Slivenského a on Slivenskému zaživa odrezal hlavu, tak ostatní pri tom grcali."
Toto svedectvo má len malú chybičku. Podľa očitých svedkov vraždy Černák osemkrát bodol Slivenského a rezanie hlavy už nechal na iných. Fakt ale je, že sa mal spolu s ostatnými dobre zabávať na tom, ako hlavu umývali a „vyfešákovali" na neskoršiu verejnú výstavu.
K svedectvu Imrišeka priviedla násilná smrť jeho brata: „Keby som ešte v čase súdneho konania (myslí tým prvý proces s Černákom) vypovedal, čo všetko mi je o Černákovi známe, mohlo sa všetko ináč skončiť a môj brat mohol žiť... Tých mŕtvych už bolo dosť..."
...V októbri 2007 sa zdá, že dochádza k prielomu. Podľa týždenníka Plus 7 dní Černák vyšetrovateľom povedal, že zavraždil Jozefa Filipa. K viac ako desať rokov starej vražde Černák vypovedal, že obeť vylákali do hôr pri obci Liptovská Teplička. Tam ho Černák zastrelil a spoločne s niekoľkými komplicmi zakopali do jamy.
Miloš Kaštan na súde v roku 2008 potvrdil, že videl ako Černák vytiahol zbraň a pri pripravenej jame Filipa zastrelil. Vyšetrovatelia sa však tešili predčasne. Černák sa zjavne odhodlal k nečakanému priznaniu v rozrušení z toho, keď mu oznámili, že proti nemu bude svedčiť už aj jeho najbližší kumpán Kaštan.
Do súdneho procesu si ale všetko rozmyslel a svoje priznanie poprel. Akurát si spomenul, že tú jamu v noci pred vraždou kopali na tri krát. Pri prvých dvoch pokusoch narazili na kamene. Pomáhať mal pri tom aj Kaštan, rovnako ako pri zahrabávaní mŕtveho tela. Medzi nami, na ekonóma mafie, ktorý prináša svojimí špekuláciami do pokladne gangu milióny, dosť neobvyklá pracovná činnosť.
Napriek tomu, pri výpovedi Kaštana na súde, Černák zjavne stratil istotu. Táto zrada komplica, ktorý o ňom vedel všetko, ho zasiahla najcitlivejšie. Keď sa mal k tomuto svedectvu vyjadriť, už nebol taký suverénny, ako celé doterajšie roky za mrežami. Podľa médií „sťažka dýchal, hovoril pomaly, medzi vetami robil prestávky, chvíľku sa zdalo, že od prílišnej snahy ovládnuť svoje emócie skolabuje".
A odvtedy sa nebývalo rozrečnil. Už pripúšťa, že bol členom podsvetia a aj to, že bol prítomný pri vraždách, alebo sa stali s jeho vedomím. Ale stále popiera, že by vraždil.
Kaštana, ktorý potvrdil Černákov rozhodujúci podiel na všetkých siedmych vraždách, sa opýtal: „Prečo si to neohlásil polícii?"
Odpoveď: „Lebo som nechcel z kancelárie odísť v kufri auta ako Lenhardt... Ja mám temnú minulosť len s tebou, a môžem na ňu zabudnúť, lebo ja nie som vrah... Nebudem niesť zodpovednosť za tvoje psychopatické výkyvy. Veď ty si sa premával v aute po nebohom Bielikovi a mal si z toho fetiš!!!"
...Pred súdom vypovedal aj druhý najbližší Černákov komplic a člen vedúceho triumvirátu bandy - Ján Kán. Jeho výpovede však boli monotónne stručné: „Neviem, nepamätám sa, nespomínam si..."
Černák to komentoval slovami: „Keďže tento svedok očividne stratil pamäť, nebudem sa k nemu vyjadrovať." Aj tak to pre neho muselo byť sklamanie. Jeho najbližší kumpán totiž síce nesvedčil proti nemu, ale ani na jeho obranu. Černák ostal sám.
Koniec v nedohľadne
Černákov životný príbeh pripomína tie hollywoodske filmy, ktoré majú hneď niekoľko koncov. Veď to zvážme.
Prvým plánovaným koncom mal byť súd, z ktorého výjde vďaka advokátom a spriatelenej vládnej moci čistý. Ale proti predpokladom sa k vydieraniam pridal aj únos a vražda Szymaneka a odrazu sa už hralo o doživotie.
Ešte v priebehu procesu hrozilo, že Černák odíde na slobodu, lebo zákonná lehota jeho väzby bola u konca. Tým to ale neskončilo, lebo sa zmenila vláda a nový parlament kvôli Černákovi túto lehotu významne predĺžil.
Z najťažšieho obvinenia Černáka advokáti vysekali, ale ani s pomocou Najvyššieho súdu, to neuhrali bez trestu. A ani jeho odsedením to neskončilo.
Černák sa pokúsil vyjsť na slobodu po polovici trestu. Dobrý plán zmaril sám svojím nehoráznym správaním po prepustení. Za to sa mal vrátiť do basy, ale paradoxne prokuratúra nezasiahla.
Tým to neskončilo, lebo zasiahol vtedajší minister spravodlivosti Lipšic a Černáka Najvyšší súd vrátil do väzenia.
Tým to ale neskončilo, lebo ten istý súd a čudné kontakty mu dali dosť času, aby ešte predtým ušiel.
Tým to ale neskončilo, lebo na úteku dlho nevydržal.
Černák sa vrátil do väzenia. Tým to ale neskončilo, lebo hneď požiadal o prepustenie po odpykaní dvoch tretín trestu. Odporúčania z väzenia aj spoločenské záruky mu otvárali brány väzenia. Hneď sa ale zabuchli, lebo vysvitlo, že to prvé je falošné a druhé nedôveryhodné.
Černák si teda odsedel celý trest. Tým to ale neskončilo, lebo ešte pred jeho odpykaním prišla nová obžaloba a vzatie do novej väzby.
Tým to ale neskončilo, lebo podľa princípu špeciality, prokuratúra pochybila a Černák mal ísť okamžite na slobodu.
To sa nestalo, lebo prokuratúra použila všetky, aj celkom zúfalé, prostriedky a Černák v druhej väzbe ostal.
Konečne teda nadchádza druhý megaproces, kde sa zdá, že Černákovi už naozaj nič nepomôže a skončí za mrežami do konca života. Sedem vrážd na krku a svedectvá aj jeho najbližších komplicov sú drvivé. Záver procesu bol naplánovaný na 11. december 2008 a Černákovi by už nikto súdny šancu nedal.
Ešte o ňom budeme počuť
Tým to ale nekončí, lebo Černákovým advokátom sa darí naťahovať proces ešte ďalšie štyri mesiace. Ale aj po všetkých kľučkách sa toto dejstvo Černákovej zločineckej kariéry i života chýli ku koncu.
Na 9. marec 2009 sú naplánované záverečné reči, ale rozsudok odznie až 10. novembra 2009 - doživotie. Ale tým to nekončí. Černák sa okamžite odvolal.
Černák bol a je v histórii slovenského zločinu výnimočný. Na ňom sa názorne ukazovali vzostupy a pády politickej scény Slovenska, biedy i výhry justície a radikálne zmeny spoločenského pozadia zločinu.
Jeho postava vysoko vytŕča nad ostatnými počtom vrážd s ním spájaných, výnimočnými sebaobrannými reakciami spoločnosti od vzoprenia sa podnikateľov Karcela aj Mojžiša po zmenu zákona o väzbe, využití nových prostriedkov súdneho procesu od chránených svedkov až po videokonferencie ich výpovedí.
Výnimočná je aj jeho priama konfrontácia s vtedajším premiérom Slovenska, zrada jeho najbližších, manévre prokuratúry, aby ho udržali vo väzbe i absurdné príklady žien schopných obdivovať, či okázalo prehliadať jeho beštiálne činy.
Ale možno je to všetko ešte aspoň trochu inak. Hovoríme totiž neustále o mediálnej podobe muža menom Mikuláš Černák. A tá hovorí len o minulosti. Nevieme teda, čím nás ešte v najbližšej budúcnosti môže prekvapiť. Jediné isté je, že o ňom ešte budeme počuť...
Koniec
(ukážka z práve vydanej knihy Gustáva Murína „Mafia na Slovensku - Osudy bossov Černákovej éry")
Príbehy ďalších slovenských mafiánov nájdete TU - čítajte
