Brusel 15.apríla (TASR) - Európska komisia (EK) dnes upozornila, že financovanie deficitu bežného účtu na Slovensku sa môže v budúcnosti stať ešte nestabilnejšie a varovala, že zo strednodobého hľadiska naň nemusia stačiť priame zahraničné investície.
V dnes zverejnenej správe o makroekonomickej a finančnej stabilite v kandidátskych krajinách EK konštatovala, že súčasná slovenská vláda dosiahla dôležité výsledky v makroekonomickej stabilizácii, avšak nezamestnanosť ostáva vysoká a v roku 2001 sa prehĺbili deficity bežného účtu a obchodnej bilancie.
Na Slovensku podľa EK existuje prostredie pre pevný ekonomický rast, ktorý však stále zaostáva za svojimi možnosťami. V roku 2001 bol rast 3,3 %, predvstupový ekonomický program SR a EÚ odhaduje rastový potenciál na roky 2003 až 2004 na 4,5 %.
Riziko ďalšieho nárastu "už i tak veľmi vysokej" nezamestnanosti považuje EK za obmedzené, ak vláda zachová makroekonomickú stabilitu a zabezpečí, aby legislatíva v oblasti trhu práce pomáhala rastu zamestnanosti a znižovaniu nezamestnanosti. Treba tiež naďalej dôsledne uplatňovať štrukturálne reformy, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta. Komisia upozorňuje na potrebu pružnejšieho trhu práce.
Financovanie deficitu bežného účtu sa podľa správy EK môže stať ešte nestálejšie a vytvárať ešte väčší dlh. Z krátkodobého hľadiska zaistia toto financovanie priame zahraničné investície, súvisiace s privatizáciou, zo strednodobého hľadiska však Slovensko nemusí byť schopné dosiahnuť plné a dlh nevytvárajúce financovanie deficitu bežného účtu pomocou priamych zahraničných investícií.
Výzvou pre vládu SR je tiež dodržanie záväzkov v oblasti fiškálnej konsolidácie a ďalšie sprísnenie fiškálnej politiky, ak bude pretrvávať nepriaznivý vývoj bežného účtu, napísala v správe komisia. Predpokladom pre strednodobé zníženie dlhu verejných financií je, aby sa príjmy z privatizácie použili výlučne na jeho vyrovnanie a na financovanie plánovanej reformy dôchodkového systému.
Čo sa týka menovej politiky, podľa komisie sa Slovensku podarilo zabezpečiť pokračujúce znižovanie inflácie, ale dodatočné výzvy môžu vzniknúť, ak by sa politika odklonila od záväzkov fiškálnej konsolidácie.
EK v správe konštatuje, že Slovensko takmer dokončilo reštrukturalizáciu a privatizáciu bankového sektora. Ten však ešte stále celkom neplní svoju sprostredkovateľskú úlohu. Nebankový sektor je len v zárodku a nemôže zatiaľ nahradiť bankové sprostredkovanie, uvádza sa v správe.
Hoci Slovensko výrazne zlepšilo legislatívnu základňu pre regulačný, kontrolný a dozorný rámec svojho finančného sektora, bezodkladne sú potrebné ďalšie kroky, najmä čo sa týka efektívnej implementácie tohto rámca, ktoré zabezpečia stabilný rozvoj finančného sektora, uviedla EK.
* (spravodajca TASR Robert Sermek) gl
