V rómskej osade Kolačkov v okrese Stará Ľubovňa žije 220 ľudí. V osade je len jeden tehlový dom, ostatné sú z dreva a hliny. Žiaden z nich nie je postavený legálne a nie je nikde registrovaný. Nezamestnanosť tu dosahuje takmer 100 percent. Sedemčlenná rodina – rodičia, tehotná dcéra (17) s manželom a ďalšie tri deti – žije v chatrči z dreva a plechu s dvoma miestnosťami. Nemajú tečúcu vodu, nemajú kanalizáciu, odpad sa neodváža.

Aj v osade Kyjatice v okrese Rimavská Sobota žijú Rómovia v drevených chatrčiach. Postavili ich nezákonne, pozemok im nepatrí. Elektrinu nemajú, kúria drevom, ktoré si nazbierajú, vodu berú z blízkeho potoka a odpad končí pred dverami. V osade nie je ani jedna kúpeľňa, ani WC, nikto nemá práčku, televízor, chladničku ani telefón.

Kyjatice a Kolačkov patria medzi tie rómske osady, kde ľudia žijú v absolútnej chudobe. Vo všeobecnosti sú Rómovia chudobnejší než ktorákoľvek iná skupina populácie a sú na tom horšie než iní z pohľadu vzdelania, zdravotného stavu, podmienok bývania a prístupu k príležitostiam na trhu práce a v rámci občianskej spoločnosti.

Na Slovensku je podľa neoficiálnych odhadov 420 až 500-tisíc Rómov. Z nich približne štvrtina žije v osadách.

Tím slovenských sociológov v spolupráci so Svetovu bankou v týchto dňoch zverejnil rozsiahlu správu, v ktorej vyvracia mýty, že Rómovia na Slovensku sú homogénnou skupinou.

Správa pod názvom Chudoba Rómov a sociálna starostlivosť o nich čerpala poznatky priamo z rómskych osád. Tím autorov robil výskum v 27 osadách v troch regiónoch Slovenska: Malackách, Starej Ľubovni a Rimavskej Sobote. Výskumníci rozdelili osady do štyroch skupín: prvá je integrovaná a posledná segregovaná, vlastne izolovaná od okolitej populácie. Práve v týchto osadách poznajú absolútnu chudobu.

„Predpokladali sme isté kontinuum medzi rôznymi typmi osád, no zistili sme, že nie je. Na jednej strane sú segregovaní z osád a na druhej tí ostatní,“ hovorí sociológ Michal Vašečka. Podľa neho integrácia aj medzi jednotlivými rómskymi spoločenstvami bude trvať jednu dve generácie, ak sa s ňou začne.

Rómovia v osadách vykazujú silné znaky apatie. „Šťastnejší“ poberajú sociálne dávky, ale mnohí na ne nárok nemajú, pretože oficiálne nie sú nikde zaregistrovaní, papierovo neexistujú. Aj v najchudobnejších segregovaných osadách sa ale nájdu ľudia, ktorí majú mobilný telefón a auto, poväčšine sú to miestni úžerníci.

Podľa Vašečku nemožno porovnávať kategóriu integrovaného Róma z Košíc alebo z Bratislavy s Rómom z osady. Rómovia z osád vyžadujú špecifický prístup ako k ľuďom sociálne znevýhodneným, ktorí sa vlastnou snahou nevymania zo svojho prostredia. „Keby sme do toho prostredia zasadili akékoľvek iné dieťa, vyrastie nám človek, ktorého maximálnou a zrejme nesplnenou ambíciou bude stať sa krajčírkou, šičkou, ale aj to ostáva často nesplneným snom,“ hovorí Vašečka.

Podľa Vašečku nestačí, aby sociálni pracovníci sedeli v úradoch, potrebnejší sú terénni pracovníci. Minulý týždeň projekt terénnych pracovníkov schválila vláda. „Je to návrat k sieti spred roku 1989, ale v inej podobe,“ povedal Vašečka, ktorý považuje zrušenie siete sociálnych pracovníkov po roku 1990 za chybu.