Určite ste už zažili viac vecí v bežnom živote, ktoré vás na prvý pohľad prekvapili a pýtali ste sa, prečo to tak je. Člen Bankovej rady NBS Ľudovít Ódor sa v knihe Krizonómia z nadhľadu na niekoľko týchto ekonomických záhad z bežného života pokúša odpovedať. Ponúkame päť jeho vysvetlení.
Prečo sú jedlá a reštaurácie často menej kvalitné pri turistických atrakciách?
Možno ste to zažili už aj vy. Vo veľkých mestách s mnohými turistickými atrakciami je ťažko nájsť jedlo, ktoré by nebolo predražené a zároveň málo kvalitné. Na rozum mi prichádza niekoľko možných vysvetlení.
Po prvé, v dôsledku obmedzených kapacít na priestory je dopyt pravdepodobne výrazne nad ponukou, čo dvíha ceny a netlačí na kvalitu. Po druhé, turisti nie sú klientmi, ktorí sa často vracajú (asi nenavštevujete Eiffelovku každý týždeň), a preto reštaurácie nemajú dôvod udržiavať priazeň turistov kvalitou. Či sú spokojní alebo nespokojní, druhý raz už asi tak ľahko neprídu.
Riešením môžu byť rôzne hodnotenia na internete, ktoré by varovali ďalších turistov pred slabým servisom a nekvalitným jedlom. Našťastie, je ich v poslednom čase čoraz viac. Ponaučenie: ak chcete tradičnú kvalitu, nepite pivo na Václaváku. Pohľadajte podnik, kam chodia (aj) miestni.
Prečo sú zápchy, ak je nehoda na opačnej strane cesty?
Vždy sa rozčúlim, ak je zápcha len kvôli tomu, že na druhej strane cesty je búračka. Nemal by som, veď je to len prirodzený dôsledok rozhodovania na základe dodatočných nákladov a prínosov.
Ľudia radi vedia, čo sa deje okolo nich. Má to pre nich hodnotu, ktorá je vyššia ako náklady v tom, že o tri sekundy neskôr dorazia do cieľa. Problém je, ak to pred nami urobí dvesto vodičov v našom pruhu. To už je 600 sekúnd, teda 10 minút. A hádajte, čo urobíte vy po desiatich minútach nervozity? Čo iné, aj vy sa pozriete na tú nehodu. Prečo?
Lebo dodatočné náklady sú pre vás nižšie ako dodatočný výnos. Či sa pozriete, alebo nie, desaťminútovú spomalenú jazdu už nevymažete (utopené náklady). Preto bude vaša dilema nasledujúca: budem tu trčať ešte tri sekundy (náklad), alebo sa pozriem kvôli čomu tu toľko vodičov spomalilo (nasýtenie zvedavosti - prínos). Väčšina z nás bude považovať prínos za vyšší. A preto by mal byť medzi dvoma prúdmi diaľnice vysoký múr, cez ktorý nie je vidieť.
Prečo platíme v Bratislave viac za taxík, keď ho chytíme na ulici, ako keď si ho zavoláme telefónom?
Musím priznať, že absolútne netuším. Väčšinou, ak je služba lepšia, zaplatíme vyššiu cenu. Keď si zavoláte taxík, príde presne tam a presne vtedy, keď to potrebujete. Navyše ešte musia zamestnávať operátorku, ktoráto všetko zabezpečuje, teda náklady sú vyššie. Cenu však platíme nižšiu.
Jedno možné vysvetlenie by mohlo byť, že ak na stanovišti chytíte taxík, tak nemusíte čakať. Nie je to však presvedčivá argumentácia, lebo keby ste si zavolali a objednali ten istý taxík o sto metrov ďalej telefónom, tiež by to nebolo oveľa pomalšie.
Ďalšie možné vysvetlenie je, že keby sme platili menej, ak taxík chytíme na ulici, tak by taxikári húfne krúžili okolo najvychytenejších miest v centre Bratislavy. Niečo podobné som videl v Chicagu, kde v sobotu večer vidno v centre mesta iba more taxíkov a doprava je komplikovanejšia.
Treťou možnosťou je cenová diskriminácia. Zahraniční turisti o tejto „špecialite" väčšinou nevedia, a preto na nich môžu taxikári výrazne zarábať.
Posledným možným riešením tohto rébusu je budovanie lojality. Človek, ak nechce experimentovať, väčšinou zavolá na rovnaké osvedčené číslo uložené v telefóne.
Prečo ide významná časť rozpočtu EÚ na poľnohospodárov?
Prečo sa nedotuje výrazne priemysel alebo stavebníctvo? Prečo sú poľnohospodári tí vyvolení aj na začiatku tretieho milénia, keď sa snažíme budovať ekonomiku založenú na vedomostiach? Veď podiel poľnohospodárstva na HDP je len niekoľko percent, ťažko tomu veriť, že ich sila v lobizme by vysvetľovala masívne podpory.
Ja to pripisujem najmä dedičstvu. Inak povedané, aj v ekonomike je množstvo situácií, keď na historickom vývoji záleží. Keby sme teraz od nuly plánovali rozdelenie rozpočtu EÚ, poľnohospodári by dostali asi výrazne menej. Lenže neplánujeme od nuly a na každú významnú zmenu potrebujeme súhlas 27 krajín, čo je často veľmi komplikovaná záležitosť.
Podobne je to aj s daňovými systémami. Zrejme len málokto by vedel optimálny daňový systém vymyslieť tak komplikovane, ako vyzerá realita v mnohých krajinách. Lenže opäť nejdeme od nuly. Plátania a úpravy sú často možné len so súhlasom mnohých zainteresovaných strán. Robia sa kompromisy a výsledkom je často monštrum, čo sa na nič nepodobá.
Ilustrácia - Shooty
Prečo Bratislava tak ekonomicky vyčnieva nad ostatnými regiónmi?
Často sa hovorí, že preto, lebo politici nejakým spôsobom uprednostňujú región, kde žijú a pracujú. Ak sa pozrieme na hlavné mesto väčšiny krajín, ekonomickou aktivitou výrazne prevyšuje zvyšok. V hlavných mestách sú totiž koncentrované najvýznamnejšie štátne inštitúcie, univerzity a sídla finančných spoločností. Na to sa samozrejme nabaľujú ďalšie služby.
Keby ste chceli podnikať a hľadali by ste vysoko kvalifikovanú pracovnú silu, je pravdepodobnejšie, že by ste išli do Bratislavy než do Púchova. Hovorí sa tomu aglomeračný efekt. Dobrá infraštruktúra (dopravná aj komunikačná), sociálne siete, hlavné inštitúcie sú veci, ktoré sú pre firmy väčším lákadlom ako investičné stimuly v Humennom.
Hlavné mestá teda budú vždy vyčnievať. Pre ostatné regióny bude dôležité, aby sa dobudovali infraštruktúry a aby mali dobré podnikateľské prostredie vrátane kvalitného ľudského kapitálu. Potom budú napredovať aj zaostalejšie časti Slovenska.
Ukážka z knižky Ľudovít Ódor & 8 statočných: Krízonómia z nadhľadu, alebo trochu recesie v časoch recesie; TREND Holding (2009). Kniha s ilustráciami Shootyho je dostupná v kníhkupectvách.
